SOCIÁLNO-PSYCHOLOGICKÝ VÝCVIK AKO JEDNA - PDF

Description
213 SOCIÁLNO-PSYCHOLOGICKÝ VÝCVIK AKO JEDNA Z EFEKTÍVNYCH FORIEM EDUKÁCIE SENIOROV MARIANNA HUPKOVÁ MONIKA ZIMERMANOVÁ Abstrakt: Minulosť, ktorá prezentovala dospelého človeka ako jedinca, ktorý nie je

Please download to get full document.

View again

of 19
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

Crosswords

Publish on:

Views: 14 | Pages: 19

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
213 SOCIÁLNO-PSYCHOLOGICKÝ VÝCVIK AKO JEDNA Z EFEKTÍVNYCH FORIEM EDUKÁCIE SENIOROV MARIANNA HUPKOVÁ MONIKA ZIMERMANOVÁ Abstrakt: Minulosť, ktorá prezentovala dospelého človeka ako jedinca, ktorý nie je vychovávateľný a vzdelávateľný, je dávno úspešne prekonaná. Tento fakt jednoznačne potvrdzujú univerzity tretieho veku a v rámci nich úspešní (seba)vzdelávajúci sa seniori. Edukácia v rámci formálneho, neformálne, ale aj informálneho vzdelávania má svoje rôznorodé špecifiká. Sociálno-psychologický výcvik môžeme v rámci vzdelávania seniorov považovať za jednu z efektívnych foriem a možností edukácie seniorov. Kľúčové slová: Univerzity tretieho veku. Edukácia. Špecifiká edukácie. Sociálno-psychologický výcvik. Abstract: In recent memory was adult human being present like an individual, who can't be educated. Now we have a quantity Universities of the Third Age and graduated students of these Universities hereby certify that this fact is no more actual. Education process formal, no formal or informal has miscellaneous specific. Social-psychological training can be considered like one of the most effective forms of senior's education. Keywords: Third-Age University. Education. Specifics of education. Socialpsychological training. Úvod Človek podľa Balogovej (2005) je schopný byť objektom i subjektom pôsobenia výchovy, vzdelávania a socializácie v každom veku, i keď v svojej špecifickej podobe. Pre oblasť edukácie seniorov sú dôležité výsledky výskumov, ktoré poukazujú na možnosti vzdelávania ľudí v staršom veku s využitím možností ich skúseností, slovnej zásoby, asociácií a pod. Dôležité je uvedomenie si jednotlivcov i spoločnosti, že človek v produktívnom či postproduktívnom veku je schopný sebavzdelávania i sebavýchovy. Významné je tiež oceniť dospelých či starších ľudí (v rodinnom prostredí, v spoločnosti a i.) za to, že sa chcú ďalej vzdelávať. Je na samotnej spoločnosti ako bude motivovať ľudí k edukácii teda k celoživotnému vzdelávaniu prostredníctvom rôznych edukačných programov. Domnievame sa, že edukačné programy by mali komplexne spĺňať požiadavky, záujmy, potreby, ciele, ašpirácie 214 Sociálno-psychologický výcvik ako jedna... a i. očakávania dospelého. Zároveň by ich štruktúra mala byť v súlade z hlavnými zásadami vzdelávania dospelých, spolu s rešpektovaním špecifickosti osobnosti dospelého či seniora, vrátane spĺňania ich špecifických edukačných potrieb. Edukácia dospelých či seniorov naberá v súčasnosti obrovský význam pre jedinca samotného i pre spoločnosť. Akoby spolu s ňou v snahe o celoživotné vzdelávanie vytvárala prototyp nového človeka, ktorý si uvedomuje svoje možnosti a snaží sa dôstojne ustáť svoj boj so životom i sebou samým. Autorka Prusáková (2001) zahŕňa do celoživotného vzdelávania a výchovy celý život človeka nového typu, ktorého charakterizuje tvorivý a dynamický vzťah k životu a kultúre človeka, ktorý dokáže zdokonaľovať seba, meniť životné podmienky a zlepšovať ich pre dobro spoločnosti (in: Porubská, Határ, 2009, s. 77). 1. Edukácia seniorov a jej možnosti Pre seniorov existuje viacero ponúk edukácie, uvádzame stručný výber súčasných možností t. j.: Univerzity tretieho veku; Akadémie vzdelávania; Kluby dôchodcov/denné centrá; Letné univerzitné kurzy pre seniorov; Profesijne orientované vzdelávacie programy 50+ ; Edukačné aktivity verejných knižníc; Poznávaco-vzdelávacie zájazdy pre seniorov; Riadené sebaedukačné programy pre seniorov; Programy prípravy na starobu a starnutie; Tréningy pamäti; Adaptačno-edukačné programy v zariadeniach pre seniorov; Edukačno-aktivizačné a edukačno-rehabilitačné programy (Čornaničová, 1998). Programy zamerané na kognitívnu, mravnú, estetickú, environmentálnu, pracovno-technickú, telesno-zdravotnú výchovu seniorov (Határ, 2011). Autor Boshier (1991) v škále participácie na vzdelávaní (EPS) vychádza zo siedmich faktorov štruktúry motivácie účastníkov vzdelávania, ich participácie na vzdelávaní: Nadobudnutie komunikačných spôsobilostí; Sociálny kontakt; Doplnenie vzdelania; Profesionálny rast; Záujmy rodiny; Sociálne podnety; Kognitívny záujem o konkrétnu oblasť (in: Pirohová, 2006, s. 61). Záujem o edukáciu či už dospelých, alebo seniorov v súčasnosti vzrastá a má tendencie rozširovať sa v zmysle celoživotného vzdelávania. Pohnútky pre vzdelávanie ľudí v produktívnom či postproduktívnom veku môžu byť rôznorodé, dôležité je uvedomiť si svoje možnosti, potreby, záujmy, ašpirácie i špecifiká. Medzi faktory napomáhajúce edukácii podľa Magurovej a Majerníkovej (2009, s. 49) patria: kompliancia ochota, poddajnosť, túžba Marianna Hupková Monika Zimermanová 215 po poznaní, ako aj priama účasť na osvojení si vedomostí, zručností, prejavuje sa vtedy, ak človek rozpozná potrebu učenia a akceptuje ju, vynakladá úsilie, aby sa niečo naučil. Motivácia k edukácii je totožná s túžbou učiť sa, vyjadruje vnútorné pohnútky k zmene postoja. Motivácia je účinná vtedy, keď človek cíti potrebu vzdelávať sa a verí, že táto potreba bude uspokojená prostredníctvom získania vedomostí. Pohotovosť je prejav motivácie v určitom čase. Ide o pripravenosť byť vzdelávaný, resp. edukovaný. Spätná väzba má vzťah k uskutočňovaniu vytúženého cieľa. Opakovanie ako významná časť edukácie. Opakovanie pojmov, faktov a i. Logickosť učebný materiál musí byť logický zostavený, rešpektujúci zásadu od jednoduchšieho k zložitejšiemu. Optimálne prostredie zabezpečenie pokoja, pohody a vhodného osvetlenia či iných pomôcok. Akúsi motiváciu k edukácii ponúka aj autor Švancara (2004) ako program seniorom pre duševnú rovnováhu pod názvom Päť pé optimálnej adaptácie, t. j. perspektíva, pružnosť, predvídavosť, porozumenie pre iných, potešenie (in: Žumárová, Balogová, 2009, s. 107). Perspektívu v zmysle edukácie možno vnímať ako vyhliadku do nasledujúcej etapy života človeka (hoci i staroby). Senior však môže svoje vyhliadky do budúcnosti vnímať pre rôznorodé exogénne či endogénne vplyvy obmedzene až pesimisticky. Edukácia v rámci možností každého človeka umožňuje efektívne vypĺňanie voľného času, ktorým seniori disponujú. Pružnosť v zmysle edukácie by mala byť zo strany samotnej inštitúcie, ktorá ponúka možnosti vzdelávania pre dospelých či seniorov. Pružnosť v zmysle prispôsobenia edukácie vzhľadom na rôznorodé špecifiká osobností, ktoré sa zúčastňujú na edukácii. A pružnosť ako vlastnosť edukátora/lektora vzdelávania dospelých. Predvídavosť opäť vo vzťahu k vytváraniu študijných programov či samotného procesu edukácie. Vzdelávanie, v ktorom sú účastníci rôznej vekovej kategórie, s rôznym zdravotným stavom či osobnosťou, musí byť predvídavosť na prvom mieste pre zamedzenie rôznym situáciám. Porozumenie pre iných edukácia má jednoznačný vplyv na sebavýchovu dospelého človeka. Porozumenie teda možno vnímať nielen vo vzťahu k sebe samému, ale i vo vzťahu k iným. Pochopenie a prijatie odlišnosti a špecifickosti druhého umožňuje vytvárať spoločnosť ľudí so vzájomným porozumením a rešpektovaním sa navzájom. Potešenie edukácia môže vyvolávať opätovný pocit radosti zo života, z vlastných možností, schopností, zručností, kreativity, radosť z vlastného bytia. Objavenie nového ponímania života v zmysle edukácie pomáha zabúdať na svoj vek či na 216 Sociálno-psychologický výcvik ako jedna... iné atribúty starnutia alebo staroby. Pri edukácií seniorov (ale aj v rámci vzdelávania detí, mládeže či dospelých) je nesmierne dôležité vnímať jednotlivé špecifiká. 1.1 Špecifiká edukácie seniorov Vzdelávateľnosť seniorov závisí od vnútorných (endogénnych) podmienok t. j. od kognitívnych funkcií, motivácie, umenia učiť sa, zdravotného stavu, doterajšej úrovne vedomostí a i. Vnútorné podmienky vzdelávateľnosti seniorov ovplyvňuje teda starnutie, jednotlivé biologické a psychické zmeny sprevádzajúce starobu. Závisí tiež od vonkajších (exogénnych) podmienok t. j. od prístupu k vzdelaniu, vonkajšej motivácie a dostupnosti edukačných foriem (Balogová, 2009, s ). Podľa Prusákovej (2001) pri vzdelávaní seniorov je potrebné vychádzať z identifikácie základných oblastí, resp. situácií v živote seniora, v ktorých sa ukazuje potreba cielenej edukačnej podpory a vytvárania špecifických výchovných aktivít a príležitostí pre seniora (in: Balogová, 2009, s. 96). Pri edukácii dospelých je dôležité: 1. Uvedomiť si špecifickú odlišnosť dospelého človeka od mládeže. 2. Prispôsobiť edukáciu individuálnym vekovým a iným špecifikám, vedomostiam, schopnostiam, potrebám, záujmom, ašpiráciám a i. požiadavkám očakávaniam. 3. Uvedomiť si endogénne a exogénne vplyvy na dospelého človeka pri edukácii. 4. Poznať spôsob myslenia a chápania (kvalitu ich pamäti, pozorovania, obrazotvornosti...) dospelých. 5. Pri edukácii vychádzať z ich životných skúseností, dosiahnutých pracovných skúseností, praxe (Porubská, Határ, 2009). Autorky Klevetová a Dlabalová (2008) uvádzajú niektoré veľmi dôležité zásady pri vzdelávaní seniorov, ktoré považujeme pri práci s touto cieľovou skupinou za zvlášť inšpiratívne. Starší človek potrebuje na pochopenie nového svoj vlastný spôsob a vlastné tempo. Rešpektujme preto hoci i to najpomalšie tempo účastníka vzdelávacieho procesu. Potrebuje mať k dispozícii prehľadné a názorné písomné informácie. Myslime teda na často zhoršený zrak seniorov. Príliš mnoho informácií naraz nezvládne senior prijať. Je potrebné ich rozdeliť na niekoľko častí. Edukácia by mala byť realizovaná na jednej strane erudovaným pracovníkom, avšak na druhej strane ľudsky zmýšľajúcim jedincom, ktorý sa vie vžiť do kože seniora. Pri výchove a vzdelávaní seniorov je potrebné objaviť ich schopnosti a opierať sa o ich možnosti a skúsenosti. Edukácia či už dospelých, alebo seniorov by mala byť založená, resp. by mala vychádzať zo Marianna Hupková Monika Zimermanová 217 skúseností dospelého. Je potrebné vyjadrovať sa pomaly a zrozumiteľne, pýtať sa, či nám účastníci edukácie rozumejú. Edukáciu je nutné prispôsobiť účastníkom i prejavom (t. j. verbálnou a neverbálnou komunikáciou). Pri nácviku používania nových pomôcok je nutné jednotlivé kroky opakovať a dbať na to, aby ich senior sám skúšal. Jedine tak ich odnaučíme chybám už v prvopočiatku. Každý krok má svoj význam, je potrebné ho poriadne objasniť, aby jednotlivé úlohy na seba logicky nadväzovali. Edukácia musí mať, prirodzene, svoju štruktúru, je však potrebné edukačný obsah vždy prispôsobiť danej skupine účastníkov edukácie. Nie je vhodné dávať seniorovi príliš mnoho úloh naraz. Nazdávame sa, že edukácia seniorov by mala prebiehať hravou, prirodzenou nenútenou formou, pri ktorej by účastníci vzdelávania nepociťovali stres z edukácie, nátlak zo strany edukátora. Od staršieho človeka nemôžeme chcieť, aby sa učil naspamäť. Naučené je nutné opakovaním uložiť do dlhodobej pamäti. V postproduktívnom veku sú prínosom edukačné cvičenia zamerané na cvičenie pamäti (záleží na zložení skupiny účastníkov edukácie), avšak akési memorovanie u staršieho človeka môže viesť k práve spomínanej nútenej forme edukácie. Starší človek potrebuje poznať limity svojich možností, vedieť prečo niečo robí a k čomu to vedie. Poznatok o tom, prečo je nutné vzdelávať sa i v postproduktívnom veku, aký ma edukácia prínos a kde je možné jednotlivé nadobudnuté poznatky využiť, je zároveň motivačným faktorom k edukácii seniorov. Senior potrebuje byť za svoju snahu a usilovnosť ocenený. Pocit úspechu prináša motiváciu k zvládaniu ďalších úloh. Každý chce byť za svoju snahu ocenený, preto na daný fakt nezabúdajme ani pri edukácii seniorov. Je dôležité oceniť hoci i ten najmenší pokrok či snahu pre podporu edukácie. Ak zvolíme správny postup, senior sám v sebe objaví nové schopnosti a presvedčenie, že nikdy nie je neskoro chcieť niečo dokázať. Nazdávame sa, že zvoliť správny edukačný postup, môže byť pre edukátora náročnejšou úlohou než samotná edukácia účastníkov. Počas komunikácie so seniorom, a to aj v edukačnom procese je potrebné venovať pozornosť nasledovnému: 1. Rešpektujeme identitu seniora a dôsledne ho oslovujeme menom alebo zodpovedajúcim titulom (familiárne oslovenia ako babka, dedko sú ponižujúce, ak si ich senior neželá). 2. Dôsledne sa vyhýbame infantilizácii starého človeka, ani so seniorom s mentálnou poruchou 218 Sociálno-psychologický výcvik ako jedna... nekomunikujeme ako s dieťaťom (formou ani obsahom). 3. Pri komunikácii so seniorom so zdravotným postihnutím cieľavedome chránime pacientovu dôstojnosť, usilujeme sa vylúčiť podceňovanie a nepodložené prisudzovanie závažných funkčných deficitov napr. v kognitívnej oblasti. 4. Rešpektujeme princíp spomalenia a chránime seniorov pred časovým stresom. 5. Zložitejšie alebo zvlášť dôležité informácie niekoľkokrát zopakujeme, prípadne ich aj napíšeme na papier. 6. Aktívne, ale taktne si overíme prípadné komunikačné bariéry (porucha sluchu, zraku a pod.) a komunikáciu prispôsobíme. 7. Pre uľahčenie komunikácie sa zdržiavame v zornom poli seniora, rozprávame zrozumiteľne a udržiavame s ním očný kontakt, pri pochybnostiach overujeme správne používanie kompenzačných pomôcok. 8. Bez overenia nedoslýchavosti nezosilňujeme hlas, porozumenie reči sa v starobe v hlučnom prostredí zhoršuje, preto neprekrikujeme iný hovor, rozhlas či televíziu, ale snažíme sa hluk odstrániť (Magurová, Majerníková, 2009, s. 68). Pri vzdelávaní seniorov je nesmierne dôležité uvedomenie si rozdielností edukácie detí a mládeže od edukácie dospelých a seniorov. Použitie najvhodnejšieho a najefektívnejšieho edukačného štýlu môže byť v procese edukácie ťažšie, než samotná edukácia. Jednou z efektívnych a účinných foriem a možností edukácie seniorov môže byť výcvikový program zameraný na rozvoj sociálnych spôsobilostí a kultiváciu sociálnej kompetencie (sociálnnopsychologický výcvik). 2. Sociálnno-psychologický výcvik ako jedna z foriem edukácie seniorov Sociálne spôsobilosti a sociálne správanie jednotlivec nadobúda v priebehu ontogenézy postupne. Kvalita sociálnych spôsobilostí a sociálnej kompetencie jednotlivca je do značnej miery determinovaná kultúrou, v ktorej človek žije, sociálnou skupinou, do ktorej patrí. Keďže dieťa sa učí napodobňovaním ostatných, pri výchove najmä rodičia, učitelia v škole, ale i spolužiaci a príbuzní, ktorých správanie dieťa pozoruje, poskytujú dôležité modely a vzory, na základe ktorých si dieťa vytvára vlastné spôsoby správania. Ďalšou významnou zložkou učenia je okrem napodobňovania i súhrn pokynov, inštrukcií, ako sa správať v určitých sociálnych situáciách. Za správne spôsoby správania je dieťa povzbudzované a odmeňované a nesprávne správanie sa karhá, prípadne trestá. Postupne s vývinom dieťaťa, nadobúda roz- Marianna Hupková Monika Zimermanová 219 poznávaciu schopnosť pre lepšie odhadovanie situácie, naučí sa byť citlivé k iným ľuďom, skúma možné riešenia situácií a dokáže sa rozhodnúť pre to riešenie, ktoré sa zdá byť pre neho tým najvhodnejším. Na druhej strane reakcia, ktorú dostane od okolia, mu poskytuje spätnú informáciu o správnosti a presnosti, s akou si danú situáciu vysvetlilo, či bola jeho reakcia adekvátna. Ide o nepretržitý proces, ktorý môže pokračovať nielen do dospelosti, ale i v období dospelosti a staroby. Tento proces, v ktorom si jednotlivec osvojuje rôzne formy spoločenského správania, môže byť zámerný, alebo môže prebiehať živelne. Ak ide o zámernú aktivitu, hovoríme o (aktívnom) sociálnom učení (Hotár, Paška, Perhács a kol., 2000). Podľa Zelinu (2007) sociálne učenie predstavuje súbor metód, techník a prostriedkov, pomocou ktorých sa jednotlivec stáva súčasťou society. Prostredníctvom sociálneho učenia možno iniciovať zmeny nielen v oblasti interpersonálnej, ale aj zmeny v osobnosti. Osobnostné zmeny sú chápané v tomto kontexte nie izolovane, ale v rámci celej psychiky jednotlivca, jej dynamiky i štruktúry (Vymětal, in: Popelková, Zaťková, 2009). V užšom slova zmysle pod osobnostnou zmenou možno rozumieť posun jednotlivca smerom k osobnostnej zrelosti (rastu), porozumeniu, k sebe, k efektívnemu fungovaniu a spokojnosti vo vzťahoch i v sebe samom (Popelková, Zaťková, 2009). Aktívne sociálne učenie tiež možno chápať ako program (teóriu i metodiku) pre cieľavedomé, zámerné a systematické rozvíjanie sociálnych spôsobilostí a zvyšovanie sociálnej kompetencie. Ako uvádza Perhács (2010) jadro aktívneho sociálneho učenia spočíva v skupinovom riešení problémov, pričom dochádza k pôsobeniu členov na správanie jednotlivca a na formovanie jeho postojov. V súlade so všeobecnými pravidlami a zákonitosťami (aktívneho) sociálneho učenia sa vytvárajú špecifické intervenčné, rozvíjajúce a stimulačné postupy, medzi ktoré patria i výcvikové programy na rozvíjanie a modifikáciu sociálnej kompetencie. Predmetné výcvikové programy nachádzajú opodstatnene svoje uplatnenie nielen v (re)edukácii detí, mládeže a dospelých, ale aj v rámci celoživotného záujmového vzdelávania seniorov. Starší účastníci vzdelávacích programov a rôznych ďalších aktivít univerzít tretieho veku i iných inštitúcií (napr. Akadémie vzdelávania, Kluby dôchodcov/denné centrá, Letné univerzitné kurzy pre seniorov a i.) tak tvoria dôležitú skupinu, ktorá môže predchádzať negatívnemu vplyvu psycho-sociálnych problémov v staršom veku. 220 Sociálno-psychologický výcvik ako jedna Terminologické otázky a koncepčné východiská sociálno- -psychologického výcviku seniorov Výcvik (tréning) reprezentuje sústavné a odborne vedené cvičenie alebo školenie pre získanie nejakej spôsobilosti alebo pre zdokonalenie sa v nej (Baštecká a kol., 2003, in: Popelková, Zaťková, 2009). Sociálno-psychologický výcvik (tréning) nesleduje rozvoj motorických zručností (technických, pohybových alebo umeleckých), ktoré si vyžaduje pracovná činnosť (napr. písanie na počítači) alebo športová činnosť (napr. plávanie) a nejde ani o intelektuálny tréning, resp. intelektuálny nácvik v zmysle rozvíjania poznávacích procesov, ale o nácvik a zdokonalenie sociálnych spôsobilostí, ktorý vyžaduje zložitú integráciu pochopenia, resp. náhľadu (myslenie), prežívania (emócie), nových postojov (voľba) a konania (vyjadrenie). Výcvikový program realizovaný formou sociálno-psychologického výcviku seniorov chápeme ako základnú súčasť širšieho komplexu edukatívnych aktivít (výchova vzdelávanie - výcvik). Ide o praktickú činnosť, ktorá cielene podporuje proces kognitívneho i sociálneho učenia založený na osobnej interpersonálnej skúsenosti a sprievodnom emocionálnom zážitku. Spočíva predovšetkým na cieľavedomom a organizovanom rozvíjaní prvkov soc
Related Search
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks