Tunisko ako príklad úspešnej demokratizácie - PDF

Description
MASARYKOVA UNIVERZITA FAKULTA SOCIÁLNíCH STUDIÍ Katedra mezinárodních vztahů a evropskych studií Obor: Mezinárodní vztahy Tunisko ako príklad úspešnej demokratizácie (diplomová práca) Bc. Barbora Mahovská

Please download to get full document.

View again

of 24
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

Investor Relations

Publish on:

Views: 167 | Pages: 24

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
MASARYKOVA UNIVERZITA FAKULTA SOCIÁLNíCH STUDIÍ Katedra mezinárodních vztahů a evropskych studií Obor: Mezinárodní vztahy Tunisko ako príklad úspešnej demokratizácie (diplomová práca) Bc. Barbora Mahovská UČO: Vedúci práce: PhDr. Pavel Pšeja, Ph.D. Odbor: Mezinárodní vztahy Imatrikulační ročník: 2014 Brno, 2015 Prehlasujem, že som túto diplomovú prácu vypracovala samostatne s použitím uvedených zdrojov. Bc. Barbora Mahovská V Brne 14.decembra 2015 Obsah Úvod Teoretický koncept Demokracia Demokratizácia Štrukturálny prístup Strategický prístup Tradícia sociálnych síl Ekonomický prístup Iné rozdelenie Zhrnutie Historický kontext Zhrnutie Demokratizácia v Tunisku Udalosti roku 2010/2011 a obdobie po povstaní Faktory podporujúce demokratizáciu v Tunisku Ekonomická situácia Demonštrácie a socioekonomická situácia Komunikačné prostriedky Regionálne podmienky Charakteristické znaky režimu Historické dedičstvo Zhrnutie Záver Použité zdroje... 62 Úvod Práca sa zaoberá priebehom demokratizačného procesu v Tunisku. Okrem širšieho zaradenia procesu demokratizácie a demokracie ako takej do kontextu, sa práca zaoberá aj jej konkrétnym postupom v Tunisku. Tunisko je jednou z prvých krajín tak zvaného regiónu Maghreb, kde môžeme v roku 2011 pozorovať posun v demokratizačných snahách. V tej dobe sa tu uskutočnil nečakaný štátny prevrat. Dovtedy bol región v pozadí pozornosti, no v období Arabskej jari sa ukazuje, že práve tu existuje zárodok a malé semienko možného budúceho úspechu demokracie v oblasti severnej Afriky a Blízkeho východu. Práca sa snaží odpovedať predovšetkým na otázku, či existujú v prípade Tuniska faktory, ktoré by podporovali proces tvorby demokracie v tomto štáte. Zároveň sa snaží väčšinu z nich predstaviť a definovať. Hlavnou hypotézou je, že vďaka prítomnosti podporných faktorov, tak ako sú definované Teorellom, v Tunisku, sa tam odohráva úspešný proces demokratizácie. Pri určení týchto faktorov som vychádzala z publikácie Jana Teorella Determinants of Democratization, kde sú spomínané faktory veľmi dobre a kvalifikovane vyhodnotené. Teorell v závere tejto publikácie stanovil determinanty, ktoré povzbudzujú alebo naopak brzdia postup smerom k demokracii, ako aj od demokracie. Za faktory, ktoré podporujú demokratizáciu správnym smerom (smerom k dosiahnutiu demokracie), určil ekonomickú krízu, rozšírenie zo susedného štátu, regionálne organizácie, pokojné demonštrácie a nakoniec multistranícku autokraciu. Okrem týchto faktorov by som k podpore demokracie pridala aj okolnosti, ktoré autor zaradil k prekážkam postupu od demokracie, a to sú socioekonomická modernizácia a ekonomická sloboda. 1 Prvá skupina podmienok súvisí s vypuknutím revolúcie a uvedomením si potreby zmeniť režim, tá druhá zase s udržaním a ďalším postupom demokracie v krajine. Faktom zároveň ostáva, že každý štát je osobitý a vzniká, existuje a vyvíja sa v rámci osobitných a jedinečných podmienok, z ktorých vyplývajú ďalšie determinanty ovplyvňujúce štátne zriadenie. Tunisko v tomto ohľade nie je výnimkou, preto som doplnila niekoľko výnimočných faktorov, vyplývajúcich z vlastného výskumu, ako sú história, charakter predošlého režimu a podobne, ktoré by nemali byť opomenuté. Jednotlivé faktory budú definované bližšie v jednotlivých kapitolách. Kritériom úspešnosti postupu smerom k demokracii je pre potreby tejto práce predovšetkým hodnotenie organizácie Freedom House, ktorá zameriava svoj výskum nielen na politické práva, ale aj na občianske slobody a podľa toho hodnotí tri stupne slobody štátov: Slobodný (Free), Čiastočne slobodný (Partly Free) a Neslobodný (Not Free). Pri hodnotení zohľadňuje rôzne okolnosti 1 Jan Teorell, Determinants of democratization: explaining regime change in the world (New York: Cambridge University Press, 2010), a podmienky, aké režim nastavuje. Každý štát môže nadobudnúť hodnoty 1 až 7, pričom 7 je najnižšia hodnota, kedy štát nie je slobodný a 1 je hodnotou najvyššou, ukazujúcou na najvyššiu mieru slobody. Konsolidované demokracie majú hodnotenie 1 a 1, poprípade uvedené dohromady 2. To znamená, že čím bližšie tomuto skóre, tým je na tom Tunisko z hľadiska demokracie lepšie. Nevládna organizácia Freedom House bola založená už v roku 1941, ako organizácia strážiaca slobodu a demokraciu vo svete. Zaoberá sa analýzou úrovne slobody, politických práv a občianskych slobôd, podporou aktivistov v oblasti ochrany ľudských práv, ako aj propagáciou demokracie. 2 Ďalšie otázky, na ktoré sa snaží práca odpovedať, sa týkajú predovšetkým Tuniska. Snaží sa priblížiť, aký bol priebeh demokratizácie v tejto krajine a aké míľniky môžeme pozorovať v priebehu procesu. Samozrejme sa snaží vyhodnotiť, ktoré z vyššie vymenovaných faktorov podporujúcich demokraciu sú v prípade Tuniska prítomné a detailnejšie ich popísať. A nakoniec sa snaží o zhrnutie jednotlivých krokov znamenajúcich postup smerom k demokracii v danom časovom horizonte. Cieľom práce je teda priblížiť proces demokratizácie v Tunisku z hľadiska prítomnosti faktorov, ktoré prispievajú úspešnosti tohto procesu. Je dôležité ukázať, či má demokratizácia a demokracia šancu uspieť aj v tomto regióne. Časové obmedzenie skúmaného procesu je spojené s výraznejšími demokratickými posunmi v roku 2010, respektíve 2011, a ukončené rokom, kedy bola práca napísaná, teda rok 2014 až polovica roku Okrem toho práca zahsňa aj historický kontext vývoja štátneho zriadenia v Tunisku od získania nezávislosti v roku Časť o socioekonomickej modernizácii sa pritom zameriava na obdobie od začiatku vlády Ben Aliho, teda roku 1987, nakoľko je tento časový úsek uspokojivo dlhým, aby bolo možné kvalitne sa ukázať modernizačné posuny. Práca je spracovaná formou jednoprípadovej štúdie, zameranej predovšetkým na kvalitatívny výskum a analýzu kvalitatívnych dát. Táto metóda je jednou z najpoužívanejších metód výskumu v sociálnych vedách vôbec. Snaží sa prostredníctvom jedného prípadu priblížiť širšiu otázku a predpovedať vývoj v ostatných podobných prípadoch. Zozbierané dáta sú podrobené analýze, na základe ktorej sú aj vyhodnotené a spísané. Práca sa snaží skombinovať viaceré teoretické prístupy, na základe ktorých vyvodzuje jednotlivé podporné faktory pre demokratizáciu. Tento spôsob kombinovania jednotlivých prístupov k demokracii a demokratizácii pomôže čo najdetailnejšie popísať situáciu v Tunisku a odstrániť čo najviac nedostatkov týchto prístupov. Existuje viacero prístupov k demokratizácii a ich rozdelení. Táto práca používa prístupy modernizačnej teórie, 2 About us, Freedom House, accessed December 13, 2015, https://freedomhouse.org/about-us. 3 historickej sociológie a teórie tranzície. 3 Tieto sú ešte doplnené o čisto ekonomický prístup, aby bolo prihliadnuté na všetky Teorellom použité prístupy. Ako bolo vyššie uvedené, analýza bude uskutočňovaná na základe kvalitatívneho výskumu a zberu kvalitatívnych dát. Neexistuje jeden všeobecne uznávaný spôsob tvorenia kvalitatívneho výskumu. Podľa Glasera a Corbinovej je to výskum, ktorého výsledky sa dosahujú iným spôsobmi, ako na základe štatisticky zachytených alebo iných kvantifikovateľných premenných. Podľa Creswella je zase proces hľadania porozumenia založený na rôznych metodologických tradíciách skúmania daného sociálneho alebo ľudského problému. Výskumník vytvára komplexný holistický obraz, analyzuje rôzne typy textov, informuje o názoroch účastníkov výskumu a uskutočňuje skúmanie v prirodzených podmienkach. 4 V priebehu výskumu sa zber a analýza dát uskutočňujú súčasne a zároveň sa navzájom dopĺňajú. Táto práca sa snaží využiť výhody kvalitatívneho výskumu, ako podrobný popis udalostí, podchytenie fenoménu v jeho prirodzenom prostredí a v neposlednom rade možnosť reagovať aj na zmeny skúmaného procesu. 5 Jedným zo základných prístupov kvalitatívneho výskumu je prípadová štúdia. Jej cieľom je čo najpodrobnejší popis jedného alebo viacerých (ale v malom množstve) prípadov. Snaží sa odpovedať na to, aké sú charakteristiky daného prípadu, respektíve daných prípadov, ktoré skúma. K tomu využíva veľké množstvo zozbieraných informácií, na základe čoho demonštruje zložitosť prípadu, jeho vzťahov a komplexnosť. V závere výskumu sa snaží získať jeho vykonávateľ širší pohľad na daný jav tak, aby bolo možné porovnať ho s inými. Existuje niekoľko typológií prípadovej štúdie. Pre potreby tejto práce je vhodná konštruktivistická typológia R. E. Stakea, ktorý predstavil tri typy, a to intrinsitnú, inštrumentálnu a kolektívnu prípadovú štúdiu. Každá sa líši v počte prípadov a v šírke skúmaného javu. Táto práca je príkladom intrinsitnej prípadovej štúdie, nakoľko skúma určitý prípad, demokratizáciu Tuniska, pre neho samotný. Nemá za cieľ vyriešiť všeobecnejšiu problematiku procesu demokratizácie. Snaží sa porozumieť prípadu do hĺbky. 6 Ak by sme použili typológiu R.K. Yina, vychádzajúcu z realizmu, a zameriavajúcu sa na požadovaný výsledok štúdie, môžeme definovať túto prácu ako explanatórnu prípadovú štúdiu, ktorá podáva vysvetlenie prípadu tým, že rozvádza jednotlivé príčinné reťazce, ktoré je možné pri prípade identifikovať. 7 Týmito príčinnými reťazcami sú chápané skúmané faktory podporujúce demokratizáciu. 3 Jean Grugel, Democratization: a critical introduction (Houndmills: Palgrave, 2002), Jan Hendl, Kvalitativní výzkum: základní teorie, metody a aplikace (Praha: Portál, 2008), Tamže, Tamže, Tamže, Jedným zo základných ľudských potrieb je pocit istoty. Ak tento pocit prenesieme na úroveň štátov a medzinárodného systému, pocit istoty pre štáty predstavuje mier. Ak vychádzame z predpokladov teórie demokratického mieru, predpokladáme, že demokracie spolu nebojujú. Preto je pre svetový mier vhodné, aby sa štáty demokratizovali. Tento predpoklad sa premietol aj do doktrín a snáh mnohých medzinárodných organizácií alebo štátov, typicky napríklad v rámci oficiálnej zahraničnej politiky USA. Prípad Tuniska je príkladom demokratizácie Arabského sveta, ktorý má potenciál byť vyhodnotený, ako príklad jej úspechu. Preto je vhodné a žiaduce sa týmto prípadom zaoberať. Prínosom tejto práce by mohlo byť minimálne pozastavenie sa nad prípadom Tuniska a výzvou pracovať na jeho podrobnejšom skúmaní. V prvej kapitole je priblížený teoretický kontext, v rámci ktorého je práca napísaná. Okrem konceptu demokratizácie a rôznych prístupov k tomuto konceptu je v tejto časti definovaná aj demokracia, ako taká. V ďalšej kapitole je priblížený historický kontext, z ktorého vychádza súčasnosť každého štátu. Tretia kapitola sa venuje už výskumu samotnému. Na jej začiatku sú zhrnuté udalosti roku 2011 a obdobia potom, postupne sú rozobrané jednotlivé faktory, podporujúce demokratizáciu v Tunisku. V teoretickej časti tejto práce som vychádzala predovšetkým z Teorellovej publikácie Determinants of Democratization, a to hlavne, čo sa rozdelenia a pomenovania teoretických prístupov týka. Tento krok bol pragmatickým a praktickým vyústením snáh nájsť podporné faktory demokratizácie. Teorell má vo svojom diele tieto faktory presne určené na základe kvantitatívneho výskumu. Tento výskum sa zaoberal štatistickými údajmi, ktoré boli dosadené do matematického vzorca, určujúceho výsledný index demokracie v krajine a v čase. Premennými v spomínanom vzorci boli jednotlivé faktory, ktoré si autor sám stanovil, a ktorých vplyv následne skúmal. Nakoľko tento výskum považujem za kvalitný a jeho opakovanie, aj keď v pozmenenej podobe, by pre potreby tejto práce bolo zbytočné a časovo aj rozsahovo veľmi náročné, rozhodla som sa zachovať rozdelenie teoretických prístupov k demokratizácii tak, aby čo najviac zodpovedalo Teorellovmu rozdeleniu. Zároveň si však uvedomujem, že jeho rozdelenie nepatrí k mainstreamu v rámci akademickej obce venujúcej sa demokratizácii, preto som sa na záver kapitoly o prístupoch rozhodla pridať aj iné, častejšie používané, rozdelenie. Pre priblíženie mainstreamového rozdelenia prístupov som použila knihu od Jeana Grugela Democratization: a critical introduction, nakoľko som presvedčená, že tento autor vo svojom diele veľmi výstižne a prehľadne spracoval jednotlivé prístupy k štúdiu demokratizácie. Tieto sa zároveň zhodovali s názormi aj iných autorov a mojimi vlastnými vedomosťami. 5 Kapitola obsahujúca historický kontext, z ktorého Tunisko vychádza, je postavená na niekoľkých základných zdrojoch, a to knihe Kennetha Perkinsa History of Modern Tunisia, publikácie Michaela Willisa Politics and Power in Maghreb: Algeria, Tunisia and Morocco from Independence to the Arab Spring a nakoniec Patrika Girgleho Tunisko. Tieto publikácie na jednej strane dobre zhsňajú základný historický kontext užitočný pre potreby práce, na druhej strane musím zároveň zhodnotiť, že literatúra venujúca sa histórii Tuniska, ako takej, nie je častá. Samozrejme dá sa nájsť značné množstvo prác, pojednávajúcich o regióne Maghrebu, Severnej Afriky, ešte častejšie Blízkeho Východu, či Arabského sveta, ako celku, no v takýchto publikáciách je Tunisko zhrnuté minimálne a útržkovito. Ďalším nedostatkom literatúry, respektíve mojím, bola neznalosť jazyka, nakoľko veľa publikácií je napísaných vo francúzštine, poprípade arabčine. Z anglicky alebo česky písanej literatúry je takých, venujúcich sa dejinám Tuniska, z môjho pohľadu, málo. Pokiaľ aj sú, tak mnohé nie sú fyzicky dostupné v knižniciach v mojej blízkosti alebo elektronických zdrojoch, ku ktorým by som mala prístup. 6 1 Teoretický koncept Ústredným konceptom, ktorý práca spracúva, je proces demokratizácie. Tento proces je popísaný v druhej kapitole tohto oddielu. Už z pojmu samotného je jasné, že cieľom demokratizácie je dosiahnutie demokracie. Predtým, ako si popíšeme koncept, je potrebné priblížiť si, k čomu vlastne speje. Preto sa hneď prvá kapitola zameriava na stručné definovanie demokracie. Okrem cieľa je dôležitá aj cesta k nemu, na ktorú môžeme nahliadať z rôznych perspektív. Tieto zachytávajú jednotlivé teoretické prístupy k demokratizácii. 1.1 Demokracia Demokracia je široký pojem a nemá jedinú definíciu. Jej korene siahajú dávno do dôb antického Grécka, kedy bola demokracia chápaná v zmysle dnešnej priamej demokracie. Vtedy však boli práva občana zverované len malej hsstke obyvateľov, nakoľko tu existovali široké obmedzenia veku, pohlavia, príslušnosti k spoločenskej skupine a podobne. Demokracia tak, ako ju poznáme dnes sa datuje do konca 18. storočia, kedy západná Európa prešla mnohými reformnými zmenami. Ako forma vlády sa demokracia definovala poukazom na pramene vládnucej autority, na účely, ktorými vláda slúži, alebo na procedúry, ktorými sa ustanovuje. 8 To znamená, že autorita vlády pochádza z vôle ľudu, účelom vlády je slúžiť občanom vykonávaním všeobecného dobra a procedúrou ustanovenia v prípade demokracie sú voľby. Práve tie sú najviditeľnejším znakom demokracie. Takáto definícia je ale veľmi všeobecná a takmer neuchopiteľná. Podľa Schumpetera demokratická metóda je také inštitucionálne usporiadanie, slúžiace k prijímaniu politických rozhodnutí, v ktorom jednotlivci získavajú moc rozhodovať prostredníctvom súťaživého zápolenia o volebný hlas ľudu. 9 V 70. rokoch je možné pozorovať zmenu v povahe výskumov. Bádatelia sa venujú výskumom, ktorých cieľom je porozumieť povahe demokratických inštitúcií, ich fungovaniu a dôvodom ich vzniku a zániku. 10 Zamýšľajú sa nad základnými kritériami demokracie a tie sa snažia konkretizovať. Všetky definície majú niekoľko spoločných rysov, ktoré zahsňajú: dodržiavanie pravidelných, slobodných, spravodlivých a efektívnych volieb do legislatívnych a/alebo riadiacich úradov štátu, spolu v balíku s balíkom neustáleho dodržiavania politických práv, najmä slobodu združovania a názoru Samuel P. Huntington, Třetí vlna: demokratizace na sklonku dvacátého století, (Brno: CDK, 2008), Tamže, Tamže, Teorell, Determinants of democratization: explaining regime change in the world , 30. 7 Existujú minimalistické, či naopak maximalistické poňatia a definície demokracie. Terry Karl však prichádza s definíciou stredného rozsahu, ktorá je založená na spojení elementov ľudovej participácie, či potreby absencie diskriminácie proti nejakým politickým stranám, ako esenciálnej súčasti demokracie odkedy tento svet obmedzil množstvo štátov, ktoré by mohli byť zahrnuté v komparatívnych štúdiách demokratizácie. 12 Neskôr v spolupráci so Smitterom vyhodnotili, že je potrebné rozlišovať, čo demokracia je a čo nie je. Prišli na to, že špecifická forma, ktorú demokracia prevezme, je podmienená socioekonomickými podmienkami ako aj jej zakorenenými štátnymi štruktúrami a politickými praktikami. 13 Najznámejšou novodobou definíciou je Przeworského (a kol.) dichotomická definícia režim, v ktorom tí, ktorí vládnu, sú vyberaný prostredníctvom súťaživých volieb, pričom súťaživosť popisuje existenciou opozície, ktorá má nejakú šancu vyhrať úrad. 14 Opäť ale vyvstáva otázka nejednoznačnosti, lebo nevieme, aká veľká tá šanca môže byť. V súčasnej dobe väčšina krajín samých seba označuje za demokracie. Je tu ale množstvo dôvodov, prečo to môžeme považovať za pochybné. Množstvo tých krajín opiera toto tvrdenie o prítomnosť volieb v štáte. Problém ale je, že toto nie je štandardne konsolidovaná demokracia. Hovoríme o rôznych elektorálnych demokraciách, hybridných režimoch a podobne, kde sa ujala minimalistická definícia demokracie prítomnosť volieb, bez ohľadu na ich slobodu, či relevantnosť. Konsolidovaná demokracia je koncept, kde sú voľby dôležitou súčasťou, ale nie jedinou podmienkou. Pre túto prácu je najvýstižnejšou definíciou demokracie zhrnutie poskytnuté Beethamom. Demokracia je podľa neho spôsob rozhodovania o kolektívne záväzných pravidlách a politikách, nad ktorými ľudia vykonávajú kontrolu a najdemokratickejšia dohoda (je) tá, kde všetci členovia kolektivity užívajú efektívne rovné práva zúčastniť sa takého rozhodovania priamo tá, menovite, ktorá si uvedomuje na najvyššom mysliteľnom stupni princípy občianskej kontroly a rovnosti v jej vykonávaní Demokratizácia Demokratizácia je od 60. rokov 20. storočia skúmaná vo forme jednotlivých analýz prechodu k demokracii, no neskôr aj procesov vedúcich k vytvoreniu demokracie. Poznáme niekoľko základných teoretických prístupov k demokratizácii. Tieto prístupy sa zaoberajú otázkou, kde 12 Jan Grugel, Contextualizing democratization: The changing significance of transnational factors and nonstate actors, in Democracy without borders: transnationalization and conditionality in new democracies, ed. Jan Grugel (New York: Routledge, 1999), Tamže, Teorell, Determinants of democratization: explaining regime change in the world
Related Search
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks