Rádio Luxembourg a jeho význam pre poslucháčov v socialistickom Československu (orálna história) - PDF

Description
Masarykova univerzita Filozofická fakulta Historický ústav Rádio Luxembourg a jeho význam pre poslucháčov v socialistickom Československu (orálna história) (bakalárska diplomová práca) Veronika Štefečková

Please download to get full document.

View again

of 64
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

Arts & Culture

Publish on:

Views: 48 | Pages: 64

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
Masarykova univerzita Filozofická fakulta Historický ústav Rádio Luxembourg a jeho význam pre poslucháčov v socialistickom Československu (orálna história) (bakalárska diplomová práca) Veronika Štefečková Vedúca práce: Mgr. Denisa Nečasová, Ph.D. Brno 2012 Prehlasujem, ţe som bakalársku diplomovú prácu vypracovala samostatne s vyuţitím uvedených prameňov a literatúry. Dátum: 28. júna Veronika Štefečková 2 Chcela by som poďakovať všetkým narátorom, ktorí boli ochotní sa so mnou podeliť o ich spomienky na Rádio Luxembourg, špeciálne pánovi Janovi Šestákovi za to, ţe ma inšpiroval k napísaniu tejto práce. Ďakujem Bc. et Bc. Bei Révayovej za zapoţičanie diktafónu. Patrikovi Štefečkovi, Radanovi Chlapekovi a Kataríne Miškovičovej ďakujem za pomoc s prepisom rozhovorov. V neposlednom rade ďakujem vedúcej práce Mgr. Denise Nečasovej, Ph.D. za jej odborné vedenie a za to, ţe bola vţdy ústretová a milá. 3 Obsah 1. Úvod Metóda práce orálna história Vývoj populárnej (rockovej) hudby a jej vplyv na spoločnosť a jedinca Vývoj populárnej (rockovej) hudby Vývoj populárnej (rockovej) hudby v Československu Vplyv populárnej hudby na jedinca i spoločnosť Ţivotný štýl mládeţe predpokladajúci obľubu Rádia Luxembourg v socialistickom Československu Rozhlasové vysielanie v socialistickom Československu Československý rozhlas Vysielanie zahraničných staníc a ich porovnanie s československým rozhlasom Rádio Luxembourg História Rádia Luxembourg Rádio Luxembourg vo vybranej súčasnej odbornej literatúre Rádio Luxembourg v časopise Melodie Atmosféra Rádia Luxembourg a jeho diskdţokeji Návšteva Tonyho Princa v Československu v roku Problémy s príjmom signálu Rádia Luxembourg Moţnosť postihu za počúvanie Rádia Luxembourg Rádio Luxembourg ako významný zdroj hudby Vplyv Rádia Luxembourg na hudobníkov v Československu Význam Rádia Luxembourg v kolektíve mladých ľudí Rádio Luxembourg ako zdroj angličtiny Ďalší význam Rádia Luxembourg Záver Bibliografia Zoznam prameňov Periodiká Písomné pramene Audiovizuálne pramene Audiové pramene Rozhovory Zoznam literatúry 8.3. Internetové zdroje Prílohy 1. Úvod Vo svojej bakalárskej práci by som chcela poukázať na význam Rádia Luxembourg pre jeho poslucháčov v socialistickom Československu. V dnešnej dobe uţ málokto z mladých ľudí tuší, ţe takéto rádio vôbec existovalo. Túto skutočnosť môţem dokázať aj ja sama na sebe hoci sa o hudbu z obdobia minulého polstoročia zaujímam, ešte asi pred rokom a pol som ani netušila o tom, ţe to bolo práve Rádio Luxembourg, ktorým sa táto hudba zo Západu dostávala k našim starým rodičom a rodičom. Oproti tomu, Slobodnú Európu alebo Hlas Ameriky, ktoré vysielali zhruba v tom istom období ako Rádio Luxembourg, pozná kaţdý. Rozdiel medzi nimi a Rádiom Luxembourg bol hlavne v tom, ţe zatiaľ čo tieto stanice boli zamerané aj politicky, Rádio Luxembourg bolo orientované výhradne na populárnu hudbu. Keďţe hudobná produkcia rozhlasu v socialistickom Československu neodráţala potreby mladého poslucháča (tak ako produkcia neodráţala potreby aj v iných sférach hospodárskeho a spoločenského ţivota), Rádio Luxembourg sa tu stalo veľmi obľúbeným. Takúto tému som si vybrala aj vzhľadom k tomu, ţe som od začiatku štúdia inklinovala skôr k dejinám kaţdodennosti, neţ k tým veľkým, politickým dejinám - či uţ sa to týkalo obdobia stredoveku, ranného novoveku alebo moderných dejín. 1 Obdobie, o ktorom bude pojednávať táto práca je pre mňa ešte o to fascinujúcejšie, keď si uvedomíme, ţe ide o dobu, od ktorej nás delia iba dve generácie, dobu, ktorú si pamätajú ešte naši starí rodičia a rodičia a môţu sa s nami podeliť o svoje záţitky z nej. Napriek tomu sú tieto ich kaţdodenné záţitky formované inou skúsenosťou, neţ tie naše dnešné. Mali iné moţnosti a prostriedky neţ my, determinované nielen rozvojom vedy a techniky, ale aj stávajúcim reţimom. Ako som uţ spomenula, mojím cieľom bolo poukázať na význam Rádia Luxembourg pre jeho poslucháčov v socialistickom Československu, nakoľko si myslím, ţe doteraz bol jeho význam v porovnaní s inými rádiami opomíjaný. Vo svojej práci by som najskôr načrtla vývoj populárnej (rockovej) hudby vo svete a v Československu a poukázala na moţný vplyv hudby na jedinca a spoločnosť, nakoľko téma tejto práce s hudbou úzko súvisí. Priestor venujem aj krátkemu popisu ţivotného štýlu a rozhlasového vysielania v socialistickom Československu, nakoľko predstavujú významný predpoklad pre tunajšiu obľúbenosť Rádia Luxembourg. Po krátkom načrtnutí histórie Rádia Luxembourg ako rozhlasovej stanice a krátkej analýze súčasnej odbornej literatúry a dobového písomného prameňa časopisu Melodie - prejdem k jadru práce teda poukázaniu na význam Rádia Luxembourg. K tomuto účelu som si vybrala metódu orálnej histórie. Keďţe ma zaujímalo hlavne ako bolo Rádio 1 Tým autorka samozrejme nechce degradovať úlohu a význam politických dejín, s ktorými je potrebné sa oboznámiť pri ktorejkoľvek téme a pochopiť ich kontext aj v prácach venovaných dejinám kaţdodennosti. 6 Luxembourg vnímané beţnými poslucháčmi, ponúkala sa metóda práce s pamätníkmi ako najvhodnejšia. S pomocou orálne-historického materiálu a aj ďalších prameňov sa na význam Rádia Luxembourg pokúsim poukázať z niekoľkých strán. Jeho obľuba totiţ plynula z viacerých aspektov: v prvom rade to bol zdroj západnej populárnej hudby, ku ktorej sa inými cestami nedalo tak ľahko dostať, takţe československým poslucháčom nevadil ani zlý príjem signálu tohto rádia. Počúvanie Rádia Luxembourg bolo tieţ dôleţitým prvkom kolektívneho ţivota mladých ľudí. Jeho obľuba plynula aj z toho, ţe malo príchuť niečoho zakázaného, napriek tomu, ţe jeho počúvanie nikdy oficiálne zakázané nebolo. Zaujímalo ma aj, či počúvanie tejto zahraničnej rozhlasovej stanice mohlo byť prostriedkom k zlepšeniu sa v anglickom jazyku. V neposlednom rade bola dôleţitým prvkom jeho obľúbenosti aj uvoľnená a neformálna atmosféra, ktorá bola o toľko odlišná od ostatného vysielania v Československu. Na tieto prvky som sa zamerala, pretoţe som ich povaţovala za najvýraznejšie. Na niektoré ďalšie prvky významu Rádia Luxembourg potom poukázali sami narátori. Východiskovým bodom pre zber orálne-historického materiálu pre túto prácu bol pán Jan Šesták, s ktorým som sa náhodne zoznámila v Brne. Po začiatočných neúspechoch so zohnaním narátorov pomocou metódy snehovej gule 2 som bola prinútená rozšíriť prvotné zameranie svojej práce z Brna na územie celého Československa. Vhodným miestom na získanie pamätníkov pre túto prácu sa potom ukázal byť poslechový pořad Jiřího Černého 3, nakoľko ho navštevujú aj starší ľudia, ktorý predsa len o hudbu záujem majú a mali, a je väčšia pravdepodobnosť, ţe Rádio Luxembourg počúvali. Jediným kritériom pre výber narátorov bolo to, či počúvali Rádio Luxembourg a či sú ochotný a schopný porozprávať niečo o tom ako si na neho pamätajú. Po zozbieraní rozhovorov som bola prinútená rozšíriť aj časové obdobie, ktoré budem prácou zaberať na vlastne celé obdobie komunistickej vlády nad Československom. Vzhľadom k charakteru témy verím, ţe to na splnení cieľa, ktorý som si určila, nič nezmení. 2 Snowball sampling či nabaľovanie, je metóda, kedy sa bádateľ od prvých oslovených narátorov dozvedá mená ďalších osôb, s ktorými by z hľadiska jeho výskumného projektu bolo uţitočné viesť rozhovor. In: Vaněk, Miroslav Mücke, Pavel Pelikánová, Hana: Naslouchat hlasům paměti. Teoretické a praktické aspekty orální historie. Praha 2007, s S Jiřím Černým som uskutočnila rozhovor o Rádiu Luxembourg taktieţ a jeho výpoveď bude mať medzi ostatnými zvláštnu váhu, nakoľko ide o významného českého hudobného publicistu, kritika a bývalého rozhlasového redaktora a moderátora. Okrem iného napríklad v šesťdesiatych rokoch moderoval vlastne prvú československú hitparádu, prispieval do rôznych, nielen hudobných časopisov a novín. Počas normalizácie bol donútený z rozhlasu odísť, písať články však neprestal a začal usporadúvať svoje poslechové pořady pod názvom Antidiskotéka alebo Rockování. S tým neprestal dodnes. V Brne sa konajú pravidelne kaţdý mesiac (s výnimkou letných prázdnin) v klube Leitnerka. 7 Okrem orálne-historických prameňov som pracovala aj s odbornou a populárnou literatúrou a tieţ niektorými písomnými 4, audiovizuálnymi 5 a audiovými 6 prameňmi. V češtine či slovenčine zatiaľ neexistuje monografia venovaná konkrétne fenoménu Rádia Luxembourg. Je ale moţné nájsť zmienky v sekundárnej literatúre 7. Zahraničné bádanie je na tomto poli rozvinutejšie, existujú publikácie o histórii Rádia Luxembourg 8 alebo o jeho diskdţokejoch 9. Informácie najmä z histórie Rádia Luxembourg som čerpala z publikácie Radio Luxembourg, the Station of the Stars od Richarda Nicholsa. Zdrojom najrôznejších informácií o Rádiu Luxembourg mi bola nielen odborná, ale aj populárna literatúra. 10 Čo sa týka metódy práce, pracovala som s príručkou Naslouchat hlasům paměti 11. Z kaţdého uskutočneného rozhovoru bol poriadený doslovný prepis. Informácie o mieste, čase a priebehu rozhovoru obsahuje vţdy písomný Záznam o rozhovore, ktorý je súčasťou prepisu jednotlivých rozhovorov a bol poriadený vţdy bezprostredne po rozhovore. S kaţdým z narátorov bola podpísaná Smlouva o poskytnutí práv 12. Všetky nahrávky rozhovorov aj prepisy z nich sú priloţené na CD-nosiči k tejto práci. 4 Jedná sa o sedem ročníkov časopisu Melodie zo šesťdesiatych rokov, ďalej o Výzkum současné hudebnosti, hudebního vkusu a zájmů v roce 1963 a o niekoľko akýchsi pamätí, konkrétne: Kudrnáč, Joni: Beetles. A šedesátá léta začala přicházet i do Československa. Brno 2006 (autorom tejto publikácie je pod pseudonymom jeden z mojich narátorov Jan Šesták); Šebo, Juraj: Zlaté 60. roky. Bratislava 2008; Šebo, Juraj: Normálne 70. roky. Bratislava 2009; Šebo, Juraj: Reálne 80. roky. Bratislava 2010; Šebo, Juraj: Budovateľské 50. roky. Bratislava Juraj Šebo o týchto svojich kniţkách vraví: Knihy som písal z pohľadu obyčajného človeka, ktorý preţíval svoj kaţdodenný ţivot. (...) Do archívov som neliezol, lebo som astmatik. Tieto jeho knihy sú skutočne úţasným prameňom pre dejiny kaţdodennosti a môţeme ich vyuţiť ako prameň pre to, ako bolo toto obdobie vnímané obyčajným človekom, v niektorých prípadoch ale aj ako zdroj faktografických údajov. 5 Bigbít. 42-dielny dokumentárny televízny seriál o histórii českej a slovenskej rockovej hudby, Česká televize , archív autorky. 6 CD The History Of Radio Luxembourg. Záznam programu Ozvěny Luxembourgu na Rádiu Zlatá Praha z Buki records, 2002, archív autorky. 7 Rádiu Luxembourg venoval podkapitolu v časti o importe rocku do ČSSR v priekopníckej štúdii o hudobnej alternatíve v komunistickom Československu vydanej roku 2010 v Prahe pod názvom Byl to jenom rock`n`roll? Miroslav Vaněk. Rádiu Luxembourg bolo venované aj heslo v najnovšej dvojzväzkovej slovníkovej encyklopédii Průvodce kulturním děním a ţivotním stylem v českých zemích od kolektívu autorov pod vedením Jiřího Knapíka a Martina Franca, vydanej v roku 2011 v Prahe. Pre podrobnejšie informácie pozri kapitolu o Rádiu Luxembourg v odbornej literatúre. 8 Nichols, Richard: Radio Luxembourg, the Station of the Stars. An Affectionate History of 50 Years of Broadcasting. London 1984; Bailey, Alan: 208. It was great. An Affectionate Anecdotal Journey Between 1958 and 1975 by Studio Engineer and Producer. Bern 2006; Maréchal, D.: Radio Luxembourg Un média au coeur de`l Europe. Nancy Alldis, Janet: Under the Bedclothes Ide o publikáciu napísanú dcérou jedného z najslávnejších diskdţokejov rádia Luxembourg, Barryho Alldisa, ktorý zomrel v roku Konrád, Ondřej Lindaur, Vojtěch: Bigbít. Praha 2001; Dorůţka, Lubomír: Panoráma populární hudby 1918/1978 aneb Nevšední písničkáři všedních dní. Praha 1987; Riedel, Jaroslav: Kritik bez konzervatoře. Rozhovor s Jiřím Černým. Praha 2006, Vaněk, Miroslav Mücke, Pavel Pelikánová, Hana: Naslouchat hlasům paměti. Teoretické a praktické aspekty orální historie. Praha Podľa vzoru z príručky Naslouchat hlasům paměti, s 2. Metóda práce orálna história Laicky povedané, orálna história je obraz ľudskej pamäte popísaný vlastnými slovami. Presnejšia definícia hovorí o stále sa vyvíjajúcich a navzájom sa dotvárajúcich postupoch, ktorých prostredníctvom sa bádateľ doberá nových poznatkov na základe ústnej výpovede osôb, pričom ich individuálne preţitky, postoje a názory môţu obohatiť poznanie o skúmanom probléme. Jedná sa o kvalitatívnu metódu nielen historikovej práce 13, ktorá oproti iným prístupom viac reflektuje tzv. malé dejiny, individuálne preţitky a rozmer kaţdodennosti. Výpoveď jednotlivca vníma ako svojbytnú poznávaciu hodnotu a nesnaţí sa jeho obsah zobecňovať pomocou kvantifikujúcich metód do širších celkov. Vďaka rešpektu k jedincom je moţné sledovať odlišnosti v ich postojoch a farbitosť ich výpovedí a následne ich porovnať s inými druhmi prameňov. Komparácia je nevyhnutná pokiaľ nechceme absolutizovať a uprednostňovať svoje čiastkové závery s nádychom definitívnosti. Netreba však ani rezignovať na vlastné závery. 14 Práca s orálnymi prameňmi bola svojho času odmietaná, pretoţe tieto pramene boli vnímané v porovnaní s ostatnými ako príliš subjektívne. Údaje obsiahnuté v rozhovoroch sú bytostne subjektívne, je to ale ich súčasť a nevyhnutná kvalita, ktorá by nemala byť vnímaná ako nevýhoda. Ponúkajú nám moţnosť dať dejinnému procesu individuálny rozmer a nemali by sa stať iba ilustratívnym doplnkom objektivizujúcich veľkých dejín. Pouţitie tejto metódy je vhodné najmä tam, kde pre bádanie neexistujú vhodnejšie druhy prameňov. 15 Vaněk a kol. za pozitívum metódy orálnej histórie povaţujú to, ţe bádateľ sa môţe stretnúť so svedkami či aktérmi udalostí, o ktorých sám iba čítal alebo počul. Akýmsi negatívom je potom odborná, časová, materiálne-technická a psychická náročnosť výskumu. 16 Problémom, ktorý hrozí pri vyuţívaní orálnej histórie, je neprípustná generalizácia, ktorá je pre pamätnícke výpovede typická: Pamětníci své záţitky a pocity totiţ v mnoha případech zjednodušeně vztahují na celou společnost co zajímalo je, zajímalo podle nich kaţdého. 17 Výpovede narátorov nám však sprostredkujú skôr neţ faktografické údaje predstavu o schémach, o ktorých psychológovia tvrdia, ţe nie je moţné vnímať či pamätať si bez nich. 18 V intenciách toho v tejto práci nejde o to, zobraziť históriu wie es ist eigentlich gewesen, ale o to zistiť, ako bola vnímaná jej kaţdodennými aktérmi a poukázať na význam, 13 Býva vyuţívaná napríklad aj sociológmi, antropológmi, etnológmi, politológmi, psychológmi či muzikológmi. 14 Vaněk Mücke Pelikánová, cit. dielo, s. 11, Tamtieţ, s Tamtieţ, s Knapík, Jiří Franc, Martin a kol.: Průvodce kulturním děním a ţivotním stylem v českých zemích Svazek I, II. Praha 2011, s Burke, Peter: Co je kulturní historie? Praha 2011, s. 21. Podobnými záleţitosťami sa zaoberal napríklad Pierre Nora v práci Místa paměti, kde ukazuje napríklad na význam stereotypov a schém. Pozri tamtieţ, s ktorý oni prikladali určitému fenoménu. Predstava pamätníkov o popisovaných udalostiach často podlieha aj najrôznejším skresleniam, daným predovšetkým znalosťou neskoršieho vývoja 19, podstatné je ale aj to, ţe v tom čase, keď popisovanú udalosť preţívali (obzvlášť pokiaľ ide o mikrohistorickú tému), si jej dejinnú dôleţitosť pravdepodobne neuvedomovali. 20 A koniec-koncov, ako povedal významný kultúrny historik Johan Huizinga: Jakou představu si můţeme udělat o nějaké době, jestliţe v ní nevidíme ţádné lidi? Kdybychom podávali jen generalizovaná líčení, vytvářeli bychom poušť a nazývali ji historií Vývoj populárnej (rockovej) hudby a jej vplyv na spoločnosť a jedinca Téma tejto práce sa dotýka aj oblasti populárnej hudby, jej vývoja a vplyvu na spoločnosť a jedinca. V období, o ktorom pojednáva táto práca, bola jadrom populárnej hudby hudba rocková v rôznych svojich podobách. 22 V tejto kapitole by som chcela túto problematiku načrtnúť aj s ohľadom na jej špecifiká v pojednávanom období v Československu Vývoj populárnej (rockovej) hudby Pojednania o presnej definícii populárnej hudby ponecháme muzikológom 23. Lubomír Dorůţka píše, ţe populárna hudba má svoje korene uţ v epoche jazzového veku, teda v 20. rokoch 20. storočia. Vtedy sa objavili dva nástroje, ktoré umoţnili jej šírenie gramofónová platňa a rozhlasové vysielanie. V 30. rokoch, keď sa svet po vojne znovu dostáva do pohybu, jazz nahrádza swing, bolo to obdobie veľkých big bandov. V Československu je spojené napríklad s menami Karla Vlacha alebo Gustava Broma a ich orchestrami. Na sklonku 30. rokov sa objavujú aj prvé elektrické gitary, ktoré budú základným prvkom ďalšieho hudobného vývoja. Po druhej svetovej vojne síce big bandy úplne nezmizli, ale budúcnosť patrila spevákom. Moderné obdobie populárnej hudby, podľa Dorůţku, začína nástupom rock and rollu 24 v polovici 50. rokov. V roku 1954 nahral Bill Haley nahrávku Rock around the 19 Knapík Franc, cit. dielo, s Toto si uvedomila aj jedna z mojich narátoriek, ktorá poznamenala:...a vtedy, keď ste účastník nejakej histórie - vy ani netušíte, ţe ste účastník tej histórie. Vôbec! (smiech) Mne to teraz prišlo smiešne, (...) ţe sa na to píše diplomka, ţe fakt to bude ako súčasť nejakej histórie dvadsiateho storočia... In: Rozhovor s Júliou Kolářovou. 21 Citované podľa Burke, cit. dielo, s Viď ďalej. 23 Pozri napr.: Dorůţka, Lubomír: Panoráma populární hudby 1918/1978 aneb Nevšední písničkáři všedních dní. Praha 1987, s Toto označenie nového druhu hudby prvýkrát pouţil clevelandský rozhlasový diskdţokej Alan Freed, prezývaný Moondog (Vyjúci pes), ktorý svoj program s touto hudbou nazval Moondog`s Rock-and-Roll Party. Pozri napr. Dorůţka, cit. dielo, s. 147 alebo Vaněk, cit. dielo, s Clock, ktorá sa stala oficiálne prvým hitom nového hudobného štýlu. Po ňom nasledovali ďalší úspešný rock and rollový speváci - Jerry Lee Lewis, Buddy Holly, Elvis Presley a mnohí ďalší. Rock and roll znamenal aj legalizáciu černošských umelcov, z tých najznámejších menujme Chucka Berryho a Little Richarda. 25 Toto hudobné dianie z USA pochopiteľne veľmi rýchlo preniklo i do Európy, zvlášť do Británie, kde sa rock and rollová hudba zakrátko stala normálnou súčasťou kultúrneho ţivota. Veľkú úlohu pritom zohralo, vďaka svojmu celoeurópskemu dosahu, i Rádio Luxembourg so svojimi, dnes uţ legendárnymi programami, ako napríklad RNR Party amerického diskdţokeja Alana Freeda v rokoch 1957 a Od roku nastáva menšie obdobie stagnácie. Signálom, ţe hudba sa nevzdáva bol začiatkom šesťdesiatych rokov twist, jeho najznámejším interpretom bol Chubby Checke
Related Search
Similar documents
View more...
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks