VÝSKUMNÉHO NÁSTROJA PRE PEDAGOGICKÉ PETER GAVORA PETER GAVORA - PDF

Description
PETER GAVORA PETER GAVORA Prof. PhDr. Peter Gavora, CSc., pracoval v Ústave experimentálnej pedagogiky SAV v Bratislave a na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. V súčasnosti je pracovníkom Centra výzkumu

Please download to get full document.

View again

of 106
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

School Work

Publish on:

Views: 71 | Pages: 106

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
PETER GAVORA PETER GAVORA Prof. PhDr. Peter Gavora, CSc., pracoval v Ústave experimentálnej pedagogiky SAV v Bratislave a na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. V súčasnosti je pracovníkom Centra výzkumu Fakulty humanitních studií UTB v Zlíne. Vo svojom výskume sa špecializoval na oblasť komunikácie v triede, čitateľskej gramotnosti, porozumenia textu, metodológie výskumu, diagnostiky žiaka a profesijných vlastností učiteľa. Medzi jeho novšie knižné práce patria: Učiteľ a žiaci v komunikácii. Bratislava: Vydavateľstvo Univerzity Komenského, 2003, 2007 (české vydanie Brno: Paido, 2005). Úvod do pedagogického výskumu. 4. vydanie. Bratislava: Vydavateľstvo Univerzity Komenského, 2008 (české vydanie Brno: Paido, 2010). Sprievodca metodológiou kvalitatívneho výskumu. Bratislava: Vydavateľstvo Univerzity Komenského, Akí sú moji žiaci? Pedagogická diagnostika žiaka. Nitra: Enigma, S O. Zápotočnou (eds.): Gramotnosť: Vývin a možnosti jej didaktického usmerňovania. Bratislava: Vydavateľstvo Univerzity Komenského, S kolektívom: Ako rozvíjať porozumenie textu u žiaka. Príručka pre učiteľa. Nitra: Enigma, TV RBA VÝSKUMNÉHO NÁSTROJA PRE PEDAGOGICKÉ Okrem toho s J. Marešom vydal Anglicko-slovenský pedagogický slovník (Bratislava, 1998) a Anglicko-český pedagogický slovník (Praha, 1999) a s E. Szabolcsovou a L. Loeschom Anglicko-maďarsko-slovenský pedagogický slovník (Budapest, 2004). ISBN Slovenské pedagogické nakladateľstvo Tvorba výskumného nástroja pre pedagogické bádanie Peter Gavora Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2012 Vedecký redaktor: Prof. PhDr. Miron Zelina, DrSc., dr. h. c. Recenzenti: Prof. PhDr. Jiří Mareš, CSc. PhDr. Martin Chvál, Ph.D. Kniţka vyšla s podporou projektu IGA/FHS/2012/010 Prvé vydanie 1 1 Úvod OBSAH A. Všeobecná časť 2 Kvantitatívny výskum 2.1 Výskumný projekt 3 Výskumný nástroj 3.1 Kroky pri tvorbe výskumného nástroja 3.2 Adaptácia cudzieho výskumného nástroja 4 Poţiadavky na dobrý výskumný nástroj 4.1 Objektivita 4.2 Validita 4.3 Reliabilita 5 Faktorová analýza 5.1 Postup pri aplikácii 6 Tvorba dotazníka 6.1 Kroky pri tvorbe dotazníka 7 Tvorba posudzovacích škál 7.1 Kroky pri tvorbe posudzovacích škál 7.2 Formy škál prehľad 8 Tvorba pozorovacieho systému 8.1 Kroky pri tvorbe pozorovacieho systému 8.2 Špeciálny prípad výskumné nástroje na sebapozorovanie B. Príklady dobrej praxe 9 Adaptácia Dotazníka organizačnej klímy školy OCDQ-RS 9.1 Opis dotazníka 9.2 Postup pri adaptácii dotazníka 9.3 Deskriptívne údaje 9.4 Záver 10 Adaptácia dotazníka TES na zisťovanie profesijnej zdatnosti vnímanej učiteľom 10.1 Opis dotazníka 10.2 Postup pri adaptácii dotazníka 10.3 Deskriptívne údaje 10.4 Záver 11 Adaptácia dotazníka Ako komunikujem 11.1 Opis dotazníka 11.2 Postup pri adaptácii dotazníka 11.3 Deskriptívne údaje 11.4 Záver Prílohy 1 Dotazník organizačnej klímy školy (OCDQ-RS) 2 Dotazník TES 3 Dotazník Ako komunikujem Literatúra 2 A. Všeobecná časť 3 1 Úvod Tému knihy naznačuje jej názov. Predmetom je monografické spracovanie problematiky tvorby výskumných nástrojov. Pretoţe tvorbe nového výskumného nástroja je príbuzná adaptácia uţ existujúceho zahraničného výskumného nástroja, v knihe sa venujeme aj tejto problematike aj keď to jej názov nevyjadruje, aby nebol príliš zloţitý. Výskumné nástroje existujú len v kvantitatívnom výskume, takţe ním vymedzujem typ výskumu, ktorý bude v našom zornom uhle. Druhým vymedzením je vedná oblasť, na ktorú sa v kniţke zameriavam sú to pedagogické vedy (s menším presahom do psychológie). Kniţka je primárne určená výskumným a akademickým pracovníkom, ktorí chcú rozšíriť svoje metodologické vedomosti, prípadne stoja pred úlohou vytvoriť výskumný nástroj alebo adaptovať niektorý z existujúcich. Tvorba výskumného nástroja je zloţitá a spletitá činnosť. Pokúsil som sa toto zamotané klbko rozmotať a vysvetliť, ako si pri tejto činnosti počínať. Pri tvorbe výskumného nástroja autor uskutočňuje kroky, ktoré majú pomerne fixnú postupnosť, takţe sú jeho dobrým navigátorom. Ale to, ţe sa tvorba výskumného nástroja uberá týmito pevnými krokmi, nemá nijako naznačovať, ţe ide o nejakú mechanickú činnosť. Naopak, vyţaduje si od autora uvaţovanie, riešenie dilem a tvorivosť. Jadrom knihy je opis týchto krokov, podporený príkladmi a ukáţkami z hotových výskumných nástrojov. Po charakteristike kvantitatívneho výskumu, vymedzení vlastností dobrého výskumného nástoja a spôsobov, ako tieto vlastnosti zabezpečiť, sa kniha koncentruje na tvorbu troch druhov výskumných nástrojov: dotazníka, posudzovacích škál a pozorovacieho systému. Naopak, do kniţky sme nezaradili prípravu testov, pretoţe o tom bola vydaná špecializovaná literatúra (Lapitka, 1990; Turek, 1995; Chráska 1999; Hrabal st., Hrabal ml., 2002; Gavora, 2010). Samozrejme, ku konštrukcii testov existuje aj veľa zahraničnej literatúry. Sociometria a sémantický diferenciál sú uţ hotové výskumné nástroje (techniky), a preto som sa im nevenoval, keďţe našou témou je konštrukcia nových nástrojov pre výskum. Zásady adaptácie uţ existujúcich výskumných nástrojov exemplifikujem na ukáţkach dobrej praxe. Sú to tri štúdie, ktoré opisujú prevod zahraničných výskumných nástrojov do nášho edukačného prostredia. Práca na ich adaptácii je podrobne opísaná, a to vrátane vysvetlenia pedagogickej/psychologickej teórie, na ktorej sú tieto nástroje postavené. Ţiadna kniţka nevzniká vo vzduchoprázdne a bez podpory kolegov. Hybnou silou pri jej vzniku a podporovateľkou pri jej vydaní bola Doc. PaedDr. Adriana Wiegerová, PhD. Jej patrí moja veľká vďaka. Vedeckým redaktorom knihy bol Prof. PhDr. Miron Zelina, DrSc., dr. h. c. Jeho nadhľad mi pomohol orientovať sa v niektorých veciach a jeho povzbudivé slová mi potvrdili, ţe kniţka s takýmto zameraním môţe prispieť ku kultivácii pedagogického bádania. Nie je tajomstvom, ţe recenzentov tejto knihy som si zvolil sám, pričom som oslovil takých odborníkov, ktorí sú mimoriadne erudovaní a majú veľké skúsenosti s tvorbou alebo adaptáciou výskumných nástrojov. Ďakujem im za to, ţe ochotne prijali úlohu recenzenta a poskytli mi veľa námetov na zlepšenie rukopisu. Moje poďakovanie patrí Prof. PhDr. Jiřímu Marešovi, CSc. a PhDr. Martinovi Chválovi, Ph.D. Bratislava a Plavecký Peter, leto 2 Kvantitatívny výskum Kvantitatívny výskum predstavuje jednu z metodologických moţností výskumu. Druhou moţnosťou je kvalitatívny výskum. 1 Kvantitatívny výskum je historicky starší a vyvíjal sa na základe inšpirácie prírodných vied. Názov naznačuje, ţe jeho kľúčovou vlastnosťou je vyjadrovanie vlastností objektov a javov číselne. Nie je to však jeho hlavná vlastnosť; dôleţitejšie je to, ako sa kvantitatívny výskum díva na svet a jeho poznávanie. Metodológia kvantitatívneho výskumu predpokladá, ţe predmety a javy objektívne existujú. Realita okolo nás (objektívna realita) je skutočná a poznateľná. Tým, ktorí nie sú zbehlí vo filozofických otázkach, sa tento výrok môţe zdať truizmom. Existujú však filozofické prístupy, ktoré hovoria o neexistencii externej reality a uznávajú len jej subjektívnu formu. Realita podľa nich neexistuje navonok, ale len v nás. Oproti tejto pozícii (nazvanej subjektivizmus) kvantitatívny výskum stojí na pozícii pozitivizmu. Naše pocity, názory a presvedčenia existujú oddelene od externého sveta. Kvalitatívna metodológia, naopak, predpokladá, ţe existuje viac realít, ktoré sú sociálne/individuálne konštruované. Jej filozofickým základom je fenomenológia. Hlavným cieľom kvantitatívneho výskumu je zachytiť a opísať predmety a javy objektívneho sveta. Pozitivisti veria v empirizmus, ktorý hlása, ţe pozorovanie a meranie je jadrom výskumu. Prírodné vedy sú zaloţené výlučne na pozorovaní a meraní, a preto nepouţívajú výskumné metódy ako dotazník alebo interview, ktoré, naopak, majú sociálne vedy. V nich sa ustupuje od kánonov empirizmu preto, aby sme mohli skúmať názory, postoje, motívy, záujmy a emociálne stavy ľudí. Tie sú navonok nepozorovateľné (ak odhliadneme od moţnosti pozorovať fyzické reakcie ľudí vyjadrujúce postoje, stavy atď.). Kvantitatívny výskum však má systém princípov a krokov, ktoré sú predpokladom na to, aby sa realita skúmala korektne a neskreslene. V nich ide o zabezpečenie objektivity, validity a reliability výskumu. Od pozitivizmu sa neskôr odvinul post-pozitivizmus, ktorý tieţ hlása, ţe externá realita existuje, ale ţe všetko naše pozorovanie je omylné a má chyby. Zistenia výskumu sú spochybniteľné. Pozitivisti veria, ţe úlohou vedy je zisťovať pravdu, post-pozitivisti tvrdia, ţe veda sa musí usilovať túto pravdu odhaľovať, ale k úplnej pravde nikdy nedospeje. Pravda je pravdepodobnostnou entitou. 2 Vráťme sa k názvu kvantitatívneho výskumu. Ten nasvedčuje, ţe jeho podstatou je vyjadrovanie dát vo forme čísel. Uskutočňuje sa to v procese, ktorý sa nazýva meranie. Meranie je spôsob, ako vlastnostiam alebo objektom priraďujeme čísla. Môţeme merať mnoţstvo, rozsah, intenzitu alebo frekvenciu javov. Obľúbenosť farieb môţeme zisťovať na numerických škálach od polohy veľmi obľúbená po polohu úplne neobľúbená, pričom hodnotiteľ označí svoju voľbu na príslušnom bode škály. Úlohy v teste môţeme obodovať a mnoţstvo správne vyriešených úloh vyjadriť v počte bodov (skóre). V obidvoch prípadoch 1 Treťou moţnosťou je kombinácia kvantitatívneho a kvalitatívneho výskumu, nepriliehavo nazvaná zmiešaný výskum. Nejde totiţ o pomiešanie cieľov, výskumných metód a výskumných dát. Kombinovaný výskum má samostatnú kvantitatívnu zloţku, za ktorou nasleduje kvalitatívna zloţka (alebo naopak). M. Zelina dáva prednosť označeniu kvalimetrický výskum. 2 Veľmi dobrým vstupom do filozofie vedeckého výskumu sú práce P. Ondrejkoviča (2006; 2007; 2008). 5 hovoríme o meraní (aj keď fyzici alebo chemici môţu byť skeptickí voči pouţitiu tohto názvu). Sociálne vedy pracujú s mnohými vlastnosťami a javmi, ktoré dovoľujú (alebo obmedzujú) úrovne merania. Tab. 2.1 ukazuje ich prehľad. Na najniţšej úrovni je nominálna úroveň. Číslice prideľujeme arbitrárnym spôsobom, napr. ţenám priradíme číslo 1, muţom priradíme číslo 2. Prirodzene, na nominálnej úrovni máme len malé štatistické moţnosti. Nemôţeme vypočítať aritmetický priemer vzdelania, ale iba určiť, ktoré vzdelanie sa vyskytuje u respondentov častejšie a najčastejšie. Na poradovej a intervalovej úrovni sú štatistické moţnosti väčšie, na podielovej najväčšie. Tab. 2.1 Úrovne merania ÚROVEŇ NOMINÁLNA PORADOVÁ INTERVALOVÁ Vlastnosti Príklady Rovnocenné kategórie pohlavie/gender: ženy, muži Relatívna pozícia, hierarchia A B B A ročník školy Rovnaké intervaly skóre v IQ teste (50-130) Počet(nosť) Štatistické moţnosti Modus (najfrekventovanejšia hodnota) Medián (stredný bod v distribúcii) Priemer a vyššie operácie PODIELOVÁ žiak disciplinovaný nediscipl. Ako intervalová + absolútna nula výška, hmotnosť Priemer a vyššie operácie Kvantitatívny výskum hľadá odpovede na výskumné otázky a testuje hypotézy. Aby tieto výskumné otázky a hypotézy mohli byť sformulované, výskumník musí vychádzať z existujúcej teórie musí poznať teoretický aparát, základné zistenia a ich vzťahy. Bez tohto poznania nemôţe sformulovať efektívne otázky a zmysluplné hypotézy. Dá sa povedať, ţe čím hlbšie pozná výskumník skúmanú oblasť, tým vytvára hodnotnejšie výskumné otázky a prenikavejšie hypotézy a vice versa. Prirodzene, okrem dôkladného poznania problematiky výskumník musí byť aj tvorivý, inak by len kopíroval existujúce výskumy. Výskumný projekt Dôleţitou súčasťou kaţdého výskumu je výskumný projekt. Je to vlastne výskumný plán, je to viac alebo menej podrobný opis pripravovaného výskumu. Ako kaţdý plán aj tento sa zhotovuje pred výskumom a slúţi ako rámec jeho realizácie. Na vypracovanie projektu sú potrebné tri veci: štúdium, premýšľanie a konzultácie. Štúdium spočíva v preštudovaní a analyzovaní informačných zdrojov k danému výskumnému problému. Skúmateľ sa musí veľmi dobre zorientovať v literatúre, aby si zvolil závaţný 6 výskumný problém, a aby tento problém bol zmysluplný a skúmateľný. To sa nedá uskutočniť bez racionálnej analýzy, porovnávania a reflexie. Veľmi dôleţitým prvkom je tvorivosť výskumníka, ktorá je predpokladom nachádzania nových výskumných problémov a postupov na ich skúmanie. Pri tvorbe výskumného projektu pomôţu konzultácie s odborníkmi, kolegami, školiteľom, štatistikom i s ďalšími pracovníkmi. Štruktúru výskumného projektu určujú inštitúcie, pre ktoré alebo v rámci ktorých výskumník pracuje. Od doktorandov vyţaduje fakulta trošku iné prvky výskumného projektu ako napríklad grantová agentúra, ale jadro všetkých projektov býva rovnaké. Projekt by mal mať tieto prvky. 1. Názov projektu. 2. Meno a inštitúcia autora. 3. Úvod. Je vstupom do projektu. Často vyjadruje motiváciu autora, ktorá ho viedla k voľbe výskumného problému a tieţ jeho veľmi stručnú charakteristiku, ktorá sa v ďalších častiach uvedie sa podrobnejšie. 4. Prehľad problematiky. Je zaloţený na analýze literatúry a slúţi ako zdroj inšpirácie a nápadov pri formulácii a zdôvodnení výskumného problému. Tento prehľad však nemá zahrnovať len teoretické otázky, ale aj metodológiu výskumu (akými spôsobmi sa problém doteraz skúmal). Súčasťou je i definovanie hlavných pojmov, ak nie sú zrejmé a všeobecne známe. 5. Výskumné problémy, otázky a hypotézy. Sú hnacím motorom výskumu. Majú vyplynúť z analýzy oblasti, z literárneho prehľadu problematiky. Skúmateľ má preukázať, ţe jeho výskumný problém je hodnotný, t. j. ţe prinesie niečo nové, ţe obohatí vedecké poznanie. Z toho vyplýva, ţe výskumné problémy sa nielen naformulujú, ale aj zdôvodnia, t. j. vysvetlí sa, z čoho vyplynuli a ako sú zakotvené v existujúcej teórii. 6. Výskumná vzorka, t. j. kto bude skúmaný, aké budú kritériá výberu osôb (prípadne produktov, textov, archívnych materiálov, vyučovacích hodín a pod.). Projekt má obsahovať zoznam lokalít a inštitúcií a predpokladaný rozsah vzorky. 7. Výskumné metódy, výskumné nástroje. Vysvetlí sa ich voľba, vyjadrí sa, či ide o zhotovenie nových alebo o adaptáciu existujúcich nástrojov. Opíšu sa ich vlastnosti (objektivita, reliabilita a validita). Opíše sa spôsob ich administrácie. 8. Organizácia výskumu. Zahrnuje predpokladaný priebeh výskumu, časové náleţitosti a spôsob vstupu do terénu. Opíše sa, ako sa získa povolenie na realizáciu výskumu, súhlas skúmaných osôb (v prípade výskumu ţiakov aj súhlas rodičov). Navrhne sa pilotný výskum a (alebo) predvýskum. 9. Spracovanie dát, štatistické nástroje, interpretácia dát. 10. Financovanie výskumu. Ten zahrnuje rozpočet týkajúci sa jednotlivých etáp výskumu. Sú to nákupy kníh a predplatné časopisov, nakúp materiálu, strojov, softvéru, náklady na prácu v teréne (cestovné, ubytovanie), odmeny pre spolupracovníkov a konzultantov, prípadné odmeny pre skúmané osoby, financie na spoje, energie, prenájom miestností a pod. Uvedie sa moţné spolufinancovanie alebo sponzori. 11. Literatúra. 12. Prílohy dotazníky, schémy interview, testy, pozorovacie hárky atď. Formulár súhlasu skúmaných osôb. 7 3 Výskumný nástroj V projekte výskumu musí byť opísaný predpokladaný výskumný nástroj. Je to prostriedok na získavanie empirických dát. Keďţe empirický výskum nemoţno uskutočňovať bez zberu dát v teréne, výskumný nástroj je nevyhnutným pomocníkom výskumníka. Pre svoju prácu si môţe vybrať niektorý z existujúcich výskumných nástrojov, alebo si zhotoví vlastný nástroj, ktorý zodpovedá zámerom a cieľom jeho výskumu. Výskumný nástroj je potrebné odlišovať od výskumnej metódy. Výskumná metóda je všeobecný názov pre postup pri získavaní dát. Beţné výskumné metódy sú dotazník, škálovanie, interview, pozorovanie, testy atď. V rámci kaţdej výskumnej metódy môţe existovať veľa rôznych výskumných nástrojov, ktoré slúţia na rôzne účely. Napríklad v rámci výskumnej metódy dotazník boli skonštruované tieto výskumné nástroje: Dotazník na zisťovanie prispôsobivosti od H. M.. Dotazník sociálnej klímy v školskej triede CES autorov E. J. Tricketta, R. H. Mossa a B. J. Frasera. Dotazník priorít rodičov od I. Stoddarda. Dotazník motivácie od B. Kozékiho. Dotazník na zisťovanie kvality ţivota v triede od S. Hlásnej. Dotazník na zisťovanie spôsobov výchovy v rodine od J. Čápa. Dotazník školského sebahodnotenia dieťaťa od Z. Matějčeka. atď. V rámci výskumnej metódy pozorovanie boli skonštruované napríklad tieto výskumné nástroje: Systém na pozorovanie interakcie dieťa opatrovateľ K. Bollerovej a S. Sprachmanovej. DPICS Kódovací systém interakcie medzi dospelým a dieťaťom E. Robinsonovej a Sh. Ebergovej. Balesov systém na skúmanie interakcie malých skupín ľudí. Flandersov systém na analýzu interakcie vo vyučovaní. DPA - Helsinský systém na opis vyučovacieho procesu od M. Koskenniemiho a kol. Metodika psychologickej analýzy vyučovacej hodiny od M. Zelinu a A. Furmana. Schéma analýzy vyučovacej hodiny od Š. Šveca. atď. Ako vidieť, výskumný nástroj má konkrétny názov a autora, ale výskumná metóda nemá špecifický názov a autora. V rámci kaţdej výskumnej metódy môţe existovať prakticky nekonečný počet výskumných nástrojov. Táto kniha ukazuje čitateľovi, ako skonštruovať vlastný výskumný nástroj, alebo adaptovať uţ existujúci nástroj. Výraz nástroj niekedy asociuje s výrazom pomôcka alebo náčinie. Ide o pracovný prostriedok, ako je kladivo, skrutkovač, vŕtačka a podobné nástroje fyzikálnej povahy. Výskumný nástroj má s takouto asociáciou málo spoločné. Skôr by sa dal porovnať s hudobným nástrojom, ktorý si vyţaduje nielen zručnosť a umelecké majstrovstvo, ale aj hlbokú teoretickú prípravu. Keďţe predmetom tejto knihy je vysvetlenie zhotovovania výskumného nástroja, jeho autora môţeme porovnať s tvorcom hudobného nástroja husliarom alebo konštruktérom organu. Táto asociácia je vcelku priliehavá, pretoţe ukazuje, ţe skonštruovať výskumný nástroj nie je jednoduchá vec, ale vyţaduje veľa času, odbornú 8 erudíciu a tvorivosť. Potenciálnym autorom výskumných nástrojov táto kniha prinesie poznatky, ako postupovať, čas a tvorivosť si však musia prideliť sami. Vedecká teória a výskumný nástroj V tejto publikácii sa budeme venovať prevaţne takým výskumným nástrojom, ktoré sú zaloţené na určitej teórii o skúmanom jave (pedagogickej, psychologickej, sociologickej teórii). V jeho základe je teda určitá teoretická koncepcia, ktorá ovplyvnila zloţenie a obsah výskumného nástroja a spôsob jeho vyhodnocovania. Úsilím autora je zhotoviť taký výskumný nástroj, ktorý presne zodpovedá danej teórii a efektívne zbiera pre ňu v teréne údaje. Naopak, v tejto publikácii sa budeme vyhýbať
Related Search
Similar documents
View more...
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks