Vladimíra Kňazovická, Miroslava Kačániová, Soňa Felšöciová, Monika Tonková, Martin Melich, Miriam Kadási-Horáková, Peter Haščík - PDF

Description
POSÚDENIE MIKROBIOLOGICKEJ KVALTY VZORIEK ZMIEŠANÝCH MEDOV ZO SR A INÝCH KRAJÍN EU EXAMINATION OF MICROBIAL QUALITY OF MIXED HONEY SAMPLES FROM SLOVAKIA AND OTHER EU COUNTRIES Vladimíra Kňazovická, Miroslava

Please download to get full document.

View again

of 7
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

How To, Education & Training

Publish on:

Views: 57 | Pages: 7

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
POSÚDENIE MIKROBIOLOGICKEJ KVALTY VZORIEK ZMIEŠANÝCH MEDOV ZO SR A INÝCH KRAJÍN EU EXAMINATION OF MICROBIAL QUALITY OF MIXED HONEY SAMPLES FROM SLOVAKIA AND OTHER EU COUNTRIES Vladimíra Kňazovická, Miroslava Kačániová, Soňa Felšöciová, Monika Tonková, Martin Melich, Miriam Kadási-Horáková, Peter Haščík ABSTRACT The aim of this study was evaluation of microbiological quality of honey, which originated from Slovakia and other EU countries. Our experiment was centred on the quantitative determination of coliforms bacteria (CB), total plate count (TPC), anaerobic sporulating bacteria (ASB) and microscopic fungi in the 14 honey samples. Filamentous microscopic fungi (FMF) were identified at the genus level. Plate dilution method with individual culture conditions was used for microorganisms of interest. Average values of TPC in the honey samples of Slovak origin (382 CFU.g -1 ) and from other EU countries (937 CFU.g -1 ) exceeded the permissible limit in the Slovak Republic (10 2 CFU.g -1 ). Average values of ASB, yeasts and FMF in the honey samples of Slovak origin were: 2.60 log CFU.g -1, 1.97 log CFU.g -1 and 1.74 log CFU.g -1, respectively. They were higher in comparison with honey samples originating from the other EU countries. This difference is probably of apiary origin since majority of honey samples were of Slovak origin. All honey samples of non-slovak origin were commercial. Penicillium sp. was detected as the most frequent FMF in honey samples, particularly in % of samples of Slovak origin and in % of samples of non-slovak origin. Key words: bee product, sporulating bacteria, microscopic fungi ÚVOD Slovenské medy svojou kvalitou patria medzi svetovú špičku, majú svoju tradíciu, sú vývozným artiklom, najmä do okolitých krajín. Medzi menej lichotivé poznatky patrí skutočnosť, že spotreba medu v SR je priemerne: 250 g na rok na obyvateľ. Odporúčaná priemerná ročná spotreba na jednu osobu je 6,5 kg (Demeter a Haščík, 2008). Med je včelí produkt, vznikajúci z rastlinných častí alebo z medovice, spracovaných včelami. Podľa pôvodu rozlišujeme dve hlavné skupiny medov kvetové a medovicové. Pokiaľ sú v mede prítomné medovicové aj kvetové zložky, bez dominancie jednej z nich, označujeme med ako zmiešaný. Vo všeobecnosti, je med charakteristický špecifickými vlastnosťami, ktoré pôsobia inhibične na mnohé mikroorganizmy. Následne v mede nachádzame nízke počty mikroorganizmov a ich obmedzenú rôznorodosť. Vegetatívne formy ľudských patogénnych baktérií neboli zistené v mede a tiež sa nedokážu množiť v tomto prostredí. Vysoký počet vegetatívnych baktérií je indikátorom nedávnej sekundárnej kontaminácie (Snowdon a Cliver, 1996; Iurlina a Fritz, 2005). Mikroorganizmy, ktoré dokážu prežiť v mede, vedia odolať vysokej koncentrácii sacharidov, kyslému prostrediu a iným antimikrobiálnym vlastnostiam (Olaitan et al., 2007). Med (bez ohľadu na pôvod) nie je len roztokom sacharidov, sú v ňom prítomné mnohé minerálne látky, vitamíny, aminokyseliny, bielkoviny, organické kyseliny, aromatické látky a farbivá. Kvetové medy obsahujú mnoho bielkovín rastlinného pôvodu. Medovicový med obsahuje minimálne množstvo bielkovín, ale obsahuje rastlinné silice v relatívne vysokej koncentrácii a tiež viac minerálnych látok (Hajdušková, 2006; Kamler et al., 2006). Rovnako ako chemické zloženie, aj zastúpenie mikroorganizmov vo vzorkách kvetových medov pri porovnaní s medmi medovicovými má svoje odlišnosti. Analýza zmiešaných medov je vždy veľmi zaujímavá. V mede nie je výrazná prevaha kvetovej alebo medovicovej zložky, avšak mikrobiologická kvalita býva ovplyvnená jednou z uvedených zložiek vo väčšej miere. Bežné mikrobiologické vyšetrenie medu by malo pozostávať z niekoľkých rozličných stanovení. Štandardný celkový počet mikroorganizmov je všeobecnou informáciou o kvalite medu. Testy na zistenie počtu kvasiniek a sporulujúcich baktérií sú tiež veľmi užitočné. Ako indikátor sanitárnej ročník mimoriadne číslo, február/2010 kvality sa používa stanovenie koliformných baktérií. Okrem toho môžu byť potrebné aj dodatočné testy na vysvetlenie nezvyčajne vysokých počtov mikroorganizmov, poukazujúcich na určitý problém (Kačániová et al., 2007). Cieľom práce bolo posúdenie mikrobiologickej kvality vzoriek zmiešaných medov. Zamerali sme sa na mikrobiologické parametre, ktoré bolo nutné porovnávať s platnými normami, teda počet koliformných baktérií a celkový počet mikroorganizmov. Na doplnenie mikrobiologického obrazu jednotlivých vzoriek sme stanovili počet anaeróbnych sporulujúcich mikroorganizmov a mikroskopických húb. MATERIÁL A METODIKA Na účel mikrobiologickej analýzy sme použili 14 vzoriek zmiešaných medov, pričom 7 z nich bolo slovenského pôvodu [5 od prvovýrobcov (vzorky 1-5), 2 komerčné vzorky (vzorky 6-7)] a ďalších 7 vzoriek pochádzalo z iných krajín sveta, z toho 2 vzorky boli dostupné (vzorky 8-9) a 5 vzoriek nebolo dostupných (vzorky 10-14) v obchodnej sieti SR]. Podrobnejšia charakteristika vzoriek analyzovaných medov je v tabuľke 2. Na mikrobiologický rozbor sme použili platňovú zrieďovaciu metódu. Zmiešaním 5 g medu a 45 ml fyziologického roztoku (0,85 % NaCl) a následnou homogenizáciou počas 30 min sme získali základné riedenie (10-1 ). Podľa zásad desiatkového systému riedenia sme pripravili riedenie 10-2 (1 ml riedenia ml fyziologického roztoku). V každej vzorke sme stanovovali počet koliformných baktérií podľa STN ISO 4832 (1997), celkový počet mikroorganizmov podľa STN EN ISO 4833 (1997), počet anaeróbnych sporulujúcich baktérií a počet mikroskopických húb podľa STN ISO 7954 (1997). Pre každé stanovenie sme použili riedenia 10-1 a 10-2, očkovali sme v trojnásobnom opakovaní. Pre stanovenie anaeróbnych sporulujúcich baktérií sme roztok medu podrobili teplotnému šoku pri 80 C počas 10 min, pred očkovaním. Anaeróbne sporulujúce baktérie sme stanovovali na dvoch živných médiách, rovnako ako mikroskopické huby, aby sme zachytili širšie spektrum uvedených mikroorganizmov. Podrobná charakteristika častí použitej metódy je v tabuľke 1. Tabuľka 1 Charakteristiky použitej metódy na stanovenie uvedených mikrobiálnych skupín v mede Skupina mikroorganizmov Použitá Spôsob Podmienky kultivácie živná pôda očkovania vo vzťahu k O 2 teplota čas koliformné baktérie VČŽL povrchovo aeróbne 37 C 24h celkový počet mikroorganizmov GTK zaliatím aeróbne 30 C 48-72h anaeróbne sporulujúce baktérie MPA zaliatím anaeróbne 25 C 48-72h AA zaliatím anaeróbne 37 C 48-72h mikroskopické huby CD zaliatím aeróbne 25 C 5-7dní SA zaliatím aeróbne 25 C 5-7dní VČŽL agar s violeťou kryštálovou, červeňou neutrálnou, žlčovými soľami a laktózou, GTK agar s glukózou, tryptónom a kvasničným extraktom, MPA živný agar č. 2 (špecifický pre Bacillus species), CD Czapek-Doxov agar (IMUNA, Šarišské Michaľany), AA anaerobic agar (špecifický pre Clostridium species), SA sladinový agar (Biomark laboratories, Pune) Po kultivácii sme spočítali kolónie na platniach. Pre výpočet KTJ.g -1 medu sme použili nasledovný vzorec (v ktorom sme brali do úvahy misky z dvoch za sebou idúcich riedení): N = ΣC / [(n 1 + 0,1n 2 ).d ], kde: ΣC súčet charakteristických kolónií na vybratých miskách n 1 počet misiek z 1. riedenia použitého na výpočet n 2 počet misiek z 2. riedenia použitého na výpočet d riediaci faktor zhodný s 1. použitým riedením ročník mimoriadne číslo, február/2010 Ak kolónie boli prítomné len na miskách prvého použitého riedenia (10-1 ), hodnotu KTJ.g -1 sme určili podielom súčtu kolónií a misiek (na ktorých boli kultivované) a následným vynásobením prevrátenou hodnotou zriedenia (teda 10). Počty mikroskopických húb sme vyjadrili samostatne pre kvasinky a vláknité mikroskopické huby, pričom vláknité mikroskopické huby sme určili do rodov podľa de Hoog et al. (2000). Hodnoty počtu koliformných baktérií a celkového počtu mikroorganizmov sme porovnali s Potravinovým kódexom Slovenskej Republiky (PK SR, 2009). VÝSLEDKY A DISKUSIA Koliformné baktérie sme nezistili v žiadnej vzorke medu slovenského pôvodu. Vo vzorke č. 12 sa nachádzali koliformné baktérie v množstve 5 KTJ.g -1 (0,70 log KTJ.g -1 ). Podľa PK SR (2009) pri analýze piatich vzoriek z jedného vzorkovaného celku sa v jednej vzorke môže nachádzať do 10 2 KTJ.g -1 koliformných baktérií. Všetky analyzované vzorky vyhoveli uvedenému kritériu hygieny procesu výroby. Tabuľka 2 Hodnoty sledovaných mikrobiologických ukazovateľov pre jednotlivé vzorky č. vz. Charakteristika vzorky (špecifikácia pôvodu, miesto a rok produkcie) CPM ASB Kvasinky VMH [KTJ.g -1 ] MPA AA CD SA CD SA MEDY SLOVENSKÉHO PÔVODU - od prvovýrobcov 1 (lesný), Reľov, ,47 297,00 1,66 0,52 * * * * 2 (lesný), Lučenec, , ,00 3,70 * 0,52 0,52 0,52 * 3 Svidník, ,27 188,00 0,83 0,83 0,52 2,10 * * 4 (malina), Bystrá, ,38 24,00 * * 1,58 * 2,87 * 5 (medovica + lúčne kvety), Jezersko, ,11 130,00 * * * * * * MEDY SLOVENSKÉHO PÔVODU - komerčné 6 (lesný), Veľký Meder, ,79 615,00 2,49 1,12 3,05 0,48 0,52 0,82 7 (lesný), Veľké Kapušany, ,69 49,00 1,66 1,86 0,82 1,00 0,52 0,48 MEDY NESLOVENSKÉHO PÔVODU (KOMERČNÉ) - dostupné na Slovensku 8 (lesný), Argentína, ,50 318,00 2,04 2,58 * * * 0,82 9 (lesný), ČR, ,66 46,00 1,00 * * 1,08 * * MEDY NESLOVENSKÉHO PÔVODU (KOMERČNÉ) - nedostupné na Slovensku 10 (tymián), Monolithos, ,25 176,00 2,49 1,18 * 1,78 1,48 0,52 11 UK - zmes medov z EU a mimo EU, , ,00 1,76 1,92 0,48 0,78 1,52 1,08 12 (tymián), Zakynthos, , ,00 1,26 * * * 1,13 * 13 (eukalyptus), Zakynthos, (pomaranč), Zakynthos, ,60 39,00 2,48 * * * * 1,00 1,63 42,00 2,43 2,73 * * * 0,66 č. vz. číslo vzorky, CPM celkový počet mikroorganizmov, ASB počet anaeróbnych sporulujúcich baktérií, VMH počet vláknitých mikroskopických húb, MPA Mäso-peptónový agar, AA Anaerobic agar, CD Czapek-Dox agar, SA Sladinový agar, * 0 KTJ.g -1 Celkový počet mikroorganizmov (CPM) vo vzorkách medu slovenského pôvodu sa pohyboval v rozmedzí od 24 KTJ.g -1 (1,38 log KTJ.g -1 - vzorka č. 4) do 1370 KTJ.g -1 (3,14 log KTJ.g -1 - vzorka č. 2). Vo vzorkách medu neslovenského pôvodu sme zistili širšie rozmedzie hodnôt pre CPM, konkrétne od 39 KTJ.g -1 (1,60 log KTJ.g -1 - vzorka č. 13) do 3580 KTJ.g -1 (3,55 log KTJ.g -1 - vzorka č. 12) (viď tabuľka 2). Priemerná hodnota CPM bola vyššia pre vzorky medu neslovenského pôvodu (viď graf 1), ročník mimoriadne číslo, február/2010 v porovnaní so vzorkami medu slovenského pôvodu. Obe hodnoty prevyšujú limitnú hodnotu pre CPM, uvedenú v PK SR (2009) ako podmienku obchodnej sterility (10 2 KTJ.g -1-2,00 log KTJ.g -1 ). Príslušnej podmienke nevyhovelo 71,43 % vzoriek medov slovenského pôvodu a 57,14 % vzoriek medov neslovenského pôvodu. Väčšina vzoriek medu slovenského pôvodu bola od prvovýrobcov, konkrétne 5 zo 7 vzoriek (71,43 %) a všetky analyzované vzorky z iných krajín sveta boli komerčné. Pravdepodobne práve tento faktor ovplyvnil fakt, že podmienke obchodnej sterility PK SR (2009) nevyhovelo vyššie percento medov slovenského pôvodu. Haščík et al. (2009) zistili vo vzorkách lesných komerčných medov nižšie rozmedzie CPM od 67 do 217 KTJ.g -1. Snowdon a Cliver (1996) usudzujú, že počet baktérií v jednotlivých vzorkách medu sa môže pohybovať od 0 až po niekoľko tisíc KTJ.g -1 a táto odchýlka môže byť spôsobená typom vzorky, obdobím zberu, dobou skladovania a použitými analytickými technikami. Počty anaeróbnych sporulujúcich baktérií (ASB) boli podobné ako počty CPM (viď tabuľka 2), pohybovali sa v rozmedzí hodnôt od 0 KTJ.g -1 do 3,70 log KTJ.g -1 (vzorka č. 2) pri medoch slovenského pôvodu a od 0 KTJ.g -1 do 2,73 log KTJ.g -1 (vzorka č. 14) pri medoch neslovenského pôvodu. Priemerná hodnota ASB bola 2,60 log KTJ.g -1 pre medy slovenského pôvodu (viď graf 1). Je vyššia pri porovnaní s priemernou hodnotou ASB medov neslovenského pôvodu (2,18 log KTJ.g -1 ). Priemerná hodnota CPM je o 0,02 log KTJ.g -1 nižšia ako priemerná hodnota ASB pri medoch slovenského pôvodu. Uvedená skutočnosť je pravdepodobne následkom toho, že väčšine prítomných mikroorganizmov vyhovovalo prostredie vytvorené pri kultivácii ASB. 3,00 2,50 2,00 2,58 2,97 2,60 2,18 1,97 1,74 1,50 1,00 0,77 0,90 0,50 0,00 CPM ASB KV VMH skupina mikroorganizmov MSP MNSP Obrázok 1 Priemerné hodnoty sledovaných mikrobiologických ukazovateľov v medoch slovenského a neslovenského pôvodu CPM celkový počet mikroorganizmov, ASB počet anaeróbnych sporulujúcich mikroorganizmov, KV počet kvasiniek, VMH počet vláknitých mikroskopických húb, MSP medy slovenského pôvodu, MNSP medy neslovenského pôvodu Počet kvasiniek bol relatívne nízky. V 28,57 % vzoriek slovenského pôvodu a 57,14 % vzoriek neslovenského pôvodu sa nepotvrdila prítomnosť kvasiniek ani v jednom z použitých médií. Počet kvasiniek bol relatívne vysoký vo vzorke č. 6-3,05 log KTJ.g -1 (viď tabuľka 2). Podľa Finola et al. (2007) mikroskopické huby môžu spôsobiť kvasenie medu, keď je v ňom vysoký obsah vody (nad 21 %) a existuje priama úmernosť počtu mikroskopických húb v mede a hodnoty vodnej aktivity. Neprítomnosť vláknitých mikroskopických húb v oboch použitých médiách sme zistili v 42,86 % vzoriek slovenského pôvodu a 14,29 % vzoriek neslovenského pôvodu. Maximálna hodnota ročník mimoriadne číslo, február/2010 vláknitých mikroskopických húb sa nachádzala vo vzorke č. 4-2,87 log KTJ.g -1, konkrétne išlo o kontamináciu Penicillium sp.. Kačániová et al. (2007) zistili v slovenských medoch prítomnosť mikroskopických húb v rozmedzí hodnôt od 100 KTJ.g -1 (2,00 log KTJ.g -1 ) do 4500 KTJ.g -1 (3,65 log KTJ.g -1 ), pričom medzi najfrekventovanejšie mikroskopické huby patrili Alternaria sp., Mycelia sterilia a Aspergillus candidus. Z analýz kvetových portugalských medov vyplýva, že kvasinky kolonizujú med vo väčšom počte ako vláknité mikroskopické huby. Vzorky medu v množstve 88,8 % obsahovalo mikroskopické huby, ale 31,3 % z 88,8 % vzoriek obsahovalo len kvasinky. Vláknité mikroskopické huby sa vyskytovali v počte 10 1 až 10 2 KTJ.g -1 (teda: 1,00 až 2,00 log KTJ.g -1 ), pričom kvasinky vo vyššom počte, 10 4 až 10 5 (4,00 až 5,00 log KTJ.g -1 ) (Martins et al., 2003). V grafe 1 sú vizualizované priemerné hodnoty sledovaných mikrobiologických ukazovateľov pre analyzované medy rozdelené podľa geografického pôvodu. Hodnota priemerného CPM je vyššia pri medoch neslovenského pôvodu. Táto hodnota bola ovplyvnená najmä CPM vzoriek č. 11 a 12. Priemerná hodnota počtu anaeróbnych sporulujúcich baktérií je vyššia pri medoch slovenského pôvodu. Pri porovnaní priemerných hodnôt mikroskopických húb sú rozdiely zreteľné medzi medmi slovenského a neslovenského pôvodu. Priemerná hodnota medov slovenského pôvodu je vyššia o 1,20 log KTJ.g -1 pri kvasinkách a o 0,84 log KTJ.g -1 pri vláknitých mikroskopických hubách. Rôznorodosť vláknitých mikroskopických húb v medoch zo SR a z iných krajín sveta bola porovnateľná. V oboch prípadoch sme zistili prítomnosť 6 rodov, frekvencia výskytu je zaznamenaná v tabuľke 3. Nasledovné mikroskopické huby sa vyskytovali v určitom množstve v medoch oboch pôvodov: Aspergillus sp., Cladosporium sp., Mycelia sterilia a Penicillium sp.. Najfrekventovanejšími mikroskopickými hubami v oboch skupinách medov boli Penicillium sp.. V medoch slovenského pôvodu sme zistili prítomnosť aj ďalších mikroskopických húb, konkrétne Acremonium sp. a Chaetomium sp. V medoch z ostatných štátov sveta sme zistili prítomnosť Alternaria sp. a Chrysosporium sp.. Podľa PK SR (2009) sa z hľadiska potravinovej bezpečnosti sledujú predovšetkým druhy: Aspergillus flavus, A. ochraceus, A. versicolor, A. fumigatus, A. nominus, A. parasiticum, Penicillium expansum a Fusarium sp.. Uvedené mikroskopické huby sú potenciálne schopné produkovať mykotoxíny. Pri zistení Aspergillus sp., Fusarium sp. a Penicillium sp. v potravine je vhodné zamerať sa na druhovú identifikáciu. Tabuľka 3 VMH v analyzovaných vzorkách medu a ich frekvencia výskytu U medy slovenského pôvodu medy neslovenského pôvodu VMH PPV PVV FV [%] PPV PVV FV [%] Acremonium sp ,29 * 7 0 Alternaria sp. * ,29 Aspergillus sp. 1 14, ,57 Cladosporium sp. 1 14, ,29 Chaetomium sp. 1 14,29 * 0 Chrysosporium sp. * ,29 Mycelia sterilia 1 14, ,57 Penicillium sp. 2 28, ,43 bez VMH 3 42, ,29 U - ukazovateľ, VMH vláknité mikroskopické huby, PPV počet pozitívnych vzoriek, PVV počet všetkých analyzovaných vzoriek, FV frekvencia výskytu, * bez príslušných VMH Kamler et al. (2006) uvádzajú požiadavky na mikrobiologickú kvalitu medov (dostupných v ČR), pričom rozlišujú medy na bežné použitie a medy na farmaceutické účely. Počet aeróbnych baktérií ako aj počet mikroskopických húb v medoch na bežné použitie nie je limitovaný, Escherichia coli môže byť prítomná v počte menej ako 10 2 KTJ.g -1 a nesmú sa vyskytovať patogény. V medoch pre farmaceutické účely musí byť aeróbnych baktérií menej ako 10 3 KTJ.g -1, počet mikroskopických húb ročník mimoriadne číslo, február/2010 (kvasiniek a vláknitých mikroskopických húb spolu) musí byť menší ako 10 2 KTJ.g -1, kultivácia E. coli a patogénnych baktérií má mať negatívny výsledok. Pri porovnaní s uvedenou normou sme zistili, že 42,86 % (vzorky č. 1, 5, 7) medov slovenského pôvodu a 57,14 % (vzorky č. 8, 9, 13, 14) medov, pochádzajúcich z iných krajín sveta, vyhovelo mikrobiologickým požiadavkám na medy pre farmaceutické účely a zároveň všetky analyzované vzorky vyhoveli mikrobiologickým požiadavkám na medy, určené pre bežné využitie. Podľa Kamlera et al. (2006) medzi hlavné zdroje mikroorganizmov pri vytáčaní a spracovaní medu patria: plásty zo včelstiev, klinicky postihnutých zvápenatením včelieho plodu (nadlimitné množstvo spór Ascosphaera apis); nedostatočne čisté sitá a cedidlá; bežné nečistoty na povrchu medometu a prach zvírený vo vzduchu miestnosti. Je potrebné dodržiavať správnu hygienu pri vytáčaní a spracovaní medu a tým sa vyhnúť sekundárnej mikrobiálnej kontaminácii jedinečného prírodného produktu. Zhodnotením sledovaných mikrobiologických ukazovateľov pri vzorkách č. 1 a 5 (vzorky slovenského pôvodu od prvovýrobcov, viď tabuľka 2) sme dospeli k nasledovnému zisteniu. Napriek tomu, že hodnoty CPM boli vyššie ako povoľuje všeobecná podmienka obchodnej sterility PK SR (2009), hodnoty ASB a mikroskopických húb boli nízke, vo vzorke č. 5 dokonca pod detekčný limit. Opačnú mikrobiologickú situáciu sme zistili vo vzorkách č. 4 a 14 (viď tabuľka 2). V uvedených vzorkách CPM bolo nízke, ale vo vzorke č. 4 sme zistili zvýšený počet mikroskopických húb a vo vzorke č. 14 zvýšený počet sporulujúcich baktérií. Z tohto dôvodu je dôležité zamerať sa na mikrobiologické analýzy medov, nie len z hľadiska kvantifikácie koliformných baktérií a CPM, ale aj doplnkových analýz na zistenie a kvantifikáciu sporulujúcich baktérií a mikroskopických húb, prípadne ďalších analýz, aby bolo možné určiť širšiu mikrobiologickú charakteristiku a možné dôsledky. Pokiaľ sme odkázaní na kúpu medu v obchode, je dôležité si pozorne prečítať, odkiaľ je med d
Related Search
Similar documents
View more...
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks