Rozličnosti. Správy a posudky. Spytovali ste sa. Napísali ste nám. Z o. < > o 1-3. KOČIŠ, F.: Starostlivosť o jazykovú - PDF

Description
'A KOČIŠ, F.: Starostlivosť o jazykovú kultúru v socialistických krajinách (0 programe prác v oblasti kultúry poľského jazyka MLACEK, J.: 0 výstavbe jedného typu súvetných prísloví DVONC, h.: Cudzie rodné

Please download to get full document.

View again

of 20
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

Business

Publish on:

Views: 43 | Pages: 20

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
'A KOČIŠ, F.: Starostlivosť o jazykovú kultúru v socialistických krajinách (0 programe prác v oblasti kultúry poľského jazyka MLACEK, J.: 0 výstavbe jedného typu súvetných prísloví DVONC, h.: Cudzie rodné mená v spisovnej slovenčine... JACKO, J.: Niektoré zemepisné názvy a ich deriváty Časopis pre jazykovú kultúru a terminológiu Orgán Jazykovedného Ľudovíta Štúra SAV ústavu O J C/3 Rozličnosti Písanie veľkých začiatočných písmen v názvoch niektorých organizačných jednotiek. E. Rísová Ako vyslovovať názov mesta Los Angeles. S. Ond'rejovič Správy a posudky HLAVNÝ Ján Kačala REDAKTOR Z o Jubilejný Hviezdoslavov Kubín. K. Hegerová Monografia o lekárskej terminológii. F. Š i m o n VÝKONNÝ REDAKTOR Matej Považaj o 1-3 O H ij Spytovali ste sa Zriedkavé slovo vlhoba. G. H o- r á k Glomerulus, glomerulum, glomerula, glomerul. I. M a s á r REDAKČNÁ RADA Napísali ste nám Eugénia Bajzíková, Kílára Buzássyová, Ján Findra, Gejza Horák, Ján Horecký, Ján Kačala, František Kočiš, Ivan Masár, Ján Oravec, Matej Považaj, Jozef Ružička, Anna Rýzková, Ján Sabol, Elena Smiešková REDAKCIA Bratislava, Nálepkova 26 PQ O O jazyku trochu inak. T. K a- liský 63 KULTÚRA SLOVA - ROČNÍK 19 ČÍSLO 2 kra Starostlivosť o jazykovú kultúru v socialistických jinách (O programe prác v oblasti kultúry poľského jazyka) FRANTIŠEK KOČlS V posledných rokoch sa v socialistických krajinách venuje jazykovej kultúre sústredená pozornosť. Je to výsledok dialektického nazerania na jazyk ako na nástroj myslenia, poznania a dorozumievania a ako na jeden z najdôležitejších faktorov celkového rozvoja každej spoločnosti. V marxistickej jazykovede sa v oblasti rozvoja národných jazykov vychádza z leninského riešenia rozvoja národov a národností, ktoré je základom rozvoja národných jazykov i jazykov národností pri plnom rešpektovaní a uplatňovaní požiadaviek proletárskeho internacionalizmu a konvergentného vývoja politického, ekonomického a kultúrno-spoločenského života socialistických spoločenstiev. Dôkazom toho sú mnohé spoločné vedecké podujatia, konferencie, sympóziá jazykovedcov zo socialistických štátov, ako aj národné vedecké podujatia v jednotlivých socialistických krajinách (pórov. napr. zborník materiálov zo spoločného rokovania jazykovedcov o rozvoji jazykov a jazykovej kultúry Aktuálni otázky jazykové kultúry v socialistické spo-* lečnosti, Praha, Academía 1979; medzinárodný cieľový projekt Národné jazyky v rozvinuté] socialistickej spoločnosti, ktorého čiastkovú realizáciu v súčasnej jazykovej situácii posúdili jazykovedci zo socialistických krajín na medzinárodnom sympóziu v Kišineve, pórov. Slovo a slovesnost, 45, 1984, č. 3). V týchto súvislostiach si treba osobitne všimnúť aj dokument, ktorý bol uverejnený v časopise Poradnik Jgzykowy č. 4 z roku 1983 a ktorý vytyčuje nový program v starostlivosti o kultúru polského jazyka. Tento dokument má názov Program prac nad kultúra jgzyka polskiego (Warszawa 1982). Vydalo ho poíské Ministerstvo kultúry a umenia v spolupráci s Ministerstvom osvety a výchovy, Ministerstvom vedy, vysokých škôl a techniky, ako aj so Štátnym výborom pre rozhlas a televíziu, s Jazykovedným komitétom Poľskej akadémie vied, s komisiou pre jazykovú kultúru pri tomto komitéte, so Spoločnosťou kultúry jazyka vo Varšave a so Spoločnosťou milovníkov poľského jazyka v Krakove. Tento program bol vypracovaný na podnet predsedu Rady ministrov PĽR armádneho generála W. Jaruzelského, ktorý na zasadaní poľského snemu poukázal na potrebu väčšej starostlivosti o kultúru materinského jazyka. Program prác v oblasti kultúry poľského jazyka sa dotýka nápravy poľského jazyka v školstve, v prostriedkoch masovej komunikácie a vo verejnom živote. V tomto programe sa konštatuje, že súčasný stav polského jazyka vzbudzuje čoraz väčšie znepokojenie. Príčiny tohto stavu sú rozličné, medzi nimi sa najčastejšie uvádza veľká intenzita spoločenských zmien, spoločenský vzostup tých vrstiev spoločnosti, ktoré nemajú pevnú rodinnú jazykovú kultúru, vzrast administratívy, zmeny v národných obyčajoch, rozvoj vedy a pod. To všetko vyvoláva neudržateľný prílev a tlak nových pojmov a termínov, spôsobuje rozkolísanosť jazykovej normy, módnu orientáciu na slang najmä medzi mládežou a ochudobňovanie až primitivizovanie hovorenej reči. Všetky doterajšie spôsoby jazykovej výchovy sa ukazujú ako nevystačujúce najmä z hľadiska ochrany jazyka pred vulgarizáciou, primitivizmom a administratívnym žargónom. Program na zlepšenie situácie v používaní poľského jazyka sa dotýka školy, vedy, združení priateľov polského jazyka, prostriedkov masovej komunikácie, kultúrnych inštitúcií a vôbec celého kultúrneho života, V programe nápravy jazykovej kultúry sa ďalej hovorí, že popri rodine najväčšiu úlohu v utváraní jazykového povedomia a jazykových návykov u mládeže má škola. Preto sa v programe právom zdôrazňuje potreba nových osnov vyučovania poľského jazyka, v ktorých by sa sledovalo najmä zvýšenie praktickej jazykovej správnosti, schopnosti vyjadrovať sa ústne i písomne, podľa ktorých by sa mládež naučila ovládať gramatické pravidlá a ktoré by účinnejšie poukazovali na krásu a bohatstvo materinského jazyka. V programe sa vyžaduje zabezpečiť škole dobre pripravených učiteľov poľského jazyka, vypracovať efektívnejší program výchovy a zdokonaľovania učiteľov, za. viesť osobitné kurzy polského jazyka pre učiteľov iných predmetov, nielen polonistov. Školy majú byť lepšie vybavené jazykovými pomôckami, pri vyučovaní materinského jazyka sa má väčšmi využívať denná tlač, televízia, rozhlas, film a divadlo. V tomto smere má byť väčšia spolupráca medzi školou a kultúrnymi inštitúciami. Žiakov sa žiada intenzívnejšie zainteresovať o vyučovanie poľského jazyka a národnej literatúry organizovaním olympiád, recitačných pretekov a zavedením rétoriky do niektorých typov stredných škôl. Na vzbudenie vrúcnejšieho vzťahu mládeže k materinskému jazyku sa má vypracovať osobitný vydavateľský program. Má sa venovať väčšia pozornosť jazykovej výchove detí predškolského veku. V dokumente sa ďalej konštatuje, že poľská jazykoveda dosiahla v oblasti jazykovej kultúry veľké úspechy zásluhou jej vynikajúcich predstaviteľov, ale výsledky jazykovedného výskumu sa dostačujúco neprenášajú do praxe. Preto sa poľská jazykoveda musí sústrediť na tieto najbližšie úlohy: 1. vypracovať vedeckú expertízu o stave súčasnej kultúry polského jazyka, ktorá by sa mohla stať východiskom na programovanie činnosti v tejto oblasti, 2. urýchliť vypracovanie základných jazykových pomôcok (veľkého slovníka súčasnej spisovnej poľštiny, gramatiky súčasnej spisovnej poľštiny, náčrtu poľskej sociolingvistiky, slovníka hovorových výrazov a pod.), 3. zvýšiť dôležitosť vyučovacieho predmetu Otázky správnosti a kultúry jazyka na univerzitách, najmä na katedrách žurnalistiky, 4. zaviesť cyklus prednášok o kultúre poľského jazyka vo forme nepovinného predmetu pre poslucháčov západných filológií a technických smerov (najmä v oblasti správnej odbornej terminológie) a obnoviť lektoráty správnej výslovnosti, 5. rozšíriť výskum súčasného polského jazyka, jeho gramatiky a slovnej zásoby, ako aj štylistickej a nárečovej diferenciácie jazykovej normy, 6. spopularizovať telefonickú jazykovú poradňu, ktorá sa v posledných rokoch zaviedla na všetkých univerzitách a na niektorých pedagogických školách, 7. rozšíriť pomoc Spoločnosti kultúry jazyka a Spoločnosti milovníkov poľského jazyka a Poľskej logopedickej spoločnosti a dať im väčšie publikačné a prednáškové možnosti atď. Na utváranie súčasnej spisovnej poľštiny v čoraz väčšom stupni vplývajú prostriedky masovej komunikácie a propagandy (tlač, rozhlas a televízia). Treba preto zvýšiť starostlivosť o jazykovú správnosť v denníkoch a časopisoch, v rozhlasových a televíznych reláciách. Treba hodnotiť ich jazykovú úroveň a výsledky tohto hodnotenia uverejňovať. V programe sa odporúča robiť súpis najčastejších chýb a previnení proti jazyku v tlači, v hovorenom jazyku v rozhlase a televízii a využiť tieto súpisy na školeniach a poradách. Program prác nabáda venovať viac pozorností odbornej výchove novinárov, zvýšiť nároky na hlásateľov v rozhlase a televízii, nabáda starať sa o zvyšovanie ich odbornosti a kvalifikácie, ako aj odbornosti jazykových redaktorov a korektorov, organizovať odbornú jazykovú poradenskú službu pre pracovníkov rozhlasu a televízie, osobitne v oblasti hovoreného slova. Pracovníci masových komunikačných pro- striedkov a propagandy si majú systematicky upevňoval a prehlbovať vedomosti o materinskom jazyku, registrovať nové javy v jazyku a diskutovať o nich, ďalej popularizovať dejiny a vývoj jazyka, poukazovať na krásu poľštiny v klasickej i súčasnej poľskej literatúre. a venovať väčšiu pozornosť a starostlivosť kvalite prekladov svetovej literatúry, jazykovej stránke filmov, seriálov, ako aj iných populárnych relácií. Z hľadiska vydavateľskej politiky sa v programe žiada podporovať iniciatívu Spoločnosti milovníkov polského jazyka, podľa ktorej v každom poľskom dome sa majú nachádzať také pomôcky z oblasti kultúry materinského jazyka, ako sú pravopisné pravidlá, pravopisný slovník, pravidlá spisovnej výslovnosti, malý slovník poľského jazyka, frazeologický slovník a etymologický slovník polského jazyka, svnonymický slovník a slovník cudzích slov, ďalej príručka s názvom Jazykový poradca a encyklopedická príručka o poľskom jazyku. Vydavateľstvá by mohli zabezpečiť lacné vydanie týchto príručiek a ich vysoký náklad. Treba ďalej zlepšiť podmienky vydávania časopisov venovaných jazykovej kultúre (Poradník Jezykowy, fez y k Poistí, Polonistyka, Logopédia) a zaradiť nový časopis s masovou základňou predplatiteľov) ktorý by atraktívnym spôsobom vzbudzoval lásku k materinskému jazyku; a plnil funkciu masovej jazykovej poradne. Vydavateľstvá sú povinné väčšmi sa starať o jazykový profil všetkých neperiodických publikácií. Program prác v oblasti kultúry poľského jazyka pripomína aj povinnosť spisovateľov starať sa o rozvoj jazyka a jazykovej kultúry. ; Vo verejnom živote, no najmä v administratíve sa rozmohol úradnícky žargón. V dôsledku toho treba organizovať jazykové poradenstvo pre administratívu a jazykovú poradňu zaradiť aj do 1 systému školenia administratívnych kádrov a aktivistov politických í spoločenských organizácií. Treba zvýšiť starostlivosť o jazykovú správnosť všetkých textov, ktoré sú určené celej verejnosti. Treba utvoriť ovzdušie spoločenskej averzie voči osobám, ktoré používajú vulgárne výrazy na verejných miestach. Realizáciu tohto programu, ako aj kontrolu nad jeho realizáciou bude mať na starosti novo konštituovaná Národná rada kultúry. Na zvýšenie jazykovej kultúry, ako aj na dôkladné poznanie jazykovej situácie sa majú organizovať vedecké konferencie venované otázkam kultúry poľského jazyka. Ich organizátormi majú byť všetky inštitúcie spomínané na začiatku tohto programu a dokumentu. Z hľadiska súčasného stavu v starostlivosti o jazykovú kultúru v socialistických krajinách ide o nanajvýš pozoruhodný dokument najmä preto, že túto starostlivosť o jazykovú kultúru v plnom rozsahu povýšili v Poľsku na záväzný pracovný program a potvrdili ho najvyššie stranícke a štátne orgány a že je detailne rozpracovaný na všetky rozhodujúce vedecké a kuľtúrno-spoločenské inštitúcie a združenia. ľľográm je opätovným potvrdením toho, že v socialistických krajinách i; rozvoj národných jazykov a starostlivosť o ich kultúru dôležitou zložkou kultúrnej a osobitnej jazykovej politiky. V tejto súvislosti hodno spomenúť, že viaceré z postupov a metód jazykovej výchovy a pestovania jazykovej kultúry uvádzané v tomto programe sa v našich podmienkach už dlhšie realizujú, pravda, v inej iniere a na trocha odlišnej realizačnej báze. Program práce v oblasti jazykovej kultúry v Poľsku, ako a) starostlivosť o jazykovú kultúru v ostatných bratských krajinách budeme mať možnosť konfrontovať na vedeckej konferencii o jazykovej politike a jazykovej kultúre, ktorú plánuje Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV koncom apríla v Smoleniciach aj s účasťou jazykovedcov zo socialistických štátov. jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV Nálepkova 26, Bratislava... O,výstavbe jedného typu súvetných prísloví ÍGZEF MLACEK ','.. \,. Nadväzujúc na predchádzajúci komplexný rozbor žánrovej určenosti príslovných výrokov s podraďovacou súvetnou stavbou a so súvzťažnými zámennými výrazmi kto ten, kto 0 (Mlacek, 1985), chceme v tomto príspevku sledovať všetky pozoruhodnejšie konštrukčné vlastnosti tohto produktívneho typu prísloví a ďalších ustálených výrokov. Hoci v tomto druhu prísloví ide na prvý pohľad o veľmi podobné, ba až stereotypné konštrukčné typy, analýza bohatého materiálu zo Záiuréckého Slovenských prísloví, porekadiel a úsloví vedie k odlišnému zisteniu. Tá istá analýza zároveň ukazuje, že aj pri tomto jedinom konštrukčnom prístupe k sledovaným ustáleným jednotkám treba skúmať viaceré stránky výstavby týchto parémíí, predovšetkým otázku zloženia týchto konštrukcií, ďalej samu koreláciu kto ten, kto 0 a jej vyjadrovanie, ako aj otázku ustáleného poradia v takýchto prísloviach a ďalších ustálených výrokoch. V nasledujúcich poznámkach sa postupné dotkneme všetkých uvedených stránok výstavby týchto jednotiek. Keď chceme sledovať zloženie prísloví skúmaného typu, treba sa ispoň stručne dotknúť aj riešenia tejto otázky v paremiológii, resp. folkloristike, pretože príslovia a ďalšie parétíhe nie sú iba jazykovými, textovými, ale sú v prvom rade paremiologickými útvarmi, teda. malými folklórnymi útvarmi. Pohľad na vlastnú paremiologickú štruktúru nám potom dáva možnosť dôkladnejšie vysvetliť aj povrchovú, jazykovú štruktúru týchto jednotiek.. Opisný postup staršej folkloristiky vychádzal z pozorovania jazykového zloženia prísloví, a tak sa v ňom hovorí zvyčajne o tom, že príslovia majú rozličné zloženie. Zároveň sa však vyzdvihuje, že najbežnejším typom je dvojčlenná, resp. dvojvetná štruktúra. Takýto, prístup prevládal ešte pomerne nedávno v zahraničnej aj v našej, domácej odbornej literatúre (pórov, u nás napr. Melicherčík, 1974; tam aj charakteristika ďalších podobných výkladov). Novšia teória sa ; : viacej opiera o komunikatívne hodnoty príslovia, a tak môže určiť základné, elementárne typy príslovných štruktúr. Takýmto postupom prichádza G. B. Milner k záveru, že príslovie je jednotka so štvorčlennou základnou štruktúrou (1969), novšie zasa A. Dundes k opätovnému,, ale zároveň prehĺbenejšiemu vyzdvihovaniu dvojčlennosti štruktúry príslovia (1978). Základnými dvoma zložkami príslovia sú podľa A. Dundesa téma a jej vysvetlenie, pričom treba dodať, že každá z týchto zložiek sa môže realizovať rozličnými jazykovými jednotkami: môže ňou byť slovo, veta i celé súvetie. Oprávnenosť takéhoto prístupu potvrdzuje najlepšie sám folklórny materiál. Iste totiž nie je náhodné, že podstatnú väčšinu všetkých prísloví a porekadiel ako centrálnych útvarov celej paremiológie tvoria súvetné výroky. Spojenie dvoch viet dovoľuje dosiahnuť spomínanú dvojčlennosť celkom explicitne a zároveň aj najzreteľnejšíe vyjadriť príslušné vzťahy medzi obidvoma zložkami štruktúry príslovia, teda medzi témou a jej vysvetlením. Uvedená všeobecná tendencia vo výstavbe prísloví zreteľne prevláda aj v sledovanom druhu prísloví a ďalších parémií. Dvojčlenné (dyojvefné) príslovia tvoria v súbore vyše 350 jednotiek skúmaného typu, ktoré sa vyskytujú u Zátureckého, takmer 90 % všetkých výrazov. Podľa svojej výstavby sú to teda bezpríznakové výroky, a tak ich zloženie nebudeme osobitne skúmať. Pozoruhodnejšie sú pri tomto základnom type spôsoby vyjadrovania vzťahov v ustálenom výroku, o. tom však budeme hovoriť až v ďalších poznámkach. Na tomto mieste ostaneme ešte pri otázke zloženia týchto prísloví, a to pri tých približne 10 % prípadov, ktoré majú zložitejšiu syntaktickú stavbu. Hneď možno uviesť, že túto skupinu prísloví reprezentujú trojvetné, štvorvetné a šesťvetné paremiologické výroky. V každom z nich sa vyskytujú jednak isté osobitné konštrukčné postupy, jednak isté analógie vo výstavbe, a tak sa postupne dotkneme všetkých uvedených zložitejších konštrukčných druhov prísloví sledovaného typu. Problematika štvorvetných prísloví skúmaného druhu sa zdá najjednoduchšia, pretože väčšina sem patriacich prípadov má takú stavbu, akoby sa jednoducho boli spojili dve príslovia spomínaného základného dvoj vetného typu. Napr.: Kto mlčí, ten svedčí; kto svedčí, pes väčpí. Kto má dcéry, má rodinu; kto má synov, má cudzinu. Kto zomrel, toho chvália; kto sa žení, toho honia. Kto má peniaze, má diabla; kto nemá, má dvoch. Kto si stratil, nech si hľadá; kto si našiel, nech si nedá. Uvedené príklady síce potvrdzujú, že každá dvojica viet v takomto zložitejšom celku tvorí viac-menej samostatný paremiologický výraz, ale na druhej strane ukazujú aj stavebné a významové rozdiely medzi nimi. Kým v jedných zložených výrazoch prevláda obyčajný paralelizmus, v iných a takých je väčšina - je protirečivý, antitetický významový vzťah medzi dvojicami. Z povedaného zároveň vyplýva, že tieto štvorvetné príslovné výroky teda nie sú obyčajným súčtom dvoch elementárnych prísloví, ale sú predovšetkým osobitným, a to zložitejším typom príslovia. Táto jeho osobitosť ešte viacej vynikne, ak ich porovnáme aj s ďalšími typmi štvorvetných príslovných výrazov. V rámci sledovaného konštrukčného typu sa popri tomto druhu, v ktorom sa na základe paralelizmu alebo antitézy vlastne dvakrát uplatňuje základný typ štruktúry (kto ten J, vyskytuje aj ďalší variant, v ktorom sa každá z viet základného modelu bližšie určuje ďalšou vetou: Kto hovorí, čo sa mu chce, počuje, čo nechce. Ak v predchádzajúcom variante ide o násobenie základnej hĺbkovej štruktúry, v tomto type sa téma aj jej vysvetlenie rozkladajú do formy súvetia, a tak vzniká celkom odlišná stavba zloženého súvetia (Kočiš, 1973). Rozdielne zastúpenej paremiologickej štruktúre tu zodpovedajú aj rozdielne jazykové konštrukcie. Obidve skupiny uvedených štvorvetných prísloví majú popri vzájomných rozdieloch aj jednu črtu spoločnú. Je ňou symetrická organizácia celej výstavby. V jednom prípade je to, pravda, symetria dvoch relatívne samostatných elementárnych výrokov, v druhom zasa symetria vo výstavbe témy a vysvetlenia. Túto vlastnosť uvedených jednotiek: treba zdôrazniť aj preto, lebo medzi štvorvetnými prísloviami tohto konštrukčného typu existujú aj jednotky, v ktorých je zreteľná asymet
Related Search
Similar documents
View more...
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks