SÚČASNÝ STAV A PERSPEKTÍVY VZDELANIA V OBLASTI TUR NA SLOVENSKU - PDF

Description
SÚČASNÝ STAV A PERSPEKTÍVY VZDELANIA V OBLASTI TUR NA SLOVENSKU Hubert HILBERT Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Fakulta verejnej ekonomiky a sociálnych vzťahov, Katedra verejnej správy

Please download to get full document.

View again

of 13
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

Software

Publish on:

Views: 30 | Pages: 13

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
SÚČASNÝ STAV A PERSPEKTÍVY VZDELANIA V OBLASTI TUR NA SLOVENSKU Hubert HILBERT Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Fakulta verejnej ekonomiky a sociálnych vzťahov, Katedra verejnej správy a rozvoja reiónov, Študentská 3, Trenčín ABSTRACT Hilbert, H: The present state and perspectives of sustainable development sphere in Slovakia V príspevku: 1. v úvode sú uvedené dôvody pre urýchlené implementáciu výchovy a vzdelávania k udržateľnému rozvoju v dôsledku aktuálnych dokumentov, závery z toho vyplývajúce. 2. Analýza stavu výchovy a vzdelávania k udržateľnému rozvoju v relácii s environmentálnou výchovou z aspektu národných konferencií, iných materiálov, použitých pri spracovaní Koncepcie výchovy a vzdelávania k udržateľnému rozvoju v školách SR, formálnom, informálnom vzdelávaní. 3. Hodnotenie stavu výchovy a vzdelávania z hľadiska hodnotenia UNECE. 4. Z uvedených výsledkov vyplývajúce závery a odporúčania pre vzdelávanie a výchovu v európskej dimenzii. Key words: sustainable development, evaluation of state in Slovakia, indicators of UNECE, action program for implementation of education to sustainable development in Slovakia ÚVOD Trvalo udržateľný rozvoj je zakotvený v právnom systéme Slovenskej republiky ako taký rozvoj, ktorý súčasným i budúcim generáciám zachováva možnosť uspokojo- vať ich základné životné potreby a pritom neznižuje rozmanitosť prírody a zachováva prírodné funkcie ekosystémov (par. 6, zák. č.17/1999 Zb. o životnom prostredí). 36 V roku 2001 bola schválená Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja na ktorú naväzoval Akčný plán udržateľného rozvoja na roky ,ktorý konkretizuje ciele a potreby SR. Na akčný plán naväzuje snaha o vypracovanie stratégie výchovy k udržateľnému rozvoju, zriadenie nadrezortného poradného orgánu pri MŠ SR a MŽP SR s cieľom plniť úlohy medzi ktoré patrí inovácia prekonanej koncepcie environmentálne výchovy a vzdelávania vo všetkých stupňoch škôl SR a v systéme celoživotného vzdelávania, zabezpečovanie filozofie a základných princípov udržateľného rozvoja do učebných osnov všetkých škôl SR a systému celoživotného vzdelávania. Komisia bola poverená spracovaním koncepcie a následného Akčného plánu výchovy k udržateľnému rozvoju.. Táto koncepcia predpokladá prijatie nasledovnej paradigmy: -V rámci výchovy k udržateľnému rozvoju environmentálna výchova zabezpečuje aspekt environmentálneho piliera. Aspekt ekonomického a sociálneho piliera tvoria rovnocenné bloky. -Len prepojenie aspektu environmentálneho, ekonomického a sociálneho a akceptovanie ich holistického prepojenia je možné porozumenie a definovanie výchovy k TUR. Nakoľko ide o potrebu celej spoločnosti, malo by ísť o celoživotné vzdelávanie. -V praxi je takto chápaná integrácia, snaha o zapojenie princípov TUR všetkých pilierov. -Výchova k udržateľnému rozvoju umožní akceptovať toto prepojenie v praxi, ktoré podmieňuje obsah a cieľ (profil) vzdelávania k udržateľnému rozvoju, musí obsahovať naviac zložku emotívnu, kognitívnu, konatívnu. Na stretnutí ministrov školstva, ministrov životného prostredia členských štátov UNECE vo Vilniuse v r bola prijatá stratégia tvorby nástrojov implementácie výchovy, vzdelávania k udržateľnému rozvoju do edukačného systému jednotlivých štátov. Štáty sa zaviazali zavedením tejto stratégie do formálneho, neformálneho, informálneho vzdelávania. Štáty sa zaviazali dosiahnuť progres v implementácii edukácie výchovy k udržateľnému rozvoju nasledovne: I. fáza : do r :Doplnenie súčasných aktivít implementácie úvodných opatrení, definovanie priorít pre ďalšiu činnosť II. fáza: do r. 2010: Integrovať program edukácie k udržateľnému rozvoju do učebných programov, plánov, kurikúl, upevňovať trend v rámci národnej stratégie, prípadne jeho revízia. III. Fáza: do r.2015: Vytvorenie významného pokroku v implementácii edukácie k udržateľnému rozvoju. Spracovanie akčného plánu predpokladal analýzu stavu environmentálnej výchovy ako základu pre uvádzanú stratégiu. Pri hodnotení súčasného stavu možno vychádzať z plnenia koncepční záverov a cieľov Koncepcie environmentálnej výchovy a vzdelávania z roku Kvalitatívne, kvantitatívne zo súhrnnej správy o plnení opatrení a národných konferencií environmentálnej výchove a úrovni environmentálnych poznatkov žiakov strených škôl, vypracovaných v školskom roku 2000/2001 Štátnou školskou inšpekciou vyplýva : Opatrenia Koncepcie sa plnia na priemernej úrovni. Zapracovanie učebných osnov environmentálneho minima do časovo tematických plánov v gymnáziách je na dobrej úrovni, v SOU a SPŠ len na priemernej úrovni. Ďalšie vzdelávanie pedagogických pracovníkov v environmentálnej oblasti a používanie nových materiálov a učebných pomôcok je na podpriemernej úrovni, mimovyučovacie a mimoškolské aktivity žiakov environmentálneho charakteru sú na priemernej úrovni. Projekt Školy podporujúci zdravie je na školách rozšírený rôzne s regionálnymi odlišnosťami. Opatrenia vyplývajú z národných konferencií sa plnia na priemernej úrovni. Prevláda priemerná rozpracovanosť koncepcie EV v školách, funkcia koordinátora je rozšírená málo, čo spôsobuje, že integrácia a kooperácie v oblasti vyučovania ekológie a environmentalistiky dosahuje iba priemernú úroveň. Úroveň environmentálnych poznatkov možno považovať za dobrú až priemernú. Diferencovane na rôznych hladinách školského systému možno situáciu konštatovať nasledovne: VYSOKÉ ŠKOLSTVO Na základe analýzy 4 národných konferencií možno konštatovať podstatný progres. - V rámci Kultúrnej a edukačnej grantovej agentúry MŠ SR sa darí príprave a vydávanie učebníc a učebných pomôcok najmä pre vysokoškolské štúdium - Úspešné sa ukázalo zavedenie vysokoškolských študijných odborov ekológia a environmentalistika, ktoré boli vyčlenené z podskupiny odborov vied o živej prírode a zaradené ako samostatná podskupina ekologické a environmentálne vedy v skupine prírodné vedy. Nedoriešené zostal členenie na študijné odbory, kde doterajšie členenie nezodpovedá systémovému prístupu. - schvaľovaná nová novela vysokoškolského zákona by mala dať priestor i týmto aktivitám. Z aspektu výchovy a vzdelávania k udržateľnému majú vysoké školy dominantné postavenie v príprave odborných, vedeckých, pedagogických pracovníkov. Tento aspekt v súčasnej dobe čoraz častejšie proklamovanej výchovy k udržateľnému rozvoju má obsahom i formou dobre pripravené podmienky pre jej implementáciu, predovšetkým je hmotné nadviazať na koncepciu a realizáciu environmentálne výchovy. V súčasnej dobe je okolo 23 pracovísk(fakúlt), ktoré majú v svojich programoch, učebných plánoch rôzne formy environmentálneho a ekologického vzdelávania(akreditované programy, špecializácie).skutočnosť, že environmentalistika zasahuje do väčšiny vedných disciplín, spôsobuje, že je 38 možno akceptovať jej aspekt v rôznych environmentálne zameraných odboroch a špecializáciách. Environmentálna výchova v plnej miere saturuje výchovu v rámci environmentálneho, sčasti socioekonomického piliera. rozšírenie výchovy k udržateľnému rozvoju si vyžaduje predovšetkým rozšírenie o ostatné piliere, zabezpečenie ich holistickej integrity. Vysoké školy, ktoré majú v akreditovaných odboroch, programoch výchovné aspekty, týkajúce sa edukácie v oblasti environmentálneho, ekonomického, sociálneho piliera, možno považovať za dobrý základ k implementácii jeho výchovného aspektu. V uvedených oblastiach, ako aj vo vedecko pedagogických inštitúciách je realizovaný výskum v polohe teoretickej, aplikačnej. Vysoké školy budú musieť zabezpečiť tiež teóriu, tvorbu paradigmy pre integrovaný, moderný vedný smer- udržateľný rozvoj a jeho aplikáciu. Saturáciu problematiky uvažovanej výchovy možno podľa akreditovaných odborov a ich programov zaradiť do skupín: - Vysoké školy s ťažiskovým zameraním na environmentálne a ekologické odbory, programy s edukačným aspektom(príprava odborníkov pre mimoškolskú výchovu a vzdelávanie - Vysoké školy s ťažiskovým zameraním na environmentálne a ekologické odbory(nie pedagogicky zameraná) - Vysoké školy pedagogického charakteru, zahrňujúce ekologické a environmentálne odbory v učiteľských kombináciách - Vysoké školy zabezpečujúce edukáciu s ťažiskovým zameraním na ekonomický pilier,, regionálny rozvoj - Vysoké školy s ťažiskovým zameraním na socio -ekonomický pilier - Vysoké školy ťažiskovo zamerané na poskytovanie edukácie prostredníctvom environmentálnych, ekologických okruhov, súvisiacimi s ich odborným zameraním. K uvedeným skupinám bude možno po vytvorení komplexnej databázy zahrnúť školy, ktoré explicitne neuvádzajú vo svojich programoch piliere udržateľného rrozvoja a ich obsah, edukáciu, ale svojou činnosťou prispievajú k riešenej problematike ako napr. stavebné fakulty, zdravotnícke fakulty, školy technického zamerania, ktoré možno predbežne zahrnúť do 6. skupiny. Vzhľadom k úlohám vyplývajúcich pre vysoko školy zo stratégie EHD pre výchovu k udržateľnému rozvoju možno konštatovať - Na území SR sú vytvorené systémy vzdelávania, zamestnávajúce profesionálnych pedagógov, je zabezpečený prístup k základnému vzdelaniu, za dodržiavania princípu rovnakého práva na vzdelanie pre všetkých, vysoké školy dosiahli vysokú úroveň gramotnosti, vytvoril sa vedecký potenciál k riešeniu týchto otázok. - Výchova odborníkov v dielčich pilieroch TUR je viac menej čo sa týka jednotlivých bodov Agendy 21 saturovaná, v rámci akreditovaných programoch, odboroch,avšak nezohľadňuje multidiciplinárny charakter výchovy k udržateľnému rozvoju, z veľkej časti nezohľadňuje zapojenie 39 občianskej spoločnosti. Univerzity, vysoké školy však zabezpečujú výchovu k Tur diferencovane čo do hĺbky, šírky. - V korpusoch odborov, schválených akreditačnou komisiou, niet explicitne vyčlenený priestor pre VTUR, ani v environmentálnych, ekologických odboroch, zväčša nie sú uvádzané ani v programoch, hoci vychádzajú z princípov TUR. - Najviac je vzhľadom k VTUR proklamovaný, realizovaný prepracovaný environmentálny pilier, v dôsledku intenzívnej a cieľavedomej environmentálnej výchovy na všetkých stupňoch škôl, menej ekonomický, zahrňujúci najmä regionálny rozvoj, manažment území. Za negatívne z uvedeného aspektu možno pokladať: - chýbajú aktivity, ktoré by zabezpečovali systematické vzdelávanie učiteľov všetkých stupňov a druhov škôl, vrátane univerzít v relácii s VTUR - Nedostatočné materiálne a finančné zabezpečenie výučby na vysokých školách - Nedostatočné rozpracovanie výchovy pri nedostatku kvalifikovaných učiteľov (odliv, limity) - Nedostatočný odborne podložený tok informácií o problematike životné prostredia verejnosti ale i k školám,podnikom v regionálnej a lokálnej polohe. REGIONÁLNE ŠKOLSTVO Environmentálna výchova vo formálnom vzdelávaní sa chápe ako organická súčasť celého komplexu výchovy a vzdelávania na ZŠ a SŠ. Na jej realizáciu v základných a stredných školách boli vypracované nadpredmetové učebné osnovy environmentálne minimum. Cieľom ENV v základnej a strednej škole je formovať a rozvíjať osobnostné kvality, ktoré usmernia žiakov chrániť a zlepšovať životné prostredie ako dlhodobý zámer výchovnej práce v ZŠ a v a všetkých druhoch stredných škôl. Učebné osnovy nestanovujú konkrétne výchovné ciele v jednotlivých témach. Jednotlivé témy boli: Zachovanie biodiverzity, odlesňovanie, erózia pôdy, racionálne využívanie prírodných zdrojov, znečisťovanie ovzdušia, vody, pôdy. Úbytok ozónovej vrstvy, kyslý dážď, skleníkový efekt, spotreba energie, odpad, urbanizácia, populačná explózia majú stanovený rámcový obsah na úrovni ZŠ a SŠ. Učiteľ má možnosť voliť kombinovať témy na obidvoch úrovniach podľa obsahu učebných predmetov, regionálnych a miestnych podmienok a záujmu žiakov. (Inými slovami transformácia globálnych tém na témy lokálne, regionálne) Učebné predmety pritom nemenia učebné osnovy, ale usmerňujú ich rozpracovanie na problematiku, ktorú majú učitelia realizovať v rámci vyučovacích hodín a podľa možnosti i mimo vyučovania. Pozitívna bola a je možnosť využívať podporu mimovládnych organizácii najmú za internacionálnej projektovej podpory. Hoci niektorými školami boli 40 uprednosťované progresívne metódy a formy práce (problémová metóda, projektové vyučovanie, žiacky experiment a pod.), problémom bol na mnohých školách formálny prístup v uplatňovaní EV z rôznych dôvodov- organizačných, nedostatočnej pripravenosť učiteľov na zavádzanie do praxe, nedostatky v činnosti koordinátorov pri zosúľaďovaní činnosti učiteľov pri realizácii ENV vo vyučovacom procese. V materských školách a na prvom stupni ZŠ je najvýznamnejším prostriedkom realizácie hra, v základných školách sa volia také metódy, formy a prostriedky práce, ktoré rozvíjajú poznávacie schopnosti asociálne zručnosti žiakov, prispievajú k pozitívnym emocionálnym zážitkom.l V stredných školách je zameranie ENV orientované aj na tvorbu projektov, toré vyžadujú nachádzanie riešenia problémov. Na druhom stupni ZS sa realizuje ENV s cieľom poskytnúť žiakom vedomosti a zručnosti na pochopenie javov, vzťahov v ŽP, na riešenie jednoduchých environmentálnych problémov s vytváraním hodnotovej orientácie a postojov človeka v prospech životného prostredia. Z analýzy základných pedagogických dokumentov pre druhý stupeň vyplýva že v o výchovno vzdelávacích cieľoch a obsahu sú zohľadnené aj environmentálne aspekty. Povaha každého učebného predmetu určuje mieru zastúpenia jej jednotlivých zložiek -prírodnej, estetickej, sociálnej, spoločenskej, ekonomickej. Učebné osnovy jednotlivých predmetov pre druhý stupeň ZŠ, ciele i obsah zohľadňujú nadpredmetové učebné osnovy environmentálne minimum. Pri realizácii ENV jej racionálny základ tvoria prírodovedné predmety- prírodopis, chémia, zemepis, na formovaní správneho environmenálneho vedomia a konania žiakov sa podieľajú aj spoločenskovedné predmety, najmä občianska výchova, etická výchova, slovenský jazyk a literatúra. Doterajšie poznatky z praxe potvrdzujú, že vyššia vedomostná úroveň v environmentálnych otázkach nevedie vždy k väčšiemu uvedomeniu, konania a k aktivitám, pre prospech ŽP. Environmentálna problematika je tiež zahrnutá pri jednotlivých témach nielen v obsahu ale aj v úlohách a otázkach v povinných učebniciach pre ZŠ a SŠ. STREDNÉ ŠKOLY Obsah gymnaziálneho vzdelávania je koncipovaný s výrazným akcentom na rôznorodú problematiku ŽP. Obsah všetkých učebných predmetov tak významne prispieva k rozvoju vedomostí a zručností žiakov, ktoré sa týkajú kvality ŽP, pochopenia ekologickej rovnováhy, základných princípov tvorby a ochrany ŽP. Environmentálnej problematike je venovaná značná časť obsahu učebného predmetu geografia. Biológia má popri odbornom obsahu výrazné zameranie aj a problematiku ekológie. Zo spoločenskovedných predmetov treba spomenúť najmä etickú výchovu a náuku o spoločnosti, v rámci ktorých sa viaceré tematické celky zaoberajú ŽP. Je tiež voliteľný predmet ekológia. V stredných odborných školách a strených odborných učilištiach sa vyučuje 41 v prvom ročníku povinný predmet Základy ekológie. Ťažisko EV je však v obsahu základných odborných predmetov. - Na stredných odborných školách sa pripravujú aj odborníci- stredoškolsky vzdelaní ekológovia v študijných odboroch(lesníctvo, krajinná ekológia, analytická chémia- monitorovanie kvality ŽP, chemická technológia- sanácia ŽP ako príklady).na stredných odborných učilištiach sa pripravujú žiaci v študijných odboroch operátor ekol. zariadení, chemik operátor so zameraním na ŽP. Na SŠ sa využívajú rôzne metódy a formy práce, napr. projektové vyučovanie, problémové vyučovanie, inscenácia modelových situácií, V rámci praktických cvičení niektoré školy si v o svojom okolí vytvorili náučné chodníky. Na podporu rozvoja ENV na školách, najmä na rozvoj praktických zručností žiakov, Ministerstvo školstva SR vytvorilo finančný program ENVIROPROJEKT, kde na základe vypracovaných projektov školy, školské zariadenia, mimovládne organizácie sa môžu uchádzať o finančnú podporu. Pre každý ročník sú prioritné tematické okruhy. V procese environmentálnej výchovy je zabezpečený tok informácií nasledovným spôsobom: - Požiadavky na realizáciu ENV sú uverejňované v Pedagogickoorganizačných pokynoch pre školy, školské zariadenia, orgány štátnej správy v školstve a orgány územnej samosprávy pre každý školský rok. - Iné informácie podáva MŠ SR cez Krajské školské úrady a tie priamo komunikujú so školami. Negatívne stránky - Nenaplnili sa ciele pre vytvorenie časového priestoru v jednotlivých predmetoch potrebnou redukciou učiva v učebných osnovách. Nie je vytvorený dostatočný časový priestor pre tvorivé narábanie s faktami, vzdelávací proces sa obmedzuje na prenos informácie bez vytvorenia následného návyku, resp. uvedomelého konania. - Predimenzovanosť učebných osnov vedie k formálnemu uplatňovaniu EV a vzdelávania. - Nedostatok finančných zdrojov neumožňuje členiť žiakov na skupiny. Otvárať voliteľné predmety, organizovať školy v prírode, kurzy a ďalšie aktivity. - Nedostatok odborných a metodických publikácií pre učiteľov v súlade s nadpredmetovými učebnými osnovami environmentálnej výchovy a vzdelávania. NEFORMÁLNE VZDELÁVANIE Nezastupiteľné miesto v procese neformálnej environmentálnej výchovy a vzdelávania patri MŽP SR a jeho rezortným organizáciám(sažp, štátna ochrana prírody SR, Správa slovenských jaskýň, Slovenské múzeum prírody 42 a jaskyniarstva, Štáty geologický ústav Dionýza Štúra,Slovenský hydrometeorologický ústav, výskumný ústav vodného hospodárstva, Slovenské banské múzeum, Zoologická záhrada. ). Aktivity neformálnej environmentálnej výchovy a vzdelávania rezortu MŽP SR majú celoslovenskú, regionálnu i lokálnu pôsobnosť. Prostredníctvom informačných stredísk, knižníc, či počítačových sieťových databáz poskytujú odborníkom, školám i širokej verejnosti potrebné informácie, týkajúce sa ochrany prírody a krajiny, jednotlivých zložiek životného prostredia, strategických a koncepčných materiálov o životnom prostredí. Hlavným nástrojom činnosti sú v prvom rade úlohy programového a projektového charakteru, vrátane koncepčnej činnosti. V tomto smere je najagilnejšia Slovenská agentúra životného prostredia. Environmentálnu výchovu zabezpečuje na viacerých úrovniach. Na jeden strane ide o neformálne vzdelávanie detí a mladých ľudí na strane druhej strane zabezpečuje odbornú spôsobilosť rezortu, štátnej správy., organizuje medzinárodné a celoslovenské semináre, sympózíá, konferencie, špeciálne vzdelávacie kurzy, výstavy, festivaly ENVIROFILM. Ťažisko má v k
Related Search
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks