Štúdie. Kohabitácie ako jedna z foriem partnerského spolužitia obyvateľstva Slovenska 1 - PDF

Description
SOCIOLÓGIA SLOVAK SOCIOLOGICAL REVIEW Časopis Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied Ročník 36, 24, číslo 5 Štúdie Kohabitácie ako jedna z foriem partnerského spolužitia obyvateľstva Slovenska

Please download to get full document.

View again

of 16
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

Religious & Philosophical

Publish on:

Views: 29 | Pages: 16

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
SOCIOLÓGIA SLOVAK SOCIOLOGICAL REVIEW Časopis Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied Ročník 36, 24, číslo 5 Štúdie Kohabitácie ako jedna z foriem partnerského spolužitia obyvateľstva Slovenska 1 Jozef Mládek - Jana Širočková 2 Katedra humánnej geografie a demogeografie, PF UK, Bratislava Cohabitation as One Form of Partners Living Together in Slovakia. Changes in demographic behaviour the second demographic revolution, occurred in the second half of 2 th century. These changes are most significantly manifested in family behaviour, in the processes connected with the establishment and dissolution of families and with their reproductive function. Family types have diversified. In spite of the strong influence of tradition, there are three changes in family behaviour, which have arisen in Slovakia. The nuclear family still prevails but at the same time the number of cohabitations as well as the amount of children born out of wedlock has increased. A significant number of people prefer single child families. The term cohabitation refers to two adults of the opposite sex that live together in a common household for a longer time (as husband and wife) without being married. His/her/their children may also be living together with them. The number of cohabitations in Slovakia had extended. There is a significant correlation between cohabitation and some socio-cultural characteristics. According to the analysis of nationality-structure, there are relatively smaller proportions of cohabitansts from Slovak, Rusin and Ukrainian nationalities. Higher ratios are from Hungarian, Roma and Czech nationalities. Comparison of religion-structure reveals that the members of the Roman-Catholic, Greek- Catholic and Lutheran church have a reserved or disapproving attitude. On the other hand, people without religious beliefs, people whose religious attitudes were not discovered, and members of Orthodox and Reformed church demonstrated a relatively higher representation of cohabitants. The highest rate of cohabitation exists among people with basic and vocational education. There are less cohabitants with secondary and university education. The highest proportions of cohabiting couples are in two regions Banska Bystrica and Košice. The lowest rates are in the Žilina and Prešov regions. The regions of Nitra and Trnava are in the middle. And in the Bratislava region and the Trenčín region the level of cohabitation keeps shifting. Similar differences also occur on the county level. Regional or spatial differences depend on nationality and religious structure. Sociológia 24 Vol. 36 (No. 5: ) 1 Príspevok je jeden z výsledkov riešenia grantového projektu: Osobitosti vývoja a priestorová diferencovanosť populačných štruktúr a procesov Slovenska (VEGA 1/7/3). 2 Korešpondencia: Prof. RNDr. Jozef Mládek, DrSc. - Mgr. Jana Širočková, Katedra humánnej geografie a demogeografie, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského, Mlynská dolina, Bratislava, Slovenská republika. Tel.: ; , Úvod Rodina ako elementárne populačné spoločenstvo je v pozornosti viacerých vedných disciplín a venuje sa jej i mnoho inštitúcií spoločenskej praxe. Svedčí to o veľkej váhe (osobnej, spoločenskej), ktorá sa vo všeobecnosti tomuto spoločenstvu prisudzuje a to z hľadiska ekonomického, kultúrneho, výchovy potomstva. Tradične sa rodine dostáva v demografickom poznávaní veľká pozornosť, pričom dominantne sa orientuje na štúdium tých procesov jej formovania, resp. rozpadu, ktoré vplývajú na reprodukčné populačné procesy. V celom historickom vývoji sa podstatná časť reprodukcie viazala na rodinné prostredie a podstatná časť obyvateľstva prežila svoje reprodukčné obdobie v rodinnom, formálnom spoločenstve. Zmeny demografického správania, ktoré v druhej polovici 2. storočia zaznamenali krajiny severnej a západnej Európy a ktoré sa ku koncu storočia objavujú v určitých modifikáciách i v krajinách južnej, strednej a východnej Európy, možno považovať za jedny z najvýznamnejších v celej populačnej histórii. Z tohto dôvodu sa im právom dostalo označenie revolučné a obdobie, v ktorom sa tieto charakteristické zmeny odohrávajú, sa označuje ako druhá demografická revolúcia alebo druhý demografický prechod. Azda najviac týchto zmien sa prejavuje v rodinnom správaní, v procesoch, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s formovaním alebo rozpadom rodiny a s jej funkciou v reprodukčných procesoch. Spoločný znak správania sa obyvateľstva v období 2. demografického prechodu individualizmus, osobná sloboda sa veľmi silne dotýka práve rodinného správania, pretože jeho charakteristickou črtou v celom historickom vývoji bolo určité kolektívne, spoločenské myslenie a konanie. (Van de Kaa, D. J., 1987; Lesthaeghe, R., 1983; Pastor, K., 22; Atoh, M., 1993, 21; Mládek, J., 1998; Mládek, J. Širočková, J., 23) Zmeny rodinného správania sa prejavujú v širokom súbore javov a procesov, v ktorom sa najčastejšie objavujú: - odkladanie vstupu do manželstva a s tým súvisiaci pokles mier sobášnosti, - rast priemerného sobášneho veku a priemerného veku pri prvom sobáši, - nárast počtu kohabitácií, - zvyšovanie početnosti a podielu nevydatých a neženatých v štruktúre obyvateľstva podľa rodinného stavu, - znižovanie podielu slobodných uzatvárajúcich manželstvo a rast podielu rozvedených vstupujúcich do manželstva, - zvyšovanie rozvodovosti, - zavádzanie účinnej orálnej hormonálnej antikoncepcie a s ňou súvisiaca sexuálna voľnosť (revolúcia), - pokles manželskej plodnosti, 424 - rast mimomanželskej plodnosti, - rast priemerného veku matky pri narodení prvého dieťaťa, - zvýšenie vzdelanostnej úrovne a zamestnanosti žien, čím sa dosiahla ich vyššia ekonomická a spoločenská nezávislosť, - pokles veľkosti domácnosti a rast počtu domácnosti s jedným členom ( single ), - rastúci trend početnosti neúplných rodín. Pokiaľ ide o širšie ideologické prístupy k chápaniu rodiny na Slovensku, možno povedať, že aj v súčasnosti prevažuje určitý konzervatizmus, ktorý je z veľkej časti výsledkom dominantnej kresťanskej (katolíckej) hodnotovej orientácie obyvateľov. Prejavom takéhoto rodinného správania bol okrem iného model skorej sobášnosti, ktorý bol v 2. storočí dominantný nielen na Slovensku, ale i v ostatných stredo a východoeurópskych populáciách. Podľa D. Bartoňovej (1995) sú pre tento model sobášnosti charakteristické vysoké hodnoty mier sobášnosti, nízky priemerný vek partnerov vstupujúcich do manželstva a vysoký podiel osôb, ktoré aspoň raz uzatvorili manželstvo. Paralelne so socioekonomickým rozvojom spoločnosti sa presadzuje stále výraznejšie model neskorej sobášnosti. Charakterizuje ho vysoký priemerný sobášny vek (25 28 rokov u žien, 27 3 rokov u mužov), miery sobášnosti zaznamenávajú výrazný pokles. Rodinné správanie sa ďalej vyznačuje i vyššou úrovňou rozvodovosti, príp. diverzifikáciou typov rodinného spolužitia. Najskôr sa tieto prejavy objavili v populáciách západnej a severnej Európy, Severnej Ameriky a koncom 2. storočia i v ostatných európskych populáciách. Na Slovensku poklesla sobášnosť veľmi výrazne (v roku 21 klesla hrubá miera sobášnosti na 4,4 ). Priemerný vek pri prvom sobáši sa dlhé obdobie udržiaval na veľmi nízkej úrovni a v 9. rokoch minulého storočia sa začal zvyšovať. (V roku 21 bol priemerný vek prvosobášených žien 23,8 roka a mužov 26,3 roka, Mládek, J. - Širočková, J., 23) Naďalej však prevažná časť obyvateľstva vo veku 5 rokov vstúpila aspoň raz do manželstva. Rozhodujúca časť reprodukcie obyvateľstva prebieha v rodine. 2. Kohabitácie Dominantný typ tzv. nukleárnej rodiny tvorenej dvomi rodičmi sa v procese zmien rodinného správania rozširuje o také formy, ako je rodina tvorená jednou dospelou osobou alebo neformálne partnerské dvojice žijúce ako druh a družka. Van de Kaa (1987) charakterizuje tieto zmeny ako prechod od uniformnej rodiny k široko diverzifikovaným formám rodiny a domácnosti. Neformálne partnerské zväzky, kohabitácie sa počas posledných štyridsiatich rokov masívne rozšírili vo väčšine postindustriálnych štátov a stali sa bežnou 425 formou partnerského spolužitia, čím sa výrazne ovplyvňuje význam, funkcia rodiny ako spoločenskej inštitúcie. Kohabitácie ako forma spolužitia viažu v populácii určitý potenciál obyvateľov, ktorý v predchádzajúcich obdobiach uzatváral manželstvo. Korene kohabitácií treba hľadať v celkovom vývoji socio-ekonomickej sféry vyspelých krajín. Za významné faktory rozširovania počtu a intenzity kohabitácií sa považujú zvýšenie vzdelanostnej úrovne ženskej časti populácie, vyššia zamestnanosť žien, ktorá zabezpečuje ich vyššiu ekonomickú nezávislosť, vysoká efektivita aplikovaných metód antikoncepcie spolu s liberalizáciou zákonov o interrupciách Typy kohabitácií Súčasne s nárastom počtu kohabitácií sa prejavilo i mnoho typov týchto foriem spolužitia. (Kráľová, Ľ., 1995; Klein, T. Lengerer, A. Uzelac, M., 22; Coleman, J. C., 1988; Rabušic, L., 21) Je preto aktuálnou úlohou ich usporiadanie a pokus o ich typológiu. Kohabitácia predstavuje takú formu spolužitia dvoch dospelých partnerov rozdielneho pohlavia, ktorí v dlhšom časovom období žijú spolu ako muž a žena, spoločne bývajú a spoločne hospodária bez toho, aby boli zosobášení. V takomto zväzku môžu žiť i deti jedného alebo oboch partnerov. Z množstva klasifikácií a typov kohabitácií možno s použitím komplexnejších kritérií identifikovať dva hlavné typy: I. Predmanželské kohabitácie sú také formy partnerstva, v ktorých sa partneri dohodli na spolužití a s určitou pravdepodobnosťou sa ich vzťah sformalizuje uzavretím manželstva. Perspektívne môže práve tento typ rozhodujúcou mierou ovplyvniť sobášnosť a najmä reprodukciu obyvateľstva. Podľa intenzity a vývoja partnerských vzťahov možno odlíšiť dva subtypy: a) Kohabitácia ako testovacie partnerstvo ( manželstvo na skúšku). Zámerom partnerov v skúšobnom období je preveriť vzájomnú vhodnosť pre dlhodobé spolužitie v konkrétnych podmienkach spoločnej domácnosti. V tejto forme môže byť silné zastúpenie nielen slobodných, ale i rozvedených partnerov, pričom charakteristickou črtou je úmysel perspektívne sformalizovať svoje spolužitie. b) Kohabitácia ako predstupeň manželstva. Charakteristické sú silnejšie väzby a presvedčenie o budúcom spoločnom manželstve. Prevažne ide o mladých slobodných partnerov, ktorí z rozličných dôvodov (ukončenie štúdia, dosiahnutie profesionálnej stability) odkladajú uzavretie manželstva. II. Kohabitácie - dlhodobé účelové spolužitia sú relatívne rôznorodé formy spolužitia, pri ktorých partneri majú spoločnú domácnosť a nemajú v úmysle svoj vzťah sformalizovať uzavretím manželstva. Rozlíšiť je možné dva subtypy: a) Kohabitácia - alternatíva manželstva. Spolužitie partnerov je veľmi podobné manželskému, môže plniť i funkciu výchovy detí. Často ide o partnerov rozvede- 426 ných s deťmi z predchádzajúceho manželstva, ktorí sa vedome zriekli sformalizovania svojho zväzku. b) Kohabitácia - funkčné partnerstvo. Partneri sa dohodli na forme spolužitia, pri ktorej sú dôležité praktické výhody spoločnej domácnosti (byt, sociálna svojpomoc, ekonomické výhody a pod.). Prevahu majú vekovo starší partneri s minimálnou účasťou na reprodukcii Komparácia vybraných znakov kohabitácií na Slovensku v rokoch 1991 a 21 Úplné informácie o kohabitáciách sa získavajú dosť ťažko, lebo neexistuje stála evidencia týchto foriem spolužitia. Spravidla sa využívajú výberové štatistické zisťovania. Pri všetkých štatistických cenzoch je to deklaratívny znak a je vždy otázne, koľko kohabitantov svoje spolužitie prizná. Štatistická prax na Slovensku zisťuje v rámci sčítania obyvateľstva, domov a bytov i údaje o tzv. faktických manželstvách (spoločne bývajúce osoby označené ako druh a družka), čo sú vlastne kohabitujúce páry 3. Pri sčítaní obyvateľstva v roku 1991 bolo na Slovensku kohabitácií. O tom, že neformálne partnerské formy spolužitia sa rozširujú, svedčí nárast kohabitácií v roku 21 na Ak porovnávame počty obyvateľov žijúcich v kohabitácii s tými, ktorí žijú vo formálnych manželstvách, zistíme, že intenzita kohabitácií je neveľká. V roku 1991 pripadalo 1,65 kohabitantov na 1 zosobášených osôb. Táto hodnota sa v roku 21 zvýšila na 2,68 kohabitantov. Zároveň s nárastom početnosti faktických manželstiev sa menia ich štruktúrne znaky. Ak hodnotíme vekovú štruktúru kohabitantov Slovenska, potom sú počty žien a mužov podľa veku rozdielne. Počet kohabitantov-žien rýchlo narastá a maximum dosahuje vo vekovej kategórii 25-3 ročných. Druhý vrchol nie je taký výrazný, vysoká početnosť sa ukazuje vo veku ročných. Podobne i počet kohabitantov-mužov rýchlo vekom narastá a prvý vrchol početnosti je v kategórii 25-3 ročných. Výrazné maximum početnosti je však vo veku 4-5 ročných. (Obr. č. 1) Z hľadiska rodinného stavu možno sledovať najvyššie zastúpenie kohabitácií u slobodných osôb oboch pohlaví. Je to výrazná zmena v porovnaní s rokom 1991, keď bolo najvyššie zastúpenie kohabitácií u rozvedených osôb oboch pohlaví. Táto zmena môže súvisieť so zvyšujúcim sa priemerným vekom pri prvom sobáši a uprednostňovaní spolužitia bez uzavretia sobáša u mladých slobodných osôb 3 Označenie faktické manželstvo nepovažujeme za najvhodnejšie. Práve tieto formy spolužitia nemožno pokladať za manželstvá, ktorými sú zväzky medzi osobami opačného pohlavia uzavreté na zákonnej alebo zvykovej báze. Z množstva kategórií, používaných v zahraničnej literatúre Nichteheliche Lebensgemeinschaften, Zusammenwohnende, Besuchende, Free union, Temporary union, nesezdaná soužití, konsenzuální svazky považujeme za univerzálne kategórie kohabitácie a kohabitanti. 427 Obrázok č. 1: Veková štruktúra kohabitantov Slovenska v roku 21 Počet Pomerne vysoké je i zastúpenie rozvedených osôb žijúcich v kohabitáciách. Maximálne hodnoty u mužov dosahujú vo vekovej skupine rokov, u žien je to až v troch vekových skupinách 35-39, 4-44 a rokov. V porovnaní s rokom 1991 maximálne hodnoty u rozvedených mužov a žien žijúcich v kohabitáciách sú posunuté do vyšších vekových kategórií. Súvisí to s tým, že so zvyšujúcim sa sobášnym vekom mužov a žien sa zvyšuje i rozvodový vek a následne narastá maximálny počet rozvedených osôb v kohabitáciách vo vyšších vekových kategóriách. V porovnaní s rokom 1991 sa v roku 21 najviac zvýšil počet kohabitácií slobodných a rozvedených osôb oboch pohlaví. U ostatných kategórií podľa rodinného stavu nie sú zmeny také výrazné, dokonca u ovdovených sa počet osôb žijúcich v kohabitácií znížil v porovnaní s rokom Maximálny počet kohabitácií u mužov v roku 21 bol vo vekovej kategórií rokov, u žien vo vekovej kategórií rokov. Pri zadaných partneroch žijúcich v kohabitáciách opäť prevažovali ženatí muži, ktorých bolo 1 186, zatiaľ čo žien bolo len 939. Podobná situácia ako v roku 1991 u ovdovených osôb žijúcich v kohabitáciách sa nám javí aj v roku 21. V kohabitáciách výrazne dominujú ovdovené ženy v porovnaní s ovdovenými mužmi. U mužov podiel ovdovených iba pomaly rastie, až v posledných vekových kategóriách, hlavne vo vekovej kategórií 7+. U žien je podiel výrazne vyšší už od vekovej kategórie 2-24 rokov. (Obr. č. 2, tab. č. 1) Vek Muži Ženy 7-75 Obrázok č. 2: Kohabitácie na Slovensku (1991, 21) Počet kohabitantov - mužov podľa rodinného stavu a vekových skupín v roku slobodní ženatí rozvedení ovdovení Počet kohabitantov - žien podľa rodinného stavu a vekových skupín v roku slobodné vydaté rozvedené ovdovené Počet kohabitantov - mužov podľa rodinného stavu a vekových skupín v roku 21 Počet kohabitantov - žien podľa rodinného stavu a vekových skupín v roku slobodní ženatí rozvedení ovdovení slobodné vydaté rozvedené ovdovené Tabuľka č. 1: Kohabitácie na Slovensku podľa rodinného stavu kohabitantov v rokoch 1991 a 21 rok pohlavie slobodní ženatí rozvedení ovdovení Spolu slobodné vydaté rozvedené ovdovené nezistení 1991 muži ženy muži ženy Zdroj: Sčítania obyvateľov, domov a bytov v rokoch 1991, Narodení mimo manželstva Pri absencii úplných a spoľahlivých údajov o početnosti neformálnych rodinných (manželských, partnerských) zväzkov v intercenzovom období sa často využívajú pomocné údaje, napr. údaje o mimomanželskej plodnosti. Vychádza sa pritom z predpokladu, že stále častejšie si druh a družka ponechávajú neformálny spôsob spolužitia a v takomto postavení majú i deti. Obrázok č. 3: Vývoj manželskej a mimomanželskej pôrodnosti na Slovensku (195-21) Početnosť mimomanželsky narodených detí na Slovensku bola tradične nízka, najmä v porovnaní so západnými európskymi krajinami. V roku 195 sa mimo manželstva narodilo 5,5% detí a do roku 199 sa tento podiel zvýšil na 7,6%. A práve v 9. rokoch začína tento ukazovateľ výrazne narastať a v roku 21 sa podiel živonarodených detí mimo manželstva zvýšil na 19,7%. (Obr. č. 3) Z grafu je možné vidieť, že krivky zobrazujúce celkový počet narodených detí i počet detí narodených v manželstve zaznamenali najmä v 9. rokoch výrazný pokles. Stúpajúcu tendenciu vykazujú iba krivky zobrazujúce počet a podiel narodených detí mimo manželstva. Tým sa vlastne zvýrazňuje relatívny nárast tohto fenoménu. V porovnaní so západoeurópskymi krajinami je podiel narodených mimo manželstva na Slovensku relatívne nízky. Slovensko má podobnú úroveň a rastúci trend ako ostatné transformujúce sa krajiny (Poľsko 12,1% narodených mimo manželstva, Česká republika 21,8%, Litva 22,6%, Slovinsko 18,1%). Najvyššie hodnoty tohto ukazovateľa dosahujú krajiny severnej Európy (Dánsko 44,6%, Nórsko 49,6%, Švédsko 55,3%), pričom najvýraznejší nárast zaznamenali v 7. a 8. rokoch 2. storočia. (Obr. č. 4) Obrázok č. 4: Vývoj narodených mimo manželstva v európskych krajinách (196-2) Západoeurópske krajiny Počet živonarodených živonarodených v manželstve Počet živonarodených spolu Počet živonarodených v manželstve Počet živonarodených mimo manželstva živonarodných v % podiel narodených mimo manželstva v % Nórsko Dánsko Švédsko Francúzsko Nemecko Holandsko živonarodených mimo manželstva 2 roky Rok podiel narodených mimo manželstva v % Rusko SR ČR Bulharsko Litva Lotyšsko Poľ sko Transformujúce sa krajiny roky Zmeny rodinného správania charakterizuje i uprednostňovanie modelu rodiny s jedným dieťaťom na úkor dvoj a trojdetných rodín. V posledných rokoch sa zvyšuje podiel narodených detí prvého poradia. narodených druhého poradia sa mierne znižuje, resp. je stabilizovaný. detí narodených vo vyššom poradí má dlhodobo klesajúcu tendenciu. (Obr. č. 5) Obrázok č. 5: Živonarodené deti podľa poradia v SR (195-2) podiel detí v % Veľkosť a štruktúra domácností Určité informácie o zmenách rodinného správania obyvateľstva možno získať z ďalších výsledkov sčítania obyvateľstva, a to z údajov o počte, veľkosti a štruktúre cenzových domácností. Vývoj v
Related Search
Similar documents
View more...
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks