Psychospirituální dimenze osobnosti. Silvester Sawicki (ed.) a kol. - PDF

Description
Psychospirituální dimenze osobnosti Silvester Sawicki (ed.) a kol. 0 UJEP Ústí nad Labem Název: Psychospirituální dimenze osobnosti Editor: Silvester Sawicki Autoři: Silvester Sawicki (kap , 1. 4.,

Please download to get full document.

View again

of 20
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

Memoirs

Publish on:

Views: 72 | Pages: 20

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
Psychospirituální dimenze osobnosti Silvester Sawicki (ed.) a kol. 0 UJEP Ústí nad Labem Název: Psychospirituální dimenze osobnosti Editor: Silvester Sawicki Autoři: Silvester Sawicki (kap , 1. 4., 3.5.) Slavomír Gálik (kap. 1.2.) Andrej Rajský (kap. 1.3.) Ľubomír Holkovič (kap. 1.4.) Antonín Kozoň (kap. 1.5.) Maroš Píša (kap. 2.1.) Kateřina Malovaná (kap. 2.2.) Jiří Kirchner (kap. 2.3.) Andrea Horvathová (kap. 2.4) Libor Bernát (kap. 2.5.) Michal Horák (kap. 3.1.) Jan Benda (kap. 3.1.) Jiří Motl (kap. 3.2.) Roman Hytych (kap. 3.3.) Michael Vančura (kap. 3.4.) Vydavatel: UJEP Ústí nad Labem Náklad vydáni: 300 Počet stran: 194 Rok vydání: 2009 ISBN: Recenzenti: doc. PhDr. Viliam Končál, PhD. PhDr. Martin Grónský, PhD. Publikace neprošla jazykovou úpravou. 1 OBSAH Predslov Osobnost a spiritualita 1.1. Otázky spirituality v kontextu osobnosti a psychológie. /Silvester Sawicki/ Porozumenie osobnosti z hľadiska transpersonálnej psychológie. /Slavomír Gálik/ Psychologický a ontologický rozmer numinózneho. /Andrej Rajský/ Psychospirituálna transformácia osobnosti. /Holkovič Ľubomír-Silvester Sawicki/ Psychospirituálna transformácia ako cesta do vedomia osobnosti. /Antonín Kozoň/ Hlubinné a mimořádné aspekty osobnosti 2.1. Tieň ako jeden zo základných arche typov pri tvorbe a arche typovej analýze umenia a kultúry v diele C. G. Junga. /Maroš Píša/ Individuální rozdíly hypnability v závislosti na chronotypu. /Kateřina Malovaná/ Psychologie prožitku a dobrodružství. /Jiří Kirchner/ Spiritualita osobnosti a katechéza. /Horváthová Andrea/ Čudák a vizionár Mikuláš Drábik. /Libor Bernát/ Spiritualita ako liečebný potenciál 3.1. Moudrost abhidhammy v psychoterapii. Hojivé balzámy pro duši. /Jan Benda- Michal Horák/ Léčebný potenciál náboženství optikou transkulturální psychiatrie a psychologie. /Jiří Motl/ Všímavost je klíčem pro zvládání smrti. /Roman Hytych/ Psychospirituální krize. /Vančura Michael/ Spirituálna psychoterapia vo východných konceptoch. /Silvester Sawicki/ 183 2 Presdslov Osobnosť človeka je napriek množstvu poznatkov, ktoré o nej máme, stále z veľkej časti nepreskúmaná. Tradičná západná veda so svojimi objektivistickými a prírodovednými metódami má síce veľké, ale zároveň aj obmedzené možnosti porozumieť nesmiernej zložitosti a viacrozmernosti, z ktorej sa osobnosť skladá. Fenomény, ktoré sú merateľné a zjavné, tvoria len časť základu, dynamiky a prejavu osobnosti. Psychológia, ktorá najucelenejšie skúma osobnosť, ak chce poznať mnohé jej vo vnútri sa prejavujúce aspekty, procesy a fenomény, musí zájsť aj za hranice objektivitou ohraničenej vedy a vstupovať do subjektívneho introspektívneho sveta duše človeka. Keďže subjektívne a skryté procesy psychiky sú ťažko merateľné a obtiažne zovšeobecniteľné o ich existencii sa zväčša môžeme dozvedieť len nepriamo podobne ako sa dozvedáme o subatomárnych časticiach kvantovej fyziky. Vzhľadom na túto zložitosť poznania a skúmania si psychológia musí pomáhať aj technikami a metódami, ktoré sa pôvodne vyvinuli vo filozofii, religionistike alebo východných filozoficko-psychologických systémoch. Je napríklad známe, že koncepcia psychoanalýzy a jej metódy majú pôvod v jóge a niektorých iných východných koncepciách. Takto doplnené poznatky o osobnosti pomáhajú psychológii lepšie porozumieť niektorým vnútorným psychickým procesom človeka, jeho hlbším motívom, správaniu, prežívaniu a tak ju lepšie kvalifikujú pomáhať človeku rozvíjať jeho potenciály a prekonávať a liečiť niektoré zložité problémy, procesy a poruchy. Medzi takéto zložité psychické oblasti patria napríklad nevedomie človeka, otázky sugescie a hypnózy, psychospirituálna transformácia a kríza osobnosti, liečebný potenciál spirituality a niektoré dalšie hlbinné a psychospirituálne témy, ktoré sú aj řažiskom predkladanej publikáne. Spirituálna dimenzia osobnosti a psychospirituálne (transpersonálne) fenomény sú však zatiaľ z veľkej časti neobjasněné a vedou príjmané kontraverzne. Známy profesor antropológie Michael Harner, i ktorý spolu s kolegami dlhodobo zúčastnene skúmal prírodné liečiteľské umenie tradičných kmeňových národov zistil, že v mnohých aspektoch sú pozoruhodne účinné. Pri objasňovaní ich účinnosti však má západná veda problémy, pretože tieto národy používajú také metódy, ktoré sú obtiažne merateľné a pre naše analyticko-logické myslenie aj obtiažno pochopiteľné. Ide o psychospirituálne, intuitívne, sugestívne, mytologické, rituálne a podobne orientované metódy a techniky. Harner sa domnieva, že podobne ako pri čínskej liečebnej metóde akupunktúre, ktorá sa stala súčasťou západnej medicíny, tak i pri tradičných šamanských (prírodných) liečiteľských metódach, nemusíme poznať objektívne (materiálne) princípy, na základe ktorých fungujú, aby sme ich mohli v praxi využívať. Podobný pragmatický prístup k odlišným kulturálnym psychologickým koncepciám zaujal aj G. Jung, keď skúmal východné filozoficko-psychologické systémy a keď zistil, že sú v praxi pozoruhodne efektívne. Čoraz viac odborníkov v súčasnosti zdôrazňuje potrebu zamerať sa hlbšie na skúmanie vnútorného sveta človeka a zaujímať sa aj o duchovné, psychospirituálne a transpersonálne skúsenosti ľudí. Novo formujúce sa psychologické paradigmy pracujú s potencionalitami viacdimenzionálneho ľudského vedomia, potencionalitami hlbinných vnútorných zdrojov osobnosti a zabudnutých skrytých mimoriadnych schopností človeka. Nie všetci psychológovia takéto rozvojové tendencie prijímajú, ale len čas ukáže či toto nové rozširovanie psychológie a jej paradigiem bude životaschopné a prinesie očakávané výsledky. Významný historik vedy, Thomas Kuhn, konštatuje, že zásadné zmeny vo vede sa vždy presadzovali len obtiažne. Prechod z jednej vedeckej paradigmy na odlišnú paradigmu je proces zdĺhavý, komplikovaný, chaotický a konfliktný, a to predovšetkým preto, lebo zástancovia starej paradigmy si vždy svoju paradigmu bránia húževnato a emocionálne 3 dovtedy, ako to len ide. Kuhn hovorí, že ide o ľudsky zákonitý proces, v ktorom nové teórie sa presadzujú nie tým, že by presvedčili zástancov pôvodných teórií, ale skôr tým, že zástancovia pôvodných teórií postupne odchádzajú a tým uvoľňujú cestu presadeniu sa nových teórií. Niektorí psychológovia odklon psychológie od svojich filozofických a psychospirituálnych koreňov, ktorý sa začal koncom 19 a začiatkom 20. storočia hodnotia ako historickú chybu, pretože sa tým zredukovalo poznanie významných hlbinnych a psychospirituálnych aspektov osobnosti. Akcentácia psychológie na biologické, behaviorálne a objektívne aspekty psychiky vytvorili jednostranný obraz osobnosti. Osobnosti zbavenej duše, ako konštatuje G. Jung. Novo vznikajúca humanistická psychológia v druhej polovici 20.storočia si uvedomila, že osobnosť bez duše, človek bez zmyslu a psychika bez subjektívnych zážitkov predstavuje pre psychológiu vážnu ujmu, ktorá ju diskvalifikuje plnohodnotne porozumieť jej mnohodimenzionálnym a mnohým zložitým psychickým procesom. Uvedomila si, že takýto redukcionizmus vytvára nekompletný a skreslený obraz o človeku a jeho osobnosti. Tento mohutný psychologický prúd preto opäť upriamil pozornosť na ľudskú dušu a vnútorný svet človeka. S týmto trendom sa do popredia záujmu psychológie opäť dostali aj filozofické otázky zmyslu bytia, významu sebarealizácie, otázky duševnej celistvosti a duchovného naplnenia osobnosti. Hybná osoba vlny humanizmu v psychológii, profesor Abraham Maslow, v tej dobe konštatuje: Chcem ukázať, že duchovné hodnoty majú prirodzený význam, že nie sú výlučným vlastníctvom organizovaných cirkví, že nepotrebujú k zhodnoteniu svojej platnosti nadprirodzené pojmy, že bez problémov spadajú do jurisdikcie zodpovedajúcim spôsobom rozšírenej vedy, a že sú preto všeobecnou záležitosťou zodpovednosti celého ľudstva. Mnohí humanistickí psychológovia začali hovoriť v pojmoch ako sú hlbinná integrita osobnosti, sebaaktualizácia, mimoriadne stavy osobnosti, mystické alebo vrcholové zážitky a podobne. Humanistickej psychológie sa podarilo vedecky preukázať, že práve tieto aspekty a procesy osobnosti významne rozvíjajú, transformujú a dokonca aj liečia osobnosť. Svoje teórie podopierali nielen vlastným výskumným materiálom, ale napríklad aj modernými fyzikálnymi zákonmi kvantovej mechaniky a teórie relativity, ktoré vo vede relativizovali dovtedy nedotknuteľné paradigmy objektivity, možnosti nezúčastneného skúmania, materiálnej podstaty hmoty, priestoru a času. V psychologickej literatúre sa objavil nový pojem: spirituálna inteligencia a psychospirituálna transformácia osobnosti. Začali sa objavovať aj hypotézy poukazujúce na pozoruhodné paralely medzi týmito novými psychologickými teóriami a modernými fyzikálnymi teóriami. Mnoho pozoruhodných objavov priniesol aj moderný výskum vedomia, systémová teória, neurobiológia, ale aj opätovné skúmanie Jungovej koncepcie kolektívneho nevedomia a koncepcie archetypov, ako významných mimoosobných psychických štruktúr, ktoré utvárajú, štiepia a spätne integrujú osobnosť. Niektoré nové smery v psychológii zachádzajú ešte o krok ďalej a obhajujú spojenie vedy a spirituality. Významný predstaviteľ tohto prúdu Charles T. Tart ii hovorí, že musíme pracovať na tom, aby sme boli otvorení a schopní skúmať transpersonálno a transcendentno. Existuje dosť dôkazov o tom, že človek môže byť vedec a zároveň duchovná bytosť. Tiež A. Einstein iii zdôrazňoval, že oddelenie vedeckej a náboženskej skutočnosti nemusí byť večné. Hovoril, že všetky teórie sú len slobodné ustanovenia ľudského ducha. Vedu bez náboženstva pokladá za chromú a náboženstvo bez vedy za slepé. Podobne stanovisko zaujímajú aj G. Jung, A. Maslow a mnohí ďalší vedci a psychológovia. Bez akéhokoľvek náznaku znižovania hodnoty poznania objektivistickej psychológie dozrel čas uvedomiť si, že prírodovedecký model poznávania osobnosti je nepostačujúci k porozumeniu základných axióm osobnosti. Tento predpoklad implikuje spojenie rôznych známych modelov poznávania, teda aj modelov filozofických a religionistických ako aj psychologických modelov, ktoré nepatria do našej 4 západnej kultúry, a v mnohých aspektoch sa vymykajú nášmu chápaniu, ale svojim poznaním a výsledkami sa stali pozoruhodnými. Ako poukazujú niektoré vedecké autority (napr. T. Kuhn, A. Einstein, G. Jung, A. Maslow a iní), ak chceme vyriešiť problém, na ktoré súčasné vedecké paradigmy nemajú prislúchajúcu odpoveď, musíme sa pohybovať mimo rámec týchto vedeckých paradigiem. Musíme ich teda prekročiť, a o to sa táto publikácia pokúša. Silvester Sawicki - editor 5 I. OSOBNOST A SPIRITUALITA 1.1. Otázky spirituality v kontexte osobnosti a psychológie Spirituálne, mystické a obdobné mimoriadne zážitky a stavy osobnosti vedy o človeku v uplynulom storočí zväčša obchádzali. Problematický sa javil ich výskum kvôli subjektívnemu a intrapsychickemu charakteru týchto fenoménov ako aj akceptovanie spirituality vo vede. Křivohlavý (1992) to vysvetľuje aj tým, že psychologická veda sa pôvodne formovala ako humanistická disciplína, ktorá absorbovala ako predmet záujmu aj spiritualitu, avšak neskôr sa pod vplyvom behaviorizmu a psychoanalýzy začala profilovať skôr prírodovedne a materialisticky. Až v šesťdesiatych rokoch nastal prelom, predovšetkým pod vplyvom nástupu humanistickej psychológie a jej rôznych škôl, neopsychoanalýzy a transpersonálnej psychológie a predmetom záujmu psychológie sa opäť stávajú aj otázky spirituality, náboženstva a mystiky. Ruisel konštatuje, že v druhej polovici 20.stor. kedy sa začali množiť výskumy skúmajúce vplyv a exploatáciu týchto skúseností na osobnosť človeka, jeho psychické procesy a život. (Ruisel [11], Stříženec [14] ai.) Americká asociácia psychiatrov (AAP) reagovala na tento stav tým, že sa v r rozhodla vytvoriť novú diagnostickú kategóriu v rámci DSM IV Religious or Spiritual Problem s označením V VÝSKUM PSYCHOSPIRITUÁLNYCH ZÁŽITKOV A STAVOV OSOBNOSTI Exaktne skúmať spirituálne javy nie je jednoduché. James (1930) poznamenáva, že validita mystických zážitkov je merateľná len psychologicky, a to výrazom a kvalitou vplyvu na danú osobnosť. Ako sa kvalitatívne zmenilo prežívanie, myslenie a správanie danej osoby, ako to obohatilo jej život, hodnoty, vzťahy, pocit vnútornej harmónie, vyrovnanosti či šťastia. Z významnejších výskumov zaoberajúcich sa psychospirituálnými fenoménmi v druhej polovici dvadsiateho storočia môžeme spomenúť tieto: Kvantitatívne zamerané Laboratórne, experimentálne a kvázi experimentálne štúdie (Cirignotta, Todesco, Lugaresi, 1980; Finney, Maloney, 1985; Hood, 1977; Pressinger, 1988; Grof, 1966, 1994, 2003; Sacerdote, 1997). Výskumy používajúce škálovanie (Holm, 1982; Hood, 1975; Metzner, 1986; Whiteman, 1986). Štúdie používajúce inštrumenty merania a triedenia: (Greeley, 1987; Hay, Morisy, 1978; Thomas, Cooper, 1980). Dotazníkové štúdie (Kohr, 1983; Hood, 1977; Presinger, Makarec, 1987; Sensky, 1983; Laski, 1961). Výskumy používajúce interview (Buckley, Galanter, 1979; Hood, 1973; Ludwig, 1985; Richards, 1998). Štúdie obsahovej analýzy (Bucke, 1961; Hardy, 1979; Oxman, et.al. 1988). Prehľadové štúdie (Silverman, 1983; Spilka, Hood, Gorsuch, 1985; Lukoff, L, 1988). Z kvalitatívnych výskumov hodnotné údaje o psychospirituálných fenoménov prinášajú Mytologické štúdie (Lukoff, 1985; Campbell,1974, Jung, 1958). Výskumy zúčastneného pozorovania (Hood, 1977; Buckley, Galanter, 1985; Tesch 1985; Grof, 1997). Naturalistické štúdie (Siegel, 1977). Psycho - historické štúdie (Erickson, 1958; Lifton, 1974). Hermeneutické výskumy (Buckley, 1981; Polkinghorne 1983). Fenomenologické štúdie (Laing, 1967; Lukoff, Everest, 1985). ai. 1 Kód V označuje stavy, ktoré môžu byť predmetom klinickej pozornosti, ale u ktorých nejde o duševnú poruchu. Napr. vzťahový, partnerský problém, problém kultúrnej asimilácie, študijný problém, problém životnej fázy a pod. [3] (s ). 6 Elkins, et.al. (1988) zistili, že religionistické problémy zahŕňajú osobnostné konflikty v súvislosti s vierou, praktikami, rituálmi a podobnými skúsenosťami s náboženskou inštitúciou. Niektoré formy spirituality pritom predpokladajú nie navonok orientované duchovno, ale na transcendentné sily (humanistic-phenomenological spirituality). Piedmont (1999) v tejto súvislosti hovorí o spirituálnej transcendencii ako o schopnosti hľadieť na život zo širšej, komplexnejšej perspektívy, než je bezprostredný zážitok času a priestoru. Maslow (1964) pre tieto zážitky udáva charakteristické prežívanie sveta ako jednoty, skúsenosti vyššej hodnoty sprostredkované niekým, niečím, čo presahuje ľudskú osobnosť. Je pri nich, rovnako ako u mystických zážitkov, typická zmena vedomia času a priestoru. Hay a Morysiová (1978) zistili, že tretina opýtaných vo Veľkej Británii a USA udáva, že sú vo svojom živote ovplyvňovaní nadprirodzenými (duchovnými) silami ako dôsledku vrcholových (spirituálnych, náboženských) zážitkov a praktík. Wuthnow (2003) zistil, že v USA až 50% osôb zažilo nejaké transcendentné vrcholové alebo duchovné zážitky. V prieskume psychologických členov APA, 60% z nich uvádza, že ich klienti často vyjadrujú osobné skúsenosti v duchovnom jazyku a 1 zo 6 z nich priamo prezentujú svoje psychické problémy týkajúce sa náboženstva alebo spirituality (Shafranske, Maloney, 1990). Iná štúdia poukazuje na to, že 72% psychológov občas indikuje náboženský alebo spirituálny problém v ich liečbe (Lannert, 1991). Vo vzorke psychológov, psychiatrov, sociálnych pracovníkov, manželských a rodinných terapeutov 29% z nich súhlasí, že náboženské alebo spirituálne problémy sú dôležité v liečbe všetkých alebo väčšiny ich klientov (Bergin, Jensen, 1990). Allman, Rosche a Elkins (1999) zistili, že asi 40% populácie a 50% psychológov prežili aspoň jednu spirituálnu skúsenosť. Zistili, že praktikovanie spirituálnych aktivít vedie k opakovaným spirituálnym skúsenostiam, a že tieto skúsenosti vyvolávajú pozitívne osobnostné zmeny, vyššiu psychickú a fyzickú pohodu. Gallupov výskum verejnej mienky (1987) ukázal percentuálny nárast ľudí, ktorí uvádzajú mystické skúsenosti (z 35% v 1973 na 43% v 1986), kontaktu s mŕtvymi (z 27% v 1973 na 42% v 1986), ESP / extrasensory perception mimo zmyslové vnímanie/ (z 58% in 1973 na 67% v 1986), vizionárské zážitky (z 8% v 1973 na 29% v 1986) a v ďalších neobyčajných skúsenostiach. Greeley (1987, s.49) uzatvára svoj 15 ročný výskum nasledovným základným zistením: viac ľudí ako kedykoľvek predtým hovorí, že mali také skúsenosti, ktoré sú mimoriadnymi či mystickými skúsenosťami. Ide o bežné príjemné skúsenosti, ktoré často prinášajú pomoc a prospech. Čo bolo kedysi para normálne, dnes nám nepripadá len normálne, ale často prinášajúce aj zdravie. Výskumy mnohých bádateľov ukazujú, že ešte aj tak neobyčajné skúsenosti ako sú únosy UFO (Ring, 1992), para normálne skúsenosti (Braud, 1995; Hastings, 1983) a zážitky mimo tela (Gabbard-Twemlow, 1984) sú často skúsenosti, ktoré sú pokladané za zmysluplné, spirituálne a prinášajúce pozitívnu transformáciu osobnosti. Lukoff (1998) logicky poukazuje na to, že tak ako narastá počet ľudí praktizujúcich spirituálne techniky a majúce spirituálne zážitky, môžeme očakávať aj nárast psychospirituálných problémov a potreby psychoterapeutickej pomoci. O tom, že psychospirituálné skúsenosti 2 ľuďom pomáhajú v ich osobnostnom rozvoji a zdraví, nevypovedajú len skúsenosti a prezentácie skúmajúcich respondentov, ale aj mnohé 2 Psychospirituálné zážitky nemusia byť vždy len príjemnou a extatickou skúsenosťou. Nezvyčajný, mystický charakter týchto zážitkov sprevádzaný zmenenými stavmi vedomia privádza neraz danú osobu do pochybností o normálnosti svojej skúsenosti a aj odborníci tieto stavy neraz mylne klasifikujú ako prejav duševnej nemoci. Zvlášť vtedy, ak je daná osoba mystickou skúsenosťou zaskočená, nie je na ňu pripravená alebo sa z rôznych dôvodov mystickým skúsenostiam bráni, z čoho vzniká intrapsychický konflikt. Takéto stavy nazývame Psychospirituálna kríza. Kríza trvá dovtedy kým sa nevyrieši vnútorný konflikt, resp. kým osoba neprejde psychospirituálnou transformáciou, teda vnútornou premenou. 7 psychologické výskumy skúmajúce osobnostné a zdravotné zmeny (Grof, 1999, 2004; Lukoff, 1998; Perry, 1999; Maslow, 1964; Allport, 1961; Banquet, 1973; Moore, 1998; Burns, 1999 a i.). Stifler s kolektívom spolupracovníkov skúmali psychologickými osobnostnými testami tri skupiny ľudí: kontemplatívnych mníchov, psychotikov a bežných ľudí bez psychotických príznakov a spirituálneho praktikovania. Výsledky ukázali, že kontemplatívne osoby vykazovali štatisticky významný rozdiel v osobnostnej zrelosti: boli viac otvorenejší, flexibilnejší, uvoľnenejš
Related Search
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks