Využitie metódy Celkovej fyzickej odpovede vo vyučovaní anglického jazyka na 1. stupni ZŠ - PDF

Description
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ Mgr. Marianna Terpitková Využitie metódy Celkovej fyzickej odpovede vo vyučovaní anglického jazyka na 1. stupni

Please download to get full document.

View again

of 31
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

Services

Publish on:

Views: 17 | Pages: 31

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť / Projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ Mgr. Marianna Terpitková Využitie metódy Celkovej fyzickej odpovede vo vyučovaní anglického jazyka na 1. stupni ZŠ Osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe Osvedčená skúsenosť odbornej praxe Bardejov, 2012 Vydavateľ: Metodicko-pedagogické centrum, Ševčenkova 11, Bratislava Autor OPS/OSO: Mgr. Marianna Terpitková Kontakt na autora: Názov OPS/OSO: Rok vytvorenia OPS/OSO: Odborné stanovisko vypracoval: CZŠ sv. Egídia, Jiráskova 5, Bardejov Využitie metódy Celkovej fyzickej odpovede vo vyučovaní anglického jazyka na 1. stupni ZŠ 2012 Mgr. Andrea Chybová Táto osvedčená pedagogická skúsenosť edukačnej praxe/osvedčená skúsenosť odbornej praxe bola vytvorená z prostriedkov projektu Profesijný a kariérový rast pedagogických zamestnancov. Projekt je financovaný zo zdrojov Európskej únie. Kľúčové slová metóda, celková fyzická odpoveď, pohyb, osvojovanie si, inštrukcia, príkaz, aktivita Anotácia Cieľom práce je ponúknuť praktické návody na využitie metódy Celkovej fyzickej odpovede (Total Physical Responce TPR) vo vyučovaní anglického jazyka na prvom stupni ZŠ. Základom metódy TPR sú inštrukcie učiteľa, na ktoré dieťa reaguje pohybom. Žiaci nie sú nútený verbálne sa vyjadrovať. Do činnosti je zapojená pravá mozgová hemisféra. Práca obsahuje metodický materiál vychádzajúci z vlastnej pedagogickej praxe. Metóda TPR je alternatívnou metódou, ktorá eliminuje stres a umožňuje, aby si dieťa osvojilo cudzí jazyk hravou formou. OBSAH Úvod 1 Metóda Celkovej fyzickej odpovede (The TPR) Vymedzenie pojmu TPR Základné princípy metódy TPR Využitie metódy TPR vo vyučovacom procese Úloha učiteľa pri vyučovaní metódou TPR Postupnosť krokov pri využití metódy TPR Aktivity vhodné na využitie metódy TPR v praxi Ritualizácie a rituály Príkazy a inštrukcie Piesne a riekanky Rozprávky a príbehy Hry a aktivity Námety vyučovacích hodín Vyučovacia hodina č Vyučovacia hodina č Vyučovacia hodina č Vyučovacia hodina č Záver...29 Zoznam bibliografických zdrojov...30 ÚVOD V súčasnej dobe sa kladie veľký dôraz na vyučovanie cudzích jazykov, predovšetkým na výučbu anglického jazyka. V tejto práci chcem bližšie priblížiť metódu Celkovej fyzickej odpovede, ktorá sa často používa pod skratkou TPR. Metóda TPR (Total Physical Responce) kladie veľký dôraz na to, aby si deti osvojovali cudzí jazyk podobným spôsobom ako prvotný - materinský jazyk. Zaradenie tejto metódy do vyučovacieho procesu umožňuje uľahčiť proces osvojovania si cudzieho jazyka. Podstata tejto metódy je založená na zážitku a možnosti pohybovať sa. Atmosféra vyučovania sa takýmto spôsobom stáva príjemná pre učiteľa a žiaka. Žiak nie je nútený rozprávať a preto sa eliminuje stres. Tému tejto práce som si zvolila preto, lebo túto metódu považujem za jednu z významných metód vo vyučovaní cudzieho jazyka na prvom stupni základnej školy. Svojou podstatou dokáže v značnej miere ovplyvniť počiatočnú fázu výuky a vedie k rýchlejšiemu zapamätaniu a fixácii jazyka. Metóda TPR je jednou z alternatívnych metód, ktorá dokáže zvýšiť záujem žiaka o cudzí jazyk. Učiteľ neočakáva od žiaka verbálny prejav podobne ako rodičia neočakávajú, že ich novonarodené dieťa začne hovoriť. Trpezlivo čakajú a rešpektujú jeho omyly v začiatkoch komunikácie. Kedy žiak začne hovoriť záleží len na ňom. Cieľom tejto práce je priblížiť podstatu metódy TPR a metodické postupy, ktoré by mal učiteľ dodržiavať, ak sa rozhodne zaradiť ju do vyučovacieho procesu. Práca je rozdelená do štyroch kapitol. Prvá kapitola vymedzuje pojem a základné princípy metódy TPR. Druhá kapitola sa zameriava na využitie metódy TPR vo vyučovacom procese. Tretia kapitola opisuje možnosti uplatnenia metódy TPR v praxi. Vymedzuje hry a aktivity, ktoré môže učiteľ zakomponovať do vyučovacieho procesu. Obsahuje zoznam príkazov a inštrukcií, ktoré vyučujúci zadáva svojim žiakom. Štvrtá kapitola predstavuje štyri vyučovacie hodiny s využitím metódy TPR v jednotlivých fázach hodiny v prvom až štvrtom ročníku ZŠ. 1 METÓDA CELKOVEJ FYZICKEJ ODPOVEDE (THE TPR) Pojem metóda je odvodný od gréckeho slova,,methodos - cesta. Metóda je ako cesta k cieľu, je rozhodujúcim prostriedkom k dosiahnutiu cieľa v každej uvedomelej činnosti; preto záleží na výbere vhodných metód a na ich dokonalom ovládaní. (Maňák, J., 2003, s. 5) Metóda sa chápe ako riadený systém činností medzi učiteľom a dieťaťom, ktorý sa zameriava na dosiahnutie výchovno - vzdelávacích cieľov a zároveň rešpektuje didaktické zásady. Vyučovacie metódy sú neoddeliteľnou súčasťou vyučovacieho procesu. Ich použitie a správna kombinácia má vplyv na výsledok vyučovania. 1. 1Vymedzenie pojmu TPR Zakladateľom metódy TPR je americký psychológ James Asher. Názov Total Physical Response, skrátene (TPR), má svoj pôvod v anglickom jazyku. Vyjadruje celkovú fyzickú odpoveď v súvislosti s prepojením na pohybovú reakciu. Slovník cudzích slov definuje TPR ako metódu úplnej fyzickej odpovede, alternatívnu metódu (štýl), výuku cudzích jazykov podľa psychológa Jamesa Ashera, spojenie cudzieho výrazu a nonverbálnej, pohybovej, alebo činnostnej reakcie. ( Internetový slovník cizích slov ABZ) Podstatou metódy TPR je naučiť žiaka cudzí jazyk prostredníctvom pohybu a na základe príkazov, ktoré zadáva učiteľ. Metóda TPR vychádza z výsledkov pozorovania Jamesa Ashera, podľa ktorého dieťa, ktoré sa učí materinský jazyk musí najprv jazyku porozumieť a až potom začne jazyk produkovať. Asher si kladie za cieľ pomôcť dieťaťu osvojiť si druhý jazyk formou zážitku spojeného s určitým pohybom, ktorý je typickým znakom pre dieťa. Metóda TPR je v odbornej literatúre zaradená medzi alternatívne, alebo inovačné metódy vyučovania. Alternatívne metódy sa používajú hlavne na rozvoj rečových schopností. Prostredníctvom nich má žiak možnosť byť v kontakte s reálnym svetom a reálnymi situáciami. Inovačné, alternatívne metódy sú fenoménom dneška a preto ich musíme brať na vedomie. Sú výzvou i metódam tzv. stredného prúdu, hlavne pre svoj humanizačný náboj, keď učiteľ je partnerom a poradcom pre žiaka. Žiak je učiteľovi rovnocenným partnerom. (Choděra, 2000, s.167) 1. 2 Základné princípy metódy TPR Metóda TPR vznikla na základe uvažovania psychológa Jamesa Ashera nad otázkou, ako by sa dieťa, študent, mohli naučiť cudzí jazyk naozaj efektívne. Tomuto cieľu venoval svoj výskum v oblasti učenia. Sústredil sa predovšetkým na činnosť mozgu, konkrétne na pravú a ľavú hemisféru a na to, ako si dieťa od útleho detstva osvojuje materinský jazyk. Závery z tohto skúmania sa stali východiskom pre vznik a následné použitie metódy TPR ako jednej z alternatívnych metód v cudzojazyčnom vyučovaní. Materský jazyk Porozumenie je pravdepodobne neoddeliteľná podmienka na to, aby sa prejavila i schopnosť hovoriť. Úspech porozumenia sa zvýši v momente, keď sa jazyk začne učiť prostredníctvom príkazov. Keď dieťa príme dostatočné množstvo jazykového materiálu, schopnosť hovoriť sa prejaví samovoľne. Schopnosť naučiť sa hovoriť je podobná schopnosti, pri ktorej sa dieťa učí chodiť. (Asher, 2001, s. 3) Dieťa po narodení nerozpráva. Táto schopnosť sa u neho vyvíja postupne približne do veku troch rokov. Do tejto doby pozoruje okolie a počúva, ako sa k nemu prihovárajú rodičia a ostatní príbuzní. Na základe ich pohybov, mimiky tváre, tónu hlasu je schopné rozoznať ich emócie a pochopiť význam pokynov a príkazov na ktoré reaguje motorickou aktivitou. Na základe fyzického pohybu, ako je ukazovanie na niečo, alebo niekoho, dotýkanie sa vecí, alebo smiech, dieťa porozumie pokynom ako sú napr.: Zakývaj ockovi. Pohladkaj mačičku. Na jeho porozumie má najväčší vplyv osobný kontakt zo strany rodičov, pričom nedochádza k žiadnej slovnej odozve zo strany dieťaťa, ale zároveň sa u neho vytvára slovná zásoba, ktorú použije neskôr, keď začne vyslovovať prvé slová. Dieťa od narodenia vníma zvuky, rozlišuje ich význam, reaguje na ne napríklad prinesením nejakého predmetu, zakývaním na rozlúčku. Tak sa do jeho podvedomia dostáva istá jazyková mapa. Toto obdobie nazývame obdobím neverbálnej komunikácie, po ktorom nastáva obdobie verbalizovania. Dieťa vysloví najprv slabiku, neskôr tvorí slová a potom celé vety. Na začiatku je iba poslucháčom, ktorý prirodzeným spôsobom spoznáva, ako funguje jazyk. Keď sa naučí plynule používať svoj materinský jazyk, nikdy ho už nezabudne. Tento fakt viedol Ashera k záveru, že každý, kto sa chce naučiť cudzí jazyk mal by byť najprv vystavený dostatočnému množstvu jazykového materiálu. Výsledkom toho je, že si neustále rozširuje slovnú zásobu a schopnosť porozumenia aj zložitejších úloh. Žiak sa tak pripravuje na hovorenie a začne hovoriť hneď, keď je na to pripravený, podobne ako dieťa. Rovnako ako rodič nenúti dieťa k rozprávaniu, tak aj učiteľ by nemal nútiť dieťa k tomu, aby začalo rozprávať. Metóda TPR je založená na fakte, že učiteľ dieťa nenúti k ničomu. Trpezlivo čaká, kým sa ono samo prichystá na činnosť. Keď dieťa vysloví prvé slovo, rodičia prežívajú šťastie a radosť. Vôbec im nevadí, že slovo je trochu skomolené, pretože vedia, že na to, aby ho vyslovilo správne, potrebuje určitý čas a cvik. Podobne aj žiak, potrebuje podporu učiteľa pri vyslovovaní prvých slov. Tým, že bude hovoriť viac, bude sa zlepšovať jeho výslovnosť a gramatika. Dieťa sa učí materinský jazyk v prirodzenom prostredí tým, že napodobňuje svojich rodičov a všetko, čo sa deje okolo nich vníma. Z výskumov vyplýva, že čím viac rodič hovorí na dieťa, tým skôr začne ono rozprávať. Naopak, ak dieťa vyrastá v disharmonickej rodine, nemá dostatočné citové zázemie, rodičia nemajú čas komunikovať s ním, alebo nemajú o neho záujem, dieťa začne rozprávať neskôr, prežíva väčší stres pri hovorení na verejnosti. Činnosť mozgu Mozog človeka je rozdelený na dve hemisféry, ktorým sa hovorí aj cerebrálne hemisféry. Fungujú ako dve nezávislé identity a ich funkcia je rozdielna. Na prvý pohľad sa zdajú byť zrkadlovo rovnaké, ale v skutočnosti je medzi nimi podstatný funkčný rozdiel. Každá z týchto hemisfér ovláda jednu polovicu tela. Podľa výskumov pravá mozgová hemisféra riadi ľavú polovicu tela a ľavá mozgová hemisféra riadi pravú polovicu tela. Ľavá hemisféra je považovaná za hlavnú. Je označovaná ako nekompromisná a odmietavá, hlavne v súvislosti s novými nápadmi. Riadi našu logiku, naše zdôvodňovanie a naše analytické myšlienkové procesy. Môže sa zamerať na detaily, má však ťažkosti zahrnúť celkový obraz. Je spätá s ústnym prejavom človeka, rozpoznáva postupnosti slov a písmen. Pravá hemisféra sa považuje za tolerantnejšiu, nie je spojená s ústnym prejavom, uprednostňuje komunikáciu prostredníctvom pohybu. Je špecializovaná na analýzu priestoru a geometrických útvarov, ktoré sú prítomné v tom istom čase. Je to kreatívna polovica, umožňuje človeku spojiť jednotlivé časti hádanky dokopy. Pomáha pri pochopení emócií. Metóda TPR, na rozdiel od ostatných metód je orientovaná na pravú mozgovú hemisféru, ktorá je prepojená s fyzickým pohybom, čo má zásadný vplyv na učenie sa cudzieho jazyka. Prostredníctvom fyzických pohybov sa zabráni tomu, aby do činnosti jedinca zasahovala ľavá hemisféra. Dieťa sa učí materinský jazyk prostredníctvom pohybov, pričom sa aktivizuje pravá hemisféra. Podobným spôsobom, využívaním pravej hemisféry, by malo vyučovanie pokračovať aj v dospelosti. Keď sa dostatočne vyvinie pravohemisferické myslenie, môže sa začať aktivizovať aj ľavá hemisféra. V tejto fáze dochádza k produkcii jazyka a pochopeniu abstraktných jazykových prvkov. Využitím pravej hemisféry v náväznosti na pohyb je možné vyhnúť sa zdĺhavému vysvetľovaniu funkcie cudzieho jazyka. Zároveň sa zabráni používaniu materského jazyka. Tak sa stáva cudzí jazyk viac prístupným a zároveň menej stresujúcim. Na tomto druhom princípe postavil Asher svoju metódu TPR. Pravú hemisféru považuje za dominantnú pri učení sa cudzieho jazyka. Eliminácia stresu Hlavným cieľom metódy TPR je eliminácia stresu. Prostredníctvom tejto metódy sa učiteľ snaží odstrániť strach z neúspechu, z prípadných chýb. Strach bráni žiakovi odpovedať na otázku aj napriek tomu, že žiak vie, čo by chcel povedať. Podľa Maťkovej (Straková, Cimmermanová 2010) pri vyučovaní metódou TPR je na deti kladený menší tlak, pretože nemusia jazyk produkovať, snažia sa mu len porozumieť. Dôležité je prostredie, v ktorom sa niečo deje a následne sa rozpráva o tom, čom sa stalo. Prostredie by sa malo zachovať bez stresu, pretože jazyk sa nedá prijímať podvedome pod vplyvom stresujúcich faktorov. Pre úspešné zvládnutie učiva je teda potrebné dbať na vytvorenie priaznivých podmienok s dôrazom na odstránenie psychického tlaku. Dieťa si osvojuje materinský jazyk bez stresu. Dospelý sa však môže stretnúť s rôznymi blokmi. Preto je dôležité pri vyučovaní jazyka metódou TPR vytvoriť príjemné prostredie. Ak sa do učenia zapojí aj pohyb, atmosféra sa uvoľní a začína sa aktivizovať pravá aj ľavá hemisféra. Keď dieťa necíti nátlak zo strany učiteľa, alebo rodiča, nevytvorí si istú rečovú bariéru, ktorá by mu bránila rozprávať, alebo ktorá bude pre neho obmedzením pri vyjadrovaní myšlienok. Pozitívna motivácia bude mať za následok túžbu dieťaťa po tom, aby samo vyjadrovalo svoje myšlienky a názory nie len doma, ale aj v škole. 2 VYUŽITIE METÓDY TPR VO VYUČOVACOM PROCESE Vyučovanie je pedagogický proces, svojím spôsobom jedinečný a neopakovateľný, pri ktorom vstupujú do vzájomného vzťahu učiteľ, žiak, učivo. (Balintová, 2003) Efektivita vyučovania závisí od pôsobenia troch základných činiteľov - pedagóga, učiva a žiaka Úloha učiteľa pri vyučovaní metódou TPR Učiteľ je jedným zo základných činiteľov vzdelávacieho procesu, profesionálne kvalifikovaný pedagogický pracovník, spoluzodpovedný za prípravu, riadenie, organizáciu a výsledky tohoto procesu. (Prucha, 2008, s. 261) Typická hodina s využitím metódy TPR je charakteristická tým, že sa odohráva v pohybe, ktorý vykonávajú žiaci spolu s učiteľom. Príprava a samotná realizácia takejto hodiny je veľmi náročná na osobnosť učiteľa. Vyžaduje si istú fyzickú zdatnosť a rýchlosť pri zadávaní, alebo zmene príkazov. Učiteľ je organizátorom celej hodiny. Riadi jej priebeh a činnosť, ktorú deti vykonávajú. Má veľký vplyv na minimalizáciu stresu a pohodu na vyučovaní. Metódu TPR vyvinul Asher na základe podobnosti s učením sa materinského jazyka. Ako som už spomenula, rodičia svoje deti, ktoré začínajú rozprávať neopravujú, ale naopak tešia sa z prvých slov a povzbudzujú ich. Učiteľ by sa mal pri využívaní metódy TPR stať pre žiakov akoby rodičom. Mal by trpezlivo čakať, kedy začnú sami rozprávať, nemal by opravovať ich chyby v skorých začiatkoch osvojovania si jazyka, ale naopak, mal by ich pozitívne motivovať k ďalšej verbálnej produkcii. Týmto spôsobom sa znižuje stres. Samozrejme, podobne ako rodič, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa zvyšuje svoje požiadavky a postupne od neho začne vyžadovať istú presnosť vo vyjadrovaní, aj učiteľ musí vystihnúť moment, kedy je dieťa v dostatočnom kontakte s jazykom, produkuje slová a jednoduché vety a taktne ho upozorní na konkrétnu chybu. Úlohou učiteľa je používať gestá, mimiku, obrázky, či konkrétne predmety. Celá hodina musí na žiaka pôsobiť zábavne. Takýto spôsob vyučovania sa stáva zábavným nielen pre deti, ale aj pre dospelých. Keďže celá vyučovacia jednotka sa odohráva v značnom tempe, pomerne rýchlo sa menia príkazy, aktivity a pohyby, učiteľ by mal venovať dostatočný čas príprave takejto vyučovacej hodiny. Musí vedieť, aké príkazy a pokyny chce používať a v akom poradí. Nemôže sa spoliehať iba na istú spontánnosť, pretože žiaci sú na ňom závislí. Úlohou učiteľa je dosiahnuť, aby sa žiaci na hodiny tešili, aby mali z nich zážitok a aby mali chuť dozvedieť sa stále niečo nové Postupnosť krokov pri využití metódy TPR Na rozdiel od ostatných metód, vyučovanie metódou TPR sa v svojich začiatkoch zameriava predovšetkým na význam a nesústreďuje sa na gramatické štruktúry a tvary slov. Gramatiku sa učia deti podvedome. V prvej fáze vyučovania žiaci imitujú učiteľa, napodobňujú jeho pohyby a reagujú na príkazy. V druhej fáze vykonávajú činnosť sami a učiteľ si overuje, či správne pochopili príkazom. Počas úvodných hodín postačuje ak učiteľ používa iba príkazy, ktoré spája s pohybom. Až neskôr môže pri výuke používať rôzne predmety, či obrázky, najlepšie tie, ktoré sú najbližšie ( časti tela, školské predmety, potraviny, alebo oblečenie). Tieto predmety umožňujú pohyb. Dieťa ich môže uchopiť, premiestniť, môže sa ich dotýkať. Neskôr sú do vyučovania zakomponované aj témy ako sú domov, obchod a iné. Táto postupnosť by mala byť dodržaná aj pri tvorbe tématicko výchovno vzdelávacieho plánu. Doporučuje sa odložiť abstraktnú slovnú zásobu až na koniec výuky. Asher doporučuje vyučovať abstraktnú slovnú zásobu pomocou kartičiek. Na jednej strane kartičky by malo byť slovo napísané v cudzom jazyku a na druhej strane v rodnom jazyku. V tomto prípade bude kartička slúžiť ako konkrétny predmet. Slovo, ktoré je napísané v rodnom jazyku môžu žiaci vidieť, ale nesmú ho vysloviť. Žiaci môžu slovo na kartičke popísať aj inými slovami. Alebo môžu hrať hru Sadni si na pokoj. Prines mi hnev. ( Myslí sa tým na kartičku, na ktorej je napísané pokoj, hnev.) (Asher, 2001) Deti sú dlhodobo vystavované iba zvukovej stránke jazyka a tým si osvojujú fonetickú stránku jazyka a prízvuk. Nie sú konfrontované s grafickou stránkou. Preto podľa Ashera (2001) by sa malo dieťa oboznamovať s grafickou stránkou jazyka písaním a čítaním najskôr od 10 lekcie, aby sa vyhlo chybám vo výslovnosti. Až v pokročilej fáze sú do vyučovania včleňované konverzačné dialógy, obrázkové prezentácie a scénky, ktoré sú zamerané na každodenné situácie ako napríklad stravovanie, nakupovanie, rezervácia izby. Vyučovacia hodina musí byť plynulá, príkazy sa musia zadávať rýchle, jeden po druhom. Keďže snahou učiteľa je, aby si žiaci príkazy zapamätali, musia byť zakomponované stále do novej situácie. Učiteľ musí mať príkazy, ktoré chce zadávať, napísané, lebo pri veľkom tempe ich nebude môcť vymýšľať. Postupnosť príkazov pri vyučovaní metódou TPR: učiteľ povie príkaz a predvedie ho, napr. Stand up učiteľ zopakuje ten istý príkaz a vyzve žiakov, aby ho vykonali spolu s ním. učiteľ zopakuje príkaz a žiaci ho vykonajú sami. učiteľ vnesie prvok novosti napr. niečo zábavné a vytvorí nový príkaz napr.: Stand up and turn around Až neskôr, v pokročilejšom štádiu ku
Related Search
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks