Rozvoj a moc. Sociologické analýzy moci v rozvojovej spolupráci* - PDF

Description
Rozvoj a moc. Sociologické analýzy moci v rozvojovej spolupráci* TOMÁŠ PROFANT** Universität Wien, Vídeň Development and Power: A Sociological Analysis of Power in Development Cooperation Abstract: The

Please download to get full document.

View again

of 20
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

History

Publish on:

Views: 63 | Pages: 20

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
Rozvoj a moc. Sociologické analýzy moci v rozvojovej spolupráci* TOMÁŠ PROFANT** Universität Wien, Vídeň Development and Power: A Sociological Analysis of Power in Development Cooperation Abstract: The social sciences offer a variety of theoretical approaches to grasping the issue of power. Development represents a good field for such analysis. Power tends to be a neglected issue and does not figure in governmental, non-governmental, or international discourse. In the academic field it is less overlooked, but in the Czech-Slovak environment there is as yet no theoretical overview of the various approaches to studying power and development. This article sets out to answer the question of how best to examine power in development and replies with a multidisciplinary approach. It begins by focusing on the understanding of power within the context of its first dimension, which is most vividly reflected in the perception of the World Bank as a dominant actor. The second part of the article concentrates on power in development discourse. The third part analyses disciplinary power in relations of development cooperation. The fourth looks at agency, which disobeys the discourse and structure, in order to recognise the capacity for resistance among even the least advantaged. The final part focuses on governmentality and development. In the conclusion the author attempts to make a brief synthesis of these approaches, on the one hand viewing power as a kind of strategic situation, but on the other hand arguing the importance not to overlook the enormous power of structure just as much as the capacity of certain privileged actors to influence it. What is important then is a subjectivity of power. Keywords: development, power, discourse, agency, structure, governmentality Sociologický časopis / Czech Sociological Review, 2013, Vol. 49, No. 2: * Vzhľadom na mocenské dôsledky pojmu rozvoj používam tento termín v úvodzovkách. Pre dôkladnejšie vysvetlenie pozri časť o diskurzívnej moci. Autor by sa chcel poďakovať Ondřejovi Horkému za kritické komentáre najmä ohľadom dominantnosti diskurzu, vedúcemu svojej dizertačnej práce Aramovi Ziaiovi za vyjasňovanie nejasností a anonymným oponentom a oponentkám a šéfredaktorovi českého Sociologického časopisu Ondřejovi Císařovi za ich podnetné pripomienky. ** Akúkoľvek korešpondenciu posielajte na adresu: Mgr. Tomáš Profant, Blumentálska 11, Bratislava, Slovensko, Sociologický ústav AV ČR, v.v.i., Praha Sociologický časopis / Czech Sociological Review, 2013, Vol. 49, No. 2 Úvod Z rozhovorov so známymi, študent(k)ami, či respondent(k)ami, ktoré sa nejakým spôsobom dotýkajú politiky, je možno vyvodiť dva protikladné postoje k moci. Buď je moc úplná, či absolútna a naše životy sú ovládané nimi, neviditeľnou skupinou stojacou kdesi na vrchole spoločenskej pyramídy, alebo moc neexistuje a každý máme v každom okamihu slobodnú voľbu. Buď nás ovládajú Rothschildovci so Sorosom a Rockefellerovcami, ktorým slúžia Svetová banka (SB) a Medzinárodný menový fond (MMF), alebo sme celkom slobodní, napríklad vo výbere nášho povolania. Rád by som napísal, že pravda je kdesi uprostred, avšak kým pravda je obvykle tiež len ďalšou vôľou k moci, v tejto stati sa budem pridŕžať dominancie štruktúry v dualite jednanie (agency)/štruktúra. Hoci ňou človek nie je plne determinovaný a je schopný ovplyvňovať a meniť spoločenské inštitúcie a diskurzy, tieto mu vládnu omnoho viac, ako si je často sám ochotný pripustiť. Oblasti rozvojovej spolupráce sa mocenské vzťahy nevyhýbajú napriek tomu, že mnohí z aktérov ich nevnímajú a svoje pozície považujú za rovnocenné s pozíciami príjemcov pomoci. Kým spôsob fungovania hlavnej mocenskej štruktúry globálneho trhu a jeho diskurzívneho rámca je často opomínaný, zmocnenie (empowerment) najmenej zvýhodnených sa stalo jedným z pojmov, ktoré zaplavili rozvojový diskurz. Opustenie radikálnych koreňov tohto konceptu [Batliwala 2010] však ukazuje, že okrem ignorovania nerovných mocenských vzťahov dochádza často aj k oslabeniu radikálnej kritiky hlavnými aktérmi rozvojového dispozitívu. To však neznamená, že by sa otázkam moci v rozvojovej spolupráci nevenovalo mnoho kriticky zmýšľajúcich akademikov. Z množstva kritickej literatúry zaoberajúcej sa rozvojom a mocou je možno vyzdvihnúť tieto práce: Hayter [1971], Mosley, Harrigan, Toye [1991], Escobar [1984, 1988, 1995], Crush [1999], DuBois [1991], Ferguson [1994], Crewe, Harrison [2002], Ferguson a Gupta [2002], Mosse, Lewis [2005], Long [2001], Ziai [2004a, 2007, 2009], McEwan [2009], Corn wall, Eade [2010], Li [2007], Eriksson Baaz [2005], Cooke a Kothari [2001], Ebling haus, Stickler [1996], Watts [2003], Manzo [1991], Brigg [2001, 2002], Heron [2007], Timpf [2001], Shiva [1989], Scott [1985], Rahnema [1997], Sachs [1992], Grillo a Stirrat [1997]. V Čechách a na Slovensku sa rozvoju kriticky venovali Horký [2010], Profant [2010] a Gažovič [2012], v anglickom jazyku Daněk et al.. [2008]. Obvykle tak však robia buď spôsobom, ktorý teoreticky ich poňatie moci nereflektuje, alebo spôsobom, ktorý sa síce zaoberá konkrétnym aspektom či chápaním moci, nevšíma si však pritom jej ďalšie, nemenej dôležité, formy. Cieľom tejto state je preto zaoberať sa rôznymi konceptualizáciami moci a ich napojením na rozvoj, rozvojovú spoluprácu a na vzťahy medzi globálnym Severom a Juhom vo všeobecnosti. Otázka ktorú si kladiem je: akým spôsobom by sme mali skúmať moc v rozvoji? Vzhľadom na to, že rôzne kritické prístupy prinášajú vhľady do sociálnej reality z rôznych pozícií, už tu v úvode je na mieste odpovedať v prospech pluridisciplinárneho prístupu, ktorý sa bude usilovať o zachyte- 292 Tomáš Profant: Rozvoj a moc. Sociologické analýzy moci v rozvojovej spolupráci nie rôznych odtieňov moci. Keďže ide o teoreticky zameraný text, metódou bude najmä diskusia sekundárnej literatúry. Širší prínos pre sociálnu vedu spočíva v post-koloniálnom prepojení domácej a medzinárodnej perspektívy. Kým sociologické, ekonomické, politologické, či antropologické analýzy sa často venujú priestorovo a časovo obmedzeným výskumom a to aj v prípade, že sa zaoberajú prepojeniami javov na rôznych miestach, ako to najčastejšie robí disciplína medzinárodných vzťahov post-koloniálny prístup kladie dôraz na neustále pripomínanie si koloniálnej minulosti a jej dôsledkov vo vnímaní priestorového a mocenského rozdelenia v súčasnosti. Rozvoj je priestorom, kde je koloniálne dedičstvo jasne prítomné a skúmanie mocenských vzťahov v tejto oblasti umožňuje rozpoznať mocenské mechanizmy, ktorým sa iné prístupy nevenujú. Konkrétne, úlohou tejto state je poskytnúť teoretický rámec pre štúdium moci v rozvoji, ktorý by mohol byť využitý českými a slovenskými sociálnymi vedcami a vedkyňami. V oboch týchto krajinách je rozvojová spolupráca významnou súčasťou zahraničnej politiky, ba dokonca by sa dalo povedať, že formuje ich medzinárodne politickú identitu [Gažovič 2012]. Teoreticky ukotvené štúdium rozvoja by malo prispieť k lepšej analytickej práci akademikov a akademičiek. Prínosom state by malo byť poukázanie na analytické slabiny a silné stránky tu zmienených teoretických prístupov a odôvodnené vyslovenie sa v prospech využitia viacerých prístupov v závere. Stať vychádza z existujúcich textov venujúcich sa fenoménu moci v rámci rozvoja a rozvojovej spolupráce. To sa týka najmä Foucaultovej a Giddensovej perspektívy. Obe boli vybrané na základe toho, ako boli použité vo výskume v rámci poľa rozvojových štúdií. Lukesova kategorizácia predstavujúca jedno zo základných delení moci bola aplikovaná za účelom lepšieho teoretického ukotvenia tradičných analýz moci v rámci rozvoja, ktoré sa dôslednej teoretickej konceptualizácii viac či menej vyhli. Ďalšie chápania tohto spoločenského fenoménu sú explicitne zmienené v tu použitej sekundárnej literatúre. Mojou snahou je tieto texty kriticky diskutovať. Kľúčovým aspektom prezentovaných koncepcií je a/subjektivita moci. Buď je subjekt prezentovaný ako suverénny, tak ako v behavioristickej prvej dimenzii a do istej miery u Longa v prejavovaní odporu, alebo je naopak produktom diskurzívnej štruktúry, disciplinárnych praktík, alebo komplexných mocenských stratégií. Cieľom práce však nie je chápať túto dichotómiu protikladne, ale naopak, vnímať ju komplementárne. Obe formy moci sa navzájom dopĺňajú. V prvej časti sa budem venovať chápaniu moci v rámci jej prvej dimenzie, ktoré sa najzreteľnejšie prejavuje vo vnímaní Svetovej banky ako dominantného aktéra. Druhá časť sa zameria na moc rozvojového diskurzu. Tretia časť bude analyzovať disciplinárnu moc vo vzťahoch rozvojovej spolupráce. Štvrtá sa zmeria na jednanie (agency) vzpierajúce sa diskurzu a štruktúre, aby priznala schopnosť rezistencie aj najmenej zvýhodneným. Posledná časť sa bude venovať guvernmentalite a rozvoju. V závere sa pokúsim o stručnú syntézu týchto prístupov, 293 Sociologický časopis / Czech Sociological Review, 2013, Vol. 49, No. 2 na jednej strane vnímajúc moc ako určitú strategickú situáciu, na druhej strane však mojim cieľom bude nezabúdať na obrovskú silu štruktúry, ako aj niektorých privilegovaných aktérov. Prvá dimenzia moci Pojem moci sa často používa bez toho, aby bol nejakým spôsobom definovaný, a to napriek rozsiahlej debate o tomto fenoméne. 1 Podobne ako napríklad v oblasti štúdia medzinárodných vzťahov, kde články, ktoré teoreticky nereflektujú svoje východzie pozície, je možné najčastejšie zaradiť pod realistickú paradigmu, tak aj v prípade moci je bez teoretického ukotvenia možno najčastejšie očakávať jej normálne, kauzálne, alebo tiež epizodické vnímanie. To ale neznamená, že takéto vnímanie nemá význam pri analyzovaní nerovných mocenských vzťahov. Je však potrebné ho doplniť o ďalšie, subtílnejšie chápania tohto fenoménu. V prípade že teda nedochádza k reflexii vlastných východísk, zdá sa byť najvhodnejšie chápať moc v jej prvej dimenzii, tak ako ju definoval Steven Lukes [2004]. Lukes vychádza z práce Roberta Dahla, za jeho predchodcov je možno považovať aj Maxa Webera a Thomasa Hobbesa. Definíciou tejto dimenzie je Dahlova intuitívna myšlienka moci, podľa ktorej A má moc nad B do tej miery, do ktorej je schopné primäť B urobiť niečo, čo by B neurobilo [Dahl 1957: ]. Pokračovanie hobbesovskej tradície je tu zrejmé. Moc je chápaná ako niečo, čo má človek k dispozícii (capacity). Je vykonávaná v zmysle určitej suverenity a indivídua, ktorému druhá moc podlieha. Je to koncepcia moci ako hry s nulovým súčtom, v ktorom jedna moc je negáciou druhej [Clegg 1989: 4]. Dôsledkom Dahlových teoretických snáh bol behaviorizmus s mechanistickým a individualistickým poňatím sveta, v ktorom je možné merať moc A na základe reakcie B. Tieto dve identity sú pritom striktne oddelené [ibid.: 8]. Lukes v prvej dimenzii zdôrazňuje skúmanie konkrétneho, pozorovateľného správania sa [Lukes 2004: 17], teda skúmanie série konkrétnych rozhodnutí [Dahl 1957 cit. in ibid.]. To znamená, že rozhodnutiam predchádza reálny pozorovateľný konflikt ohľadom diskutovanej témy, na základe ktorého je možné rozhodnúť o tom, ktorá striktne oddelená moc prevládla. Kľúčové pre Lukesa a dôležité pre ďalšiu kapitolu je, že v prvej dimenzii sú preferencie a záujmy identické a subjektívne, teda to, čo si človek myslí že je jeho záujmom, jeho záujmom aj naozaj je. Vo svojej prelomovej práci zaoberajúcej sa rozvojovou pomocou a imperializmom poukazuje Teresa Hayter na spôsob, akým je rozvojová pomoc používaná, aby naplňovala svoju rolu udržovateľa kapitalistického systému 1 Vyčerpávajúci prehľad literatúry o moci ponúka Steven Lukes v druhom vydaní Power: A Radical View [Lukes 2004: ]. Podrobnú debatu o moci dotiahnutú do vlastnej konceptualizácie predostiera Stuart Clegg [1989]. Na Slovensku sa téme moci venoval napríklad Ivan Buraj [2010]. 294 Tomáš Profant: Rozvoj a moc. Sociologické analýzy moci v rozvojovej spolupráci [Hayter 1971: 10]. Napriek tomu, že s pojmom moc narába, nikde ho nedefinuje a preberá jeho obvyklý spôsob používania v prvej dimenzii. Vo všeobecnosti za moc považuje finančnú moc medzinárodných finančných inštitúcií (MFI), teda moc zastaviť, alebo zvýšiť pomoc ako spôsob ovplyvňovania celkových ekonomických politík rozvojových krajín [ibid.: 17]. Autorka kritizuje kondicionalitu, teda podmienky ktoré musia krajiny splniť, aby získali pôžičku. Možnosť vplývať (leverage) na krajiny prijímajúce rozvojovú pomoc vo forme pôžičiek podľa Hayter obvykle (...) má slúžiť záujmom vlád, ktoré ich poskytujú [ibid.: 15]. 2 Hlavným problémom je jednostrannosť, s akou autorka operuje s mocou, teda vplyvom, aký majú MFI na príjemcov pomoci. Dominanciu preukazuje na základe prípadových štúdií, kedy bola pomoc zastavená. Dôvodom boli najmä ľavicové vlády v 50. a 60. rokoch v Latinskej Amerike [ibid.: 64]. Naopak, vlády, ktoré nasledovali politiku MFI boli odmeňované ďalšími pôžičkami [ibid.: 150]. Hayter na dvoch miestach svojej knihy uznáva, že k akémusi dialógu dochádza. Píše: Teoreticky dosahuje Banka zlepšenie v politikách príjemcov skrz diskusiu a dialóg (...) K takémuto dialógu niekedy nepochybne dochádza (...) (a)le obvykle Banka vyvoláva dojem, že o niektorých problémoch rozhodla po veľmi obmedzenej predchádzajúcej diskusii s vládou, s ktorou jedná. [ibid.: 71] Vyjednávanie s Bankou a určité ústupky sú možné iba ak sú politiky v určitom všeobecnom rámci, ktorý agentúry (MFI) akceptujú [ibid.: 151]. Dialóg, či vyjednávanie s MFI má teda podľa Hayter svoje jasné limity, ktoré definujú donori. Prvá dimenzia moci je u Hayter pomerne jasne čitateľná. Sú tu subjekty A (donor) a B (recipient), pričom A je schopný zaistiť, aby B implementoval politiku, ktorú však implementovať nemusí chcieť. Konflikt je zrejmý a pozorovateľný, rovnako tak správanie sa jasne oddelených aktérov. Prípady, kedy A nedosiahne aby B akceptoval jeho/jej rozhodnutie majú za následok využitie akéhosi reálneho základu moci, ktorým je odopretie pôžičky. Naopak, ak B rozhodnutie akceptuje a teda sa podriadi, je B odmenený ziskom pôžičky. Takýto jednoduchý mechanizmus narúša ďalšia štúdia zaoberajúca sa mocou a pomocou [Mosley, Harrigan, Toye 1991]. Jej autori skúmajú proces vyjednávania pôžičiek a nachádzajú v ňom omnoho väčšiu variabilitu, než akú mu prisudzuje Hayter. Moc definujú v zmysle mocenských vzťahov, ktoré existujú medzi donorom určitého druhu pomoci a jej príjemcami [ibid.: xiii]. Poukazujú na skutočnosť, že pôžičky od SB nikdy neboli úplne bez podmienok [ibid.: 27]. Vždy teda mali mocenský rozmer, tak ako je chápaný v prvej dimenzii. V osemdesiatych rokoch došlo v Banke k zmene. Aby bol jej mocenský dosah väčší, aby si zaistila prístup a možnosť ovplyvňovať celkovú politiku krajiny, teda aby rozšírila svoju schopnosť ovplyvňovať druhých aktérov vo svojich mocenských vzťahoch, zmenila svoju politiku zo sektorovej podpory (SECALs pôžičky na pod- 2 Pomoc sa používa priamo ako úplatok na zaistenie politík, ktoré vyhovujú donorovi, často zvyšuje úverové zaťaženie a tým aj úroveň závislosti na veriteľovi, pomoc tiež zvykne slúžiť ako nástroj na podporu domácich firiem, zaisťuje zisky poskytovateľovi pôžičky a zväčšuje trhy pre súkromné firmy imperiálnych mocností [Hayter 1971: 10]. 295 Sociologický časopis / Czech Sociological Review, 2013, Vol. 49, No. 2 poru sektorov) na štrukturálnu (SALs pôžičky na štrukturálne prispôsobenie sa). Z pôžičiek na konkrétne projekty plynúce do jasne definovaných politických sektorov sa stali pôžičky, ktorých cieľom bolo umožniť zmenu celkovej hospodárskej politiky. Avšak dojem možnosti jednostranného ovplyvňovania príjemcov pomoci, ktorý takéto kroky určené na posilnenie mocenského postavenia vyvolávajú, vyvracajú samotní autori. Rozdiel v pôžičkách MMF oproti pôžičkám SB je okrem iného v merateľnosti kondicionality. Kým podmienky MMF sú kvantifikovateľné a tým pádom ľahko merateľné, podmienky SB sú do určitej miery kvalitatívne a dávajú recipientovi priestor na manévrovanie a vyjednávanie. Zatiaľ čo podmienky MMF slúžia ako kolaterál, teda ako záruka, že pôžičky budú splatené, podmienky SB môžu niekedy dokonca viesť ku krátkodobému zhoršeniu platobnej bilancie a ich úlohou je zaistiť ovplyvnenie politiky tak, aby viedla k ekonomickému rastu. Dosiahnutie vplyvu na vládnu politiku, namiesto aby bolo prostriedkom k cieľu zaistenia splatenia pôžičky, sa samo stáva cieľom. [Mosley, Harrigan, Toye 1991: 67] Tým, že konečným cieľom nie je splatenie pôžičky, ale zaistenie vplyvu na politiku príjemcu a tým, že podmienky pripojené k pôžičke sú kvalitatívne a umožňujú určitý priestor pri ich naplňovaní, sa z pôžičiek Svetovej banky stáva určitá taktická hra. V tejto hre sa vyjednáva, sľubuje, podvádza a sú tu prítomné rôzne tlaky a sily, takže vopred nikdy nie je možné určiť, aký bude výsledok. Mosely, Harrigan a Toye na základe výskumu rôznych pôžičiek SB vytvárajú model hier o minimálne troch dejstvách (vyjednávanie podmienok, ich implementácia a odpoveď donora po implementácii), v ktorom sú prítomní racionálni aktéri s cieľom maximalizovať úžitok získať čo najvyššiu pôžičku s čo najmenším zásahom do domácej politiky v prípade recipienta a naopak, zaistiť čo najúplnejšie splnenie podmienok v prípade donora. Zásadným faktorom je fakt, že Banka je banka a jej nevyhnutným cieľom je požičiavať čo najviac peňazí. 3 Model vytvára osem možných výsledkov od ultimáta na jednej alebo druhej strane, ktoré znamená neuzatvorenie pôžičky, cez dôkladný dohľad na dodržiavanie podmienok, nesplnenie určitého množstva podmienok, ich potrestanie, alebo absenciu trestu, až po slabú kondicionalitu, alebo akceptovanie podmienok recipienta [ibid.: 76]. Existuje tu teda na jednej strane určitá komplexná strategická situácia, na druhej strane sme v nej naďalej svedkami existencie dvoch oddelených aktérov, je tu zjavný konflikt, pozície oboch aktérov sú takisto zrejmé, záujmy sú identické s preferenciami a sú tu tiež prítomné série pozorovateľných rozhodnutí. Cieľom aktéra A je primäť aktéra B, aby jednal inak, než by jednal nebyť tlaku aktéra A, a naopak aktér B sa snaží tomuto tlaku odolať. Predpoklady behavioristického chápania moci typického pre prvú dimenziu sú tu rovnako prítomné ako 3 Citujú Wadea, ktorý píše o reakcii šéfa divízie ohľadom návrhu znížiť množstvo financií požičaných Bangladéšu. Hoci so svojimi podriadenými súhlasil, musel ich návrh odmietnuť, pretože v opačnom prípade by nasledujúci deň mali nového nadriadeného [Wade in Mosley, Harrigan, Toye 1991: 72]. 296 Tomáš Profant: Rozvoj a moc. Sociologické analýzy moci v rozvojovej spolupráci v prípade textu od Hayter, hoci situácia je vykreslená omnoho komplikovanejšie. Autori sa od Hayter a jej predpokladu nevyhnutne koercívnej kondicionality SB sami dištancujú [ibid.: 68]. Je však potrebné uznať, že Mosl
Related Search
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks