Štruktúra a dynamika spoločenstiev nosáčikov (Coleoptera, Curculoinoidea) v korunách topoľov na území NPR Šúr (JZ Slovensko) - PDF

Description
Folia faunistica Slovaca (1999) 4: Štruktúra a dynamika spoločenstiev nosáčikov (Coleoptera, Curculoinoidea) v korunách topoľov na území NPR Šúr (JZ Slovensko) MILADA HOLECOVÁ Katedra zoológie Prírodovedeckej

Please download to get full document.

View again

of 13
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

History

Publish on:

Views: 35 | Pages: 13

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
Folia faunistica Slovaca (1999) 4: Štruktúra a dynamika spoločenstiev nosáčikov (Coleoptera, Curculoinoidea) v korunách topoľov na území NPR Šúr (JZ Slovensko) MILADA HOLECOVÁ Katedra zoológie Prírodovedeckej fakulty UK, Mlynská dolina B-1, Bratislava [ HOLECOVÁ, M. (1999): Structure and dynamics of weevil communities (Coleoptera, Curculionoidea) in leaf bearing crowns of poplars in the National nature reserve Šúr (SW Slovakia). Folia faunistica Slovaca, 4: Abstract: In 1992 the structure and dynamics of weevil communities (Coleoptera, Curculionoidea) was studied in leaf bearing crowns of 4 poplar taxa (Populus alba, P.nigra, P. tremula, P. x canescens) growing together or in a close vicinity in the National nature reserve Šúr (SW Slovakia). Altogether we recorded occurrence of 55 belonging to 28 genera and 3 families. The weevil communities on the white poplar (Populus alba) exhibited the highest species number and α-diversity. On the opposing side the weevil coenoses in the crowns of the grey poplar (Populus x canescens) (the hybrid between P. alba and P. tremula) exhibited the lowest α-diversity but were most abundant. Weevil communities on individual poplar species differed markedly in representation of eudominant and dominant species. The highest cumulative abundance of individuals and species was found in the second half of May and beginning of June. Narrow specialists and species with catkin-eating larvae predominated on the white and grey poplar. On the other side polyphags and species with root-eating larvae developing in the soil predominated in the crowns of the black poplar and European aspen. The secondary chemistry of the poplar leaves (a content of phenolglycosides) shows some correlation with the degree of specialization among the weevils feeding upon them. Keywords: weevils, Curculionoidea, Coleoptera, poplars, Populus, ecology, Slovakia ÚVOD Predložená práca je výsledkom výskumu spoločenstiev nosáčikov (Coleoptera, Curculionoidea) v korunách 4 taxónov topoľov Populus alba, P. nigra, P. tremula a P. x canescens (kríženca P. alba a P. tremula). Jej cieľom bolo: - študovať štruktúru a sezónnu dynamiku cenóz nosáčikov na topoľoch, ktoré rastú spolu, často v tesnom kontakte na území NPR Šúr v oblasti juhozápadného Slovenska; - analyzovať zastúpenie topických, trofických a bionomických skupín nosáčikov v korunách jednotlivých taxónov topoľov; - porovnať rozdiely v druhovej skladbe, v zastúpení a abundancii trofických a bionomických skupín nosáčikov medzi skúmanými taxónmi topoľov. Aj napriek skutočnosti, že dreviny rodu Populus sú dominantne zastúpené najmä v lužných lesoch nížin, ako aj v aluviálnych spoločenstvách v podhorských a horských oblastiach a vyznačujú sa značnou bohatosťou entomofauny, na území Slovenska ich štúdiu nebola venovaná primeraná pozornosť. Zo starších prác možno spomenúť štúdie TURČEKA (1955, 1956) venované škodcom a konzorciu topoľov (Populus ) v oblasti Žitného ostrova, pričom autor hodnotí rod Populus ako celok, nie jednotlivé druhy a hybridy osobitne. Škodlivé chrobáky na topoľoch študovali CHARVÁT & ČAPEK (1954). Škodcom z radu Lepidoptera na tejto drevine venoval pozornosť PATOČKA (1952, 1953, 1954, 1955). Z novších prác možno spomenúť štúdiu KULFANA (1992) zaoberajúcu sa spoločenstvami húseníc a lariev Symphyta na vŕbach a topoľoch Podunajska. MURÁNSKY (1998) v rámci komplexnejšieho výskumu drevín prírodných rezervácií Kopáč a Ostrovné lúčky v Podunajsku analyzoval aj taxocenózy liskavkovitých (Coleoptera, Chrysomelidae) v korunách Populus nigra a P. alba. ZACH & KRIŠTÍN (1997) študovali faunu chrobákov (Coleoptera) na odumretých topoľoch a vŕbach v Poiplí. MATERIÁL, METÓDY A CHARAKTERISTIKA ŠTUDIJNEJ PLOCHY Materiál bol zozbieraný metódou oklepov (1 kvantitatívna vzorka = oklepy 25 konárov dĺžky 1 m). V roku 1992 boli nosáčiky zbierané od mája do októbra. Celkove bolo počas sezóny odobratých 11 kvantitatívnych vzoriek z každého druhu topoľa, teda celkove bolo spracovaných 44 vzoriek. Dominanciu druhov vyjadrujeme stupnicou podľa TISCHLERA (1949) a HEYDEMANNA (1955): ED (eudominantný), D (dominantný), SD (subdominantný), R (recedentný), SR (subrecedentný). Ostatné cenologické charakteristiky vyjadrujeme podľa ODUMA (1977) a SCHWERDTFEGERA (1975). Hierarchická klasifikácia druhových spektier bola urobená pomocou programu NCLAS (PODANI 1988). Podľa topickej príslušnosti imág rozlišujeme tri základné kategórie: herbikolné druhy (H) žijúce trvale v bylinnej etáži, herbiarborikolné (H-A) žijúce na drevinách aj na bylinách a arborikolné (A) žijúce trvale na drevinách. Podľa potravnej špecializácie rozdeľujeme herbiarborikolné a arborikolné druhy do 3 skupín: oligofágy na topoľoch (S), oligofágy iných drevín (O) a polyfágy (G). Nomenklatúru nosáčikov (Curculionoidea) uvádzame podľa prác STREJČKA (1993) a LOHSEHO & LUCHTA (1994). Študijná plocha sa nachádza na území Národnej prírodnej rezervácie Šúr ležiacej v katastri mesta Svätý Jur asi 12 km severovýchodne od Bratislavy, v orografickom celku Podunajská nížina, vo štvorci 7769 DFS. Topole rastú najmä na okraji a v intérieri jelšového lesa v rastlinných spoločenstvách z asociácií Carici elongatae-alnetum glutinosae W. Koch, 1926 a Fraxino-Ulmetum Tüxen, 1952 [zväzy Alnion glutinosae (Malcuit, 1929) Meyer Drees, 1936 a Alno-Padion Knapp, 1942]. VÝSLEDKY A DISKUSIA Výsledky nášho výskumu sú uvedené v tab. 1-3 a na obr Celkove sme získali študijný materiál v patriaci do 3 čeľadí, 28 rodov a 55 druhov. Kvalitatívne najbohatšie a najdiverzifikovanejšie boli spoločenstvá nosáčikov na Populus alba (34 ssp.). Phyllobius betulinus (A,G), Dorytomus dejeani (A,S), Dorytomus villosulus (A,S) boli zastúpené eudominantne, Pselaphorhynchites tomentosus (A,S), Phyllobius pyri (A,G), Dorytomus affinis (A,S), Dorytomus tremulae (A,S) a Stereonychus fraxini (A,O) dominantne. Päť druhov bolo subdominantných, 5 recedentných a 16 subrecedentných. Topická a trofická príslušnosť imág jednotlivých druhov je uvedená v zátvorke za menom taxónu. Cenózy nosáčikov však v porovnaní so spoločenstvami na ostatných druhoch topoľov dosahovali najnižšie hodnoty priemernej i maximálnej abundancie (tab. 1 a 2, obr. 2) V korunách Populus nigra sme zistili prezenciu 19 druhov nosáčikov. Phyllobius argentatus (A,G), Phyllobius betulinus (A,G) boli zastúpené eudominantne, Phyllobius oblongus (A,G), Phyllobius maculicornis (A,G), Dorytomus filirostris (A,S), Dorytomus tremulae (A,S), Dorytomus ictor (A,S) dominantne. Dva druhy boli subdominantné, 1 recedentný a 9 subrecedentných (tab. 1 a 2). V korunách Populus tremula sme zistili prezenciu 24 druhov nosáčikov. Phyllobius pyri (A,G), Polydrusus picus (A,G) boli zastúpené eudominantne, Phyllobius cloropus (A,G), Phyllobius argentatus (A,G), Polydrusus cervinus (A,G), Dorytomus dejeani (A,S) dominantne. Tri druhy boli subdominantné, 4 recedentné a 11 subrecedentných (tab. 1 a 2). Najmenej diverzifikované boli taxocenózy nosáčikov v korunách hybridného taxónu Populus x canescens. Počas nášho výskumu sme zistili prezenciu iba 15 druhov. V porovnaní s ostatnými druhmi topoľov tu však populácie jednotlivých druhov nosáčikov (oligofágov topoľov) boli najpočetnejšie (tab. 1 a 2, obr. 3). Dorytomus affinis (A,S), Dorytomus tortrix (A,S), Dorytomus tremulae (A,S) a Stereonychus fraxixi (A,O) boli zastúpené eudominantne. Dominantné druhy sa nevyskytli. Jeden druh bol subdominantný. Recedentné druhy neboli zastúpené, 1 druhov bolo subrecedentných. Ako vidieť z vyššie uvedeného prehľadu, taxocenózy nosáčikov jednotlivých druhov topoľov sa výrazne líšia v zastúpení eudominantných a dominantných druhov. Aj hierarchická klasifikácia potvrdila rôznorodosť druhovej skladby nosáčikov v korunách jednotlivých taxónov topoľov (obr. 4). Na dendrograme zostrojenom na základe hodnôt Sörensenovho indexu vidieť tri skupiny spoločenstiev. Na najvyššej hladine podobnosti sú spoločenstvá nosáčikov na topoli bielom (Populus alba) a topoli sivom (Populus x canescens), ktoré majú 12 spoločných druhov. Kvantitatívne prevládajú oligofágy topoľov, najmä Dorytomus dejeani, Dorytomus tortrix, Dorytomus tremulae (tab. 2). K nim sa na nižšej hladine podobnosti pripájajú spoločenstvá na topoli osike (Populus tremula) s kvalitatívno-kvantitatívnou prevahou polyfágnych arborikolných druhov (najmä z rodov Phyllobius a Polydrusus). Z topoľových oligofágov je početnejšie zastúpený iba Dorytomus dejeani. Na najnižšej hladine podobnosti sú spoločenstvá nosáčikov na topoli čiernom (Populus nigra) s abundančnou prevahou polyfágnych arborikolných druhov. Dendrogram zostrojený na základe abundančnej podobnosti (Wishartovho indexu) je iba potvrdením veľkej rozdielnosti taxocenóz nosáčikov 4 sledovaných taxónov topoľov rastúcich na sledovanej študijnej ploche spolu. Priebeh sezónnej dynamiky nosáčikov je znázornený na obr. 2 a 3. Najvyšší počet druhov i jedincov bol zaznamenaný v druhej polovici mája a v prvej polovici júna, čo sa úplne zhoduje s výsledkami zistenými na drevinách rastúcich v lesných i ekotonálnych spoločenstvách (MAJZLAN 198, HOLECOVÁ 1992, 1993a, b, c, HOLECOVÁ & DEGMA 1995). Najnižší počet druhov i jedincov bol zaznamenaný v auguste, čo súvisí s nepriaznivými klimatickými faktormi (vysoké teploty a extrémne sucho) (obr. 1). V jesenných mesiacoch pozorujeme mierny vzostup početnosti druhov i jedincov spôsobený migrantami z bylinného podrastu, ako aj arborikolnými oligofágmi z rodu Dorytomus (D. tortrix, D. dejeani, D. tremulae), ktoré po aestivácii v pôde vyliezajú do korún topoľov. V korunách všetkých taxónov topoľov prevládali arborikolné druhy tak z kvalitatívneho, ako aj z kvantitatívneho hľadiska (obr.5). Z hľadiska zastúpenia trofických skupín imág herbiarborikolov a arborikolov môžeme vyčleniť dve skupiny spoločenstiev. Spoločenstvá v korunách Populus alba a P. x canescens s prevahou užších topoľových oligofágov na jednej strane a taxocenózy v korunách P. nigra a P. tremula s kvantitatívnou prevahou polyfágnych arborikolov na strane druhej (obr. 6, tab. 2). Zistené skutočnosti podporujú názory niektorých autorov (LAWTON 1978, ROWELL-RAHIER 1983), že prítomnosť špecifických látok (najmä zo skupiny fenolglykozidov, napr. Salicínu), ktoré sa nachádzajú v listoch drevín čeľade Salicaceae (niektorých druhov vŕb a topoľov), spôsobuje prevahu potravných špecialistov teda úzkych arborikolných oligofágov. Naopak arborikolné polyfágy sú v kvantitatívnej prevahe na tých druhoch drevín z čeľade Salicaceae, kde sa fenolglykozidy v listoch nenachádzajú alebo sú obsiahnuté len v malej miere. Táto skutočnosť môže byť odpoveďou na otázku, prečo v korunách Populus alba a P. x canescens prevládali špecialisti a u ďalších 2 sledovaných druhov topoľov polyfágy. U Populus alba a P. x canescens po stránke kvantitatívnej prevládajú nosáčiky, ktorých larvy sú anthofágne (živia sa jahňadami topoľov), teda ich vývin je viazaný na koruny. Na druhej strane v korunách Populus nigra a Populus tremula majú kvantitatívnu prevahu nosáčiky, ktorých larvy sú rhizofágne, s vývinom viazaným na pôdne strátum (tab. 3). Vzhľadom na obsah špecifických chemických látok v listoch drevín čeľade Salicaceae možno konštatovať, že ani u Salix fragilis (HOLECOVÁ 1991a), ani u 4 taxónov rodu Populus (obr. 4) sme nezaznamenali početnejšie migrácie herbikolov z bylinného podrastu v letnom a v jesennom období, ako býva charakteristické pre korunovú fauny chrobákov iných listnatých drevín (HOLECOVÁ 1991b). SÚHRN Počas vegetačného obdobia r sme študovali druhové zastúpenie a sezónnu dynamiku nosáčikov (Coleoptera, Curculionoidea) v korunách 4 taxónov topoľov (Populus alba, P. nigra, P. tremula a P. x canescens), ktoré na území NPR Šúr (JZ Slovensko) rástli spolu a často v tesnom kontakte. Celkove sme zistili prezenciu 55 druhov, ktoré patrili do 28 rodov a 3 čeľadí. Druhove najbohatšie a najdiverzifikovanejšie boli spoločenstvá na topoli bielom (Populus alba). Najmenej diverzifikované, ale kvantitatívne najpočetnejšie boli spoločenstvá v korunách hybridného taxónu Populus x canescens. Taxocenózy jednotlivých druhov topoľov sa výrazne líšili v zastúpení eudominantných a dominantných druhov nosáčikov. Najvyšší počet druhov i jedincov na topoľoch sme zaznamenali v 2. polovici mája až 1. polovici júna. V korunách Populus alba a P. x canescens sme zistili výraznú prevahu úzkych špecialistov a druhov s anthofágnymi larvami, čo súvisí s obsahom špecifických látok (fenolglykozidov) v listoch. Naopak u druhov Populus nigra a P. tremula kvantitatívne prevládajú polyfágy nad troficky špecializovanejšími skupinami nosáčikov a druhy s rhizofágnymi larvami, ktorých vývin prebieha v pôde. Aj naše výsledky potvrdili skutočnosť, že existuje určitá korelácia medzi obsahom špecifických látok v listoch a stupňom potravnej špecializácie listožravého hmyzu. POĎAKOVANIE Na tomto mieste by som sa chcela poďakovať RNDr. Petrovi Degmovi, CSc. z Katedry zoológie PRIF UK v Bratislave za pomoc pri štatistickom spracovaní dát. Práca vznikla s podporou grantovej agentúry VEGA, číslo grantu 1/4151/97. LITERATÚRA CHARVÁT, K., ČAPEK, M., 1954: Škody spôsobené chrobákmi na topoľoch Žitného ostrova. Les, 1: HEYDEMANN, B., 1955: Die Frage der topographischen Übereinstimmung des Lebensraumes von Pflanzen- und Tiergesellschaften. Verh. dtsch. Zool. Ges., Erlangen: HOLECOVÁ, M., 1991a: Seasonal dynamics of weevil communities (Coleoptera, Curculionidae) in leaf bearing crowns of Salix fragilis L. Biológia, Bratislava, 46: HOLECOVÁ, M., 1991b: Structure of weevil communities (Coleoptera, Curculionidae) of deciduous trees in forest and non-forest ecosystems. Acta F. R. N. Univ. Comen., Zoologia, 34: HOLECOVÁ, M., 1992: Seasonal dynamics of weevil (Coleoptera, Curculionidae) communities in leaf bearing crowns of trees in forest ecosystems. Acta Zool. Univ. Comen., 36: HOLECOVÁ, M., 1993a: Crown weevil stratocoenoses (Coleoptera, Curculionidae) on hazel (Corylus avellana L.) and their seasonal dynamics. Biológia, Bratislava, HOLECOVÁ, M., 1993b: Seasonal dynamics of weevil communities (Coleoptera, Curculionidae) in leaf bearing crowns of Alnus glutinosa (L.). Biológia, Bratislava, 42: HOLECOVÁ, M., 1993c: Seasonal dynamics of crown weevil stratocoenoses (Coleoptera, Curculionidae) on the common hawthorn (Crataegus monogyna JACQ.) in non-forest ecosystems. Acta Zool. Univ. Comen., 37: HOLECOVÁ, M., DEGMA, P., 1995: Spoločenstvá nosáčikovitých (Curculionidae, Coleoptera) na ružovitých drevinách v NPR Svätojurský šúr. Entomofauna carpathica, 7: KULFAN, M., 1992: Spoločenstvá motýľov a lariev Symphyta (Lepidoptera, Hymenoptera) viazané na dreviny z čeľade Salicaceae. In: Les, drevo, ekológia. Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. TU Zvolen: LAWTON, J.H., 1978: Host plants influences on insect diversity: the effect of space and time. In: The diversity of insect faunas. Symposium Royal Entomological Society London, 9: LOHSE, G.A., LUCHT, W.H., 1994: Die Käfer Mitteleuropas. Band 14. Göcke & Evers, Krefeld, 43 s. MAJZLAN, O., 198: Priebeh abundančnej dynamiky a spoločenstvá Coleoptera arboricola na olistených drevinách. Ent. Probl. (Bratislava), 16: MURÁNSKY, P., 1998: Communities of leaf beetles (Chrysomelidae) in crowns of selected woody plant species in the territory of Bratislava. Acta Zool. Univ. Comen., 42: ODUM, E. P., Základy ekologie. Academia, Praha, 736 s. PATOČKA, J., 1952: Housenky škodící na topolech Vel. Žitného ostrova v r Poľana, 9: PATOČKA, J., 1953: Můrky z rodu Sarrothripus škůdci topolů. Folia zool. Ent., 2: PATOČKA, J., 1954: Housenky škodící na listech topolů. Práce výzk. Úst. lesn. ČSR, 5: PATOČKA, J., 1955: Poznámky o húseniciach na topoľoch v r Lesn. Sbor. SAV, 1: PODANI, J., 1988: SYN-TAX III User's Manual. Abstracta botanica 12. Supplement I: POOL, R.W., 1974: An Introduction to Quantitative Ecology. McGraw-Hill, New York, 532 s. ROWELL-RAHIER, M., 1984: The presence or absence of phenolglycosides in Salix (Salicaceae) leaves and the level of dietary specialization of some of their herbivorous insects. Oecologia (Berlin), 62: SCHWERDTFEGER, F., 1975: Ökologie der Tiere. Synökologie. Paul Parey Verlag, Hamburg-Berlin, 45 s. STREJČEK, J., 1993: Curculionidae, p In: JELÍNEK, J.(ed.), Check-list of Czechoslovak Insects IV (Coleoptera). Seznam československých brouků. Folia Heyrovskyana, Praha. Suppl. 1, 172 s. TISCHLER, W., 1949: Grundzüge der terrestrischen Tierökologie. Friedrich Vieweg, Braunschweig, 219 s. TURČEK, J.F., 1955: O niektorých škodcoch topoľov na Žitnom ostrove. Biológia, Bratislava, 1: TURČEK, J.F., 1956: Náčrt konzorcia topoľa (Populus) so zreteľom na oblasť Žitného ostrova. Biol. práce, 2 (2). Vydavateľstvo SAV Bratislava: ZACH, P., KRIŠTÍN, A., 1997: Chrobáky (Coleoptera) na odumretých topoľoch a vŕbach v Poiplí. In: URBAN, P., HRIVNÁK, R. (eds.), Poiplie. SAŽP Banská Bystrica: Akceptované: Precipitation (mm) Precipitation Temperature month Temperature ( C) Obr.1. Fig Bratislava Letisko priemerné mesačné teploty a mesačný úhrn zrážok počas vegetačného obdobia r Bratislava Airport mean month temperature and month precipitation during the vegetation period Populus alba date Populus nigra date Obr. 2. Fig. 2. Sezónna dynamika nosáčikov v korunách topoľa bieleho (Populus alba) a topoľa čierneho (P. nigra) v NPR Šúr v r Seasonal dynamics of weevils in crowns of the white (Populus alba) and black poplar (P. nigra) in the National nature reserve Šúr in Tab. 1. Celkový prehľad druhov zistených v korunách topoľov na území NPR Šúr v r (Vysvetlivky: n = počet jedincov, DO = kategória dominancie; MO = mesiac výskytu; TO = topické skupiny: H = herbikolné, H-A = herbiarborikolné, a = arborikolné druhy; TR = trofické skupiny: s = oligofágy topoľov, O = oligofágy iných drevín, G = polyfágy) Tab. l. General survey of weevil species found in crowns of poplars in the National nature reserve Šúr in (Explications: n = number of individuals, DO = category of dominance; MO = month of occurrence; TO = topic groups: H = herbicolous, H-A = herbiarboricolous, a = arboricolous species; TR = trophic groups: s = specialists on poplars, O = specialists on other woody plants, G = polyphagous species or generalists ) Drevina tree P. alba P. nigra P. tremula P. x canescens Taxon n % DO n % DO n % DO n % DO MO TO, TR Attelabidae Pselaphorhynchites tomentosus 7 5,1 D 1,7 SR 5,6 A S (Gyllenhal, 1839) Caenorhinus pauxillus (Germar, 1824) 1,72 SR 5 A O Rhynchites caeruleus (De Geer, 1775) 1,72 SR 5 A O Byctiscus populi (Linnaeus, 1758) 1,69 SR 5 A S Apionidae Perapion curtirostre (Germar, 1817) 1,72 SR 2 1,39 R 5 H Melanapion minimum (Herbst, 1797) 3 2,18 SD 1,7 SR 5,6 A O Legaricapion pisi (Fabricius, 181) 2 1,45 R 1,69 SR 6,9 H Cyanapion columbinum (Germar, 1817) 1,72 SR 6 H Eutrichapion viciae (Paykull, 18) 1,69 SR 6 H Nanophyes marmoratus (Goeze, 1777) 1,72 SR 9 H Curculionidae Otiorhynchus raucus (Fabricius, 1777) 1,72 SR 8 H-A G Phyllobius cloropus (Linnaeus, 1758) 14 9,79 D 5 H-A G Phyllobius oblongus (Linnaeus, 1758) 1,72 SR 12 8,45 D 1,45 SR 5 A G Phyllobius argentatus (Linnaeus, 1758) 45 31,69 ED 11 7,69 D 5 A G Phyllobi
Related Search
Similar documents
View more...
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks