Univerzita Karlova v Prahe. Filozofická fakulta. Katedra psychologie. Diplomová práca. Jana Bernátová, MSt. - PDF

Description
Univerzita Karlova v Prahe Filozofická fakulta Katedra psychologie Diplomová práca Jana Bernátová, MSt. Vybrané psychologické aspekty židovskej identity v súčasnej českej spoločnosti Selected psychological

Please download to get full document.

View again

of 32
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

History

Publish on:

Views: 25 | Pages: 32

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
Univerzita Karlova v Prahe Filozofická fakulta Katedra psychologie Diplomová práca Jana Bernátová, MSt. Vybrané psychologické aspekty židovskej identity v súčasnej českej spoločnosti Selected psychological features of Jewish identity in contemporary Czech society Praha 2015 Vedúca práce: PhDr. Hedvika Boukalová, Ph.D. Rada by som poďakovala predovšetkým mojej vedúcej práce PhDr. Hedvike Boukalovej, Ph.D. za jej trpezlivé a inšpiratívne vedenie pri písaní diplomovej práce. Ďalej by som chcela poďakovať Dr. Denisovi Nigburovi z Cantenbury Christ Church University za cenné rady pri analýze získaných dát. V neposlednej rade ďakujem participantom, ktorí boli ochotní poskytnúť hĺbkové rozhovory a bez ktorých by táto práca nemohla vzniknúť. Prehlasujem, že som diplomovú prácu vypracovala samostatne, že som riadne citovala všetky použité pramene a literatúru a že práca nebola využitá v rámci iného vysokoškolského štúdia či k získaniu iného alebo rovnakého titulu. V Prahe, dňa Abstrakt: Diplomová práca sa zaoberá psychologickými aspektami židovskej identity, konkrétne jej obsahmi a významami v súčasnej českej spoločnosti. Podáva prehľad o tom, ako jej nositelia vnímajú a pociťujú prínosy, či ťažkosti s ňou spojené vo svojich životoch. Teoretická časť uvádza problematiku identity v psychológií všeobecne a následne sa zameriava na židovskú identitu. Zvolený teoretický model predstavuje východisko pre praktické skúmanie tejto identity, doplnené špecifikami českého prostredia. Empirická časť je prevedená kvalitatívnym spôsobom, pomocou interpretatívnej fenomenologickej analýzy hĺbkových pološtrukturovaných rozhovorov. Výsledky mapujúce obsahy súčasnej židovskej identity v Čechách by mali slúžiť k zvýšeniu povedomia o tejto často prehliadanej téme a ďalej by mohli byť využité odborníkmi ktorí sa vo svojej praxi s problematikou židovskej identity stretávajú. Kľúčové slová: židovská identita, náboženská identita, spirituálna identita, etnická identita, kultúrna identita, národná identita, kvalitatívny výskum, interpretatívna fenomenologická analýza Abstract: This diploma thesis focuses on selected psychological aspects of Jewish identity, namely its content and meaning in contemporary Czech society. It reviews how the bearers of this identity understand and feel positive or negative aspects related to it in their lives. The theoretical part introduces the field of identity in psychology in general and subsequently focuses specifically on Jewish identity. The chosen theoretical model of identity, adjusted to the Czech environment, represents the basis for applied research of this identity. The empirical part is conducted as a qualitative study by means of interpretative phenomenological analysis of in-depth semi-structured interviews. The results mapping contemporary Jewish identity in Czech society should be utilised to raise awareness about this frequently overlooked topic and perhaps also further utilised by professionals who encounter Jewish identity in their work. Keywords: Jewish identity, religious identity, spiritual identity, ethnic identity, cultural identity, national identity, qualitative research, interpretative phenomenological analysis Obsah Zoznam použitých skratiek... 8 Úvod... 9 I TEORETICKÁ ČASŤ Identita v psychológií Stručný prehľad teórií identity v psychológií Definícia pojmov Identita verzus self koncept Identita verzus rola Problematické miesta definícií Integrujúca definícia Židovská identita Aspekty židovskej identity Spirituálna a náboženská identita Kultúrna a etnická identita Národná identita Židovská identita ako celok Špecifiká židovskej identity v Čechách II EMPIRICKÁ ČASŤ Výskumné ciele a formulácia výskumnej otázky Charakteristika výskumnej stratégie Interpretatívna fenomenologická analýza Priebeh realizácie výskumu Rola výskumníka Forma zberu dát a tvorba pološtrukturovaného rozhovoru Výber participantov Postup analýzy dát... 46 5.5 Validita a reliabilita v kvalitatívnom výskume Výsledky a interpretácia Cesta k vlastnej židovskej identite Prerušená tradícia Prekážky Vzdelávanie Prijatie Sociálne vzťahy Interpersonálne vzťahy Širšia spoločnosť Národ a domov Trauma a rast Trauma Rast Náboženstvo a spiritualita Náboženstvo a ortodoxia Spiritualita Porovnanie výsledkov so zahraničnými štúdiami Diskusia Záver Zoznam použitej literatúry Zoznam príloh... 91 Zoznam použitých skratiek a pod.- a podobne cf.- confer (lat.) porovnaj i.e.- id est (lat.) to je IPA- interpretatívna fenomenologická analýza lat.- latinsky napr.- napríklad OSS- teória osobnosti a sociálnej štruktúry p.- pagina (lat.) strana tzv.- takzvaný USA- Spojené štáty americké V- výskumník (v prepisoch rozhovorov) Úvod Rabi Zuša hovorieval: Keď umriem a prídem pred nebeský súd a oni sa ma spýtajú: ʽZuša, prečo si nebol Abrahámom?ʼ ja odpoviem, že som nemal Abrahámov rozum... Ale ak povedia: ʽZuša, prečo si nebol Zušom?ʼ tak na to, na to odpoveď mať nebudem. Židovská ľudová múdrosť Otázky o tom kto som, kam patrím a čo to pre mňa znamená- otázky identity sú neoddeliteľnou súčasťou ľudskej existencie. Odpovede na ne jednotlivci a skupiny vyjadrujú v svojom životnom štýle, správaní, hodnotách a slovách alebo naratívoch. Porozumenie vlastnej identite je možné vnímať ako porozumenie sebe samému/ samej, či vlastnému miestu v spoločnosti. Z pohľadu židovskej populácie toto porozumenie predstavuje tisícročia trvajúci príbeh miestami sa meniaci v zápas. Tóra 1, staroveké židovské spisy, rabíni a filozofovia svedčia o tom, že zachovanie židovskej identity nebolo v rôznych prostrediach a historickospoločenských okolnostiach dejín vždy jednoduché. Podľa najstarších písomných zmienok židia na území Čiech a Moravy spolunažívajú s ostatným obyvateľstvom už od 10teho storočia. Ich prítomnosť sa vplyvom historickospoločenského vývoja, sekularizácie a asimilácie v minulom storočí stala takmer neviditeľnou. Dnes títo neviditeľní židia hľadajú svoju identitu v snahe nadviazať na holokaustom prerušenú a komunistickým režimom potlačovanú židovskú tradíciu svojich predkov. Táto diplomová práca predstavuje psychologický prístup k otázkam súčasnej židovskej identity v Čechách. Našou snahou je odpovedať na otázky: Čo to znamená byť 1 Tóra alebo Pentateuch je základnou a posvätnou knihou judaizmu. Spolu s ďalšími spismi je súčasťou Tanachu- zbierky historicko-teologických spisov, ktorý má v judaizme taktiež centrálne postavenie. 9 židom/ židovkou v dnešnej českej spoločnosti? Aké významy táto židovská identita má? A ako ovplyvňuje svojich nositeľov? V prvej časti práce sa zameriavame na teoretické východiská psychológie identity všeobecne a následne konkrétne, vo vzťahu k židovskej identite. Židovskú identitu ponímame komplexne, nesnažíme sa ju redukovať na jeden aspekt, napr. na etnickú alebo náboženskú identitu, rešpektujúc individuálne a spoločenské faktory ktoré ju podmieňujú. V praktickej časti poznatky teoretickej časti aplikujeme pri návrhu a prevedení výskumu a uvádzame výsledky vlastnej kvalitatívnej analýzy. Motiváciou pre výber tejto témy bol v prvom rade dlhotrvajúci záujem o danú oblasť a predchádzajúce štúdium oboru židovských štúdií autorky Jany Bernátovej. Túto voľbu podporila i skutočnosť, že podobná psychologická štúdia židovskej identity v Čechách zatiaľ nebola uskutočnená. Psychológia sa stáva čoraz kultúrne citlivejšou, viac adresuje dôležitú úlohu špecifických identít jednotlivcov v ich životoch a z nich plynúci potenciál pre rozvoj, intervenciu, terapiu a pod. Domnievame sa, že židovská identita, hoci väčšinou nie je zrejmá na prvý pohľad, by v multikultúrnych diskusiách a výskumoch nemala byť prehliadaná a je dôležité, aby povedomie o jej špecifikách bolo známe najmä pedagógom, psychológom, či iným sociálnym pracovníkom. 10 I TEORETICKÁ ČASŤ 11 1 Identita v psychológií Identita môže znamenať mnoho alebo takmer nič. Je to pojem zaťažený mnohými pozitívnymi i negatívnymi významami. Nejasnosti spôsobuje jeho súčasné nesystematické používanie laikmi a veľmi problematická zostáva i akademická definícia. Slúži na zastrešenie širokého spektra významov, ktoré sa občas len vzdialene týkajú identity jedinca či skupiny. Napríklad v médiách bývajú ako problémy s identitou označované konflikty medzi sociálnymi skupinami súvisiace spravidla skôr s materiálnymi otázkami. Slovo identita letí a využívajú to tvorcovia reklám, novinári, politici. Jeho akademické používanie je rovnako veľmi populárne. Identita je skúmaná v psychológií, pedagogike, antropológií, sociológií, lingvistike, ale i v iných, dnes už takmer všetkých humanitných vedách. Každá z nich si pojem identita definuje tak trochu po svojom, používa iné metódy výskumu a zameriava sa na partikulárne aspekty tohto pojmu. Podľa Schwartz, Zamboanga a Weisskirch (2008) sú práve kultúrna a osobná identita najčastejšie skúmanými identitami. Táto rôznorodosť viedla mnohých k presvedčeniu, že identita je termín viac nepoužiteľný a neefektívny pre vedecké účely (Brubaker & Cooper, 2000; Harré, 1998). Skutočne je veľmi ťažké ukotviť tak široký pojem a vytvoriť jednotiace východisko. V súčasnosti sa o to pokúšajú príručkové publikácie o identite (Schwartz, Luyckx, & Vignoles, 2011) a štúdie ktoré v rôznorodosti identity vidia pozitívum, kriticky ho overujú a rozvíjajú - napr. meta-analytické štúdie (Ryeng, Kroger, & Martinussen, 2013; Jespersen, Kroger, & Martinussen, 2013). I napriek rôznorodosti prístupov sa dá z pojmu identita stále získať množstvo poznatkov relevantných pre psychologický výskum, a následnú praktickú aplikáciu. V presne definovaných kontextoch sa identita stáva plodným pojmom s možnosťou priniesť informácie a obsahy inak len veľmi ťažko uchopiteľné. Základom pre ďalšie skúmanie je psychologická definícia identity, vymedzenie pojmu a stanovenie jej základných dimenzií. Pre lepšie 12 pochopenie termínu identity v psychológií je užitočné pripomenúť vznik, pôvodné použitie a formovanie tohoto termínu. 1.1 Stručný prehľad teórií identity v psychológií Súčasné prístupy k identite v psychológií, napr. Côté a Levine (2002), často integrujú pôvodne oddelené teórie a snažia sa tak poukázať na ich komplementárnosť a možnosť získať úplnejší teoretický a výskumný nástroj v ich kombinovaní. Ich východiskom sú dve pôvodné vetvy skúmania identity: prvá je teória ego identity E. Eriksona ktorá predstavuje osobnevývojovú perspektívu a druhou sú teórie so sociálne-kontextuálnou perspektívou. Erikson vo svojej teórií ego identity uviedol termíny ako konfúzia, hľadanie a kríza identity. Neistota a premenlivosť ktorá sa v jeho teórií spája s identitou je podmienená osobnými ako i historicko-sociálnymi faktormi 2. Po svojom príchode do Ameriky sa ocitol v spoločnosti ktorá bola tvorená prevažne z imigrantov a už dlhšie sa zaoberala otázkou čo to znamená byť Američanom. V takto naladenom prostredí Erikson rozpracoval teóriu egoidentity v ktorej sa snažil vysvetliť, ako si človek môže vybudovať plne integrované ego vo svete ktorý sa neustále mení a stáva sa viac a viac komplexný. Jeho model ôsmich stupňov psycho-sociálneho vývoja bližšie popisuje zápas medzi spoločnosťou a jednotlivcom v daných životných obdobiach a jeho potenciálne pozitívne alebo negatívne výstupy. Jedinec a spoločnosť sú tu v neustálom procese vzájomnej regulácie (Rapaport, 1958, p. 104). Osobný a sociálny aspekt teda nemožno od seba oddeliť, no rozhodujúce postavenie má stále ego, ktoré celý proces interakcie moderuje. Dosiahnutie identity ako takej priamo spája s piatym obdobím- adolescenciou a rozumie ňou uvedomenie si skutočnosti stálosti self a vlastnej kontinuity... a kontinuity významu jednotlivca pre ostatných. (Erikson, 1959, p. 22). 2 Erikson pochádzal z nestabilnej rodiny, ťažko si hľadal svoje miesto v spoločnosti a neskôr už ako etablovaný psychoanalytik musel ujsť z Európy pred druhou svetovou vojnou do Ameriky. 13 Identita je podľa neho založená predovšetkým na vedomí vlastnej kontinuity v čase a na uvedomovaní si, že aj ostatní túto kontinuitu rozpoznávajú. Eriksonova teória je silne spojená s psychoanalytickou tradíciou, v tej dobe v Amerike menej známou, no napriek tomu sa kľúčový termín identita- už bez príznačnej psychoanalytickej predpony ego- rýchlo rozšíril medzi psychológov a sociológov. Weigert, Teitge a Teitge (2006, p. 29) považujú Eriksonovu prácu o identite za pôvodný zdroj tohto hodnotovo-neutrálneho a interdisciplinárneho termínu. Erikson uviedol problematiku identity do psychológie a humanitných vied a súčasne prostredníctvom svojich prác spopularizoval termín natoľko, že koncom 70tych rokov bola identita dostatočne formulovaná a akceptovaná ako odborná a taktiež ako ľudová kategória... (Weigert et al., 2006, p. 21). Rozpracovaním a operacionalizáciou Eriksonovej teórie pre potreby výskumu je developmentálne orientovaná práca J. Marcia (1980). Identitu jedinca klasifikuje podľa tzv. statusov identity. Nadobudnutiu identity predchádza kríza ktorá môže mať i negatívne výstupy v podobe predčasne uzatvorenej identity, či difúzie identity. Obdobie hľadania, keď identita jednotlivca ešte nie je vyjasnená nazval moratórium. Druhú veľkú skupinu teórií a výskumov identity tvoria sociálne-psychologicky orientované prístupy. Medzi najvýznamnejšie patria symbolický interakcionizmus a teória sociálnej identity. Symbolický interakcionizmus, ktorého hlavnými predstaviteľmi sú G.H. Mead a C.H. Cooley, pristupuje k identite v snahe definovať čo ju vytvára a súčasne popísať jej funkčné aspekty v spoločnosti. Korene tejto teórie vychádzajú z filozofických teórií viacerých škótskych morálnych filozofov, ktorí sa zaoberali otázkou podstaty self (Burke & Stets, 2009, p. 18) a ich východisková orientácia k otázke identity je tak abstraktnejšia. Kľúčovým termínom je tu self ktoré ale nie je vytvárané autonómne, tak ako to zdôrazňoval napr. Erikson, ale predovšetkým interakciou s ostatnými. To dokáže vnímať seba ako objekt len prostredníctvom interakcií s ostatnými, čím sa im nevyhnutne pripodobňuje: self sa rodí 14 v sociálnych interakciách (Stets, 2006, p. 29). Identity sú tu veľmi úzko spojené s rolovými identifikáciami, prostredníctvom ktorých je jedinec v interakcii s okolím a ktorými je v dôsledku definovaná aj jeho identita ako celok. Teória sociálnej identity rozpracováva procesy identity s dôrazom na jedinca ako na člena skupiny. Centrum záujmu je tu pozitívna vnútro-skupinová identita, ďalej sa zameriava na procesy vyplývajúce z nízkej vnútroskupinovej identity a skúma i medziskupinové procesy. Pôvodne bola táto teória rozpracovaná H. Tajfelom a J. Turnerom na prelome 70tych a 80tych rokov 20teho storočia a čoskoro sa rozšírila medzi ďalších psychológov a sociológov. Teória sociálnej identity priniesla psychológií kolektívne založený pohľad na self a sociálne skupiny (Hogg & Williams, 2000). Na tomto stručnom prehľade vývoja prístupov k identite môžeme vidieť tri základné oblasti dôrazu teórií. Najprv to bola identita ako konštrukt ktorý je v réžií predovšetkým jedinca samotného, potom identita vznikajúca v interakcii so sociálnym prostredím prostredníctvom druhých (i.e. interpersonálne) a napokon vnímanie identity jedinca cez prizmu skupiny ktorej je členom. Tieto tri ťažiská záujmu výskumov sú dnes často prezentované ako tri úrovne identity a systematizujúce teórie sa pokúšajú o ich integráciu do jednotného systému tak, ako to vidieť na teórií autorov Côté a Levine (2002), ktorú popisujeme v časti definície pojmov. 1.2 Definícia pojmov V psychológií definícia identity integruje odpovede jedinca na otázku Kto som? ako i odpovede na spolu-zaznievajúcu otázku Čo to (pre mňa) znamená?. V tejto práci sa prikláňame k integrujúcej definícií, ktorá identitu považuje za súhrn kognitívnych, behaviorálnych a afektívnych obsahov a procesov vyplývajúcich z odpovedí na to, ako jedinec definuje seba v spektre: ja som výrokov (Schwartz et al., 2011). Jedným dychom 15 treba však dodať, že významy ktoré odpovede na tieto otázky nesú, neexistujú vo vákuu, ale neodmysliteľne súvisia s ukotvením človeka v spoločnosti. Ak má mať pojem identita v psychológií svoje vlastné a oprávnené miesto, musí vyjadrovať to, čím je osoba /odlíšená/ od iných ľudí vo svojom prostredí a pre iných ľudí rozpoznateľná (autentická); čím je jej sociálna pozícia a rola v jej spoločenstve legitímna; aký zmysel a význam nadobúda konanie osoby vo vzťahu k iným osobám a ľudským spoločenstvám a aký význam osoba a iní pripisujú svojmu jej životnému príbehu. (Bačová, 2003, p ). Táto vyčerpávajúca definícia poukazuje, že identita má nielen osobný význam a pôvod- podľa Bačovej doslova legitimizuje existenciu človeka (2003, p. 201), ale zdôrazňuje i význam jednotlivej identity pre spoločnosť a recipročne- determinovanosť identity touto spoločnosťou. Macek (2006) 3, okrem už diskutovaných obsahov a procesov, zdôrazňuje aspekt kontinuity identity, ktorý prepája minulé skúsenosti so súčasnými a ďalej sa vzťahuje k budúcnosti. Pre ďalšie upresnenie je nevyhnutné odlíšiť identitu od iných psychologických konštruktov Identita verzus self koncept Konštruktom ktorý sa najčastejšie spája s identitou je koncept self. Jeho definície sa približujú psychologickej definícií identity a nezriedka ju i prekrývajú 4. Tak ako identita je i self koncept problematický svojou šírkou, alternáciami významu vznikajúcimi v závislosti od zvoleného prístupu alebo psychologického smeru a špecifický vlastným historickým vývojom. V hovorovom, ale i psychologickom používaní termínu self je možné vystopovať niekoľko rôznych konceptov. Harré (1998, p. 69) poznamenáva, že používanie slova self pre rôzne zachytenia ľudskej jedinečnosti je zdrojom ťažkostí s definovaním. To viedlo 3 V jeho ponímaní identita zahŕňa všetky Ja skúsenosti a vytvára z nich zmysluplný celok. 4 Napr. Ashmore a Jussim (1997) preferujú...nevnucovať termínom self a identita špecifické významy (p. 5) a vo svojej monografii ich používajú zámenne. 16 niektorých až k odmietnutiu pojmu 5. Vzhľadom na tematické zameranie a obmedzenia rozsahu tejto práce sa predkladáme len náčrt diskusií a základnú definíciu self 6 a prikláňame sa k nasledujúcemu poňatiu. Psychologický slovník (Matsumoto, 2009, p.464) považuje self za celok jedinca zahŕňajúci všetky fyzické a mentálne procesy a aktivity s jeho/ jej históriou vývoja ako i osobnú identitu a skúsenosti (p. 464). Podobne Leary a Tangey (2003, p. 3-14) definujú pojem self vo jeho maximálnej šírke ako samostatný koncept, netotožný s pojmom identita. Je podľa nich základom self-procesov : seba-uvedomenie, seba-regulácia, seba-reprezentácia a jeho zmysluplné používanie je viazané na tieto a ďalšie, im podobné, špecifikácie (napr.: seba-dôvera, seba
Related Search
Similar documents
View more...
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks