Príprava rómskeho dieťaťa na vstup do základnej školy - PDF

Description
Pedagogika Przedszkolna i Wczesnoszkolna Vol. 2 2 (4)/2014 pp Monika MIŇOVÁ Prešovská univerzita Prešov Príprava rómskeho dieťaťa na vstup do základnej školy Abstract: Preparation of Romany Children

Please download to get full document.

View again

of 16
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

Devices & Hardware

Publish on:

Views: 17 | Pages: 16

Extension: PDF | Download: 1

Share
Transcript
Pedagogika Przedszkolna i Wczesnoszkolna Vol. 2 2 (4)/2014 pp Monika MIŇOVÁ Prešovská univerzita Prešov Príprava rómskeho dieťaťa na vstup do základnej školy Abstract: Preparation of Romany Children for Entry into Primary School The paper deals with the readiness of Romany children for entry into primary school. This paper presents the results of the findings in children under used R test. Results of children were compared on the basis of the locality in which children lived and lived. In conclusion, we present recommendations into practice. Key words: roma child, readiness for school, school readiness tests Słowa kluczowe: dziecko romskie, gotowość szkolna, testy gotowości szkolnej Relatívne vysoký podiel rómskej minority na Slovensku nesie so sebou aj celý rad problémov v minulosti známych ako rómska otázka. Jednou z týchto otázok je aj školopovinný vek a adaptácia týchto detí na školu. I napriek hľadaniu vhodných foriem a metód riešenia tohto problému pretrváva skutočnosť, že deti z tejto minority majú značné ťažkosti so zvládaním učiva a školskou dochádzkou. Tento problém má však svoje rodinné pozadie, kde dominuje nízka sociálna a kultúrna úroveň. Negatívne na vzdelávanie Rómov vplýva aj ekonomická situácia rodín. Nie všetky rómske deti v súčasnosti navštevujú materské školy a sú väčšinou integrované medzi majoritu alebo sú segregované do čisto rómskych tried. Požiadavku o zaškolenie rómskych detí považujeme v súčasnosti za veľmi aktuálnu a naliehavú. Pripájame sa k názoru Podhájeckej (2001, s. 221), ktorá vychádzala zo zistení, že mnohé rómske deti prichádzajú do prvého ročníka základnej školy z málo podnetného prostredia, nevedia po slovensky, nemajú osvojené základné zručnosti, nenavštevovali materskú školu a väčšinou ani inú formu predškolskej prípravy. Baďuriková a kol. (2006, s. 9 11) uvádza, že je niekoľko faktorov, ktoré môžu výrazne ovplyvniť výchovu a vzdelávanie rómskych detí v materskej škole: 70 Monika MIŇOVÁ vzť ah rodič ov k vzdelaniu a materskej škole ako inštitúcii mnohí rómski rodičia nedôverujú materskej škole. Domnievajú sa, že ich dieťa môže byť v materskej škole ponižované, tak ho do materskej školy nezapíšu, resp. ho tam pravidelne nevodia; vzťah k čítaniu a písaniu deti často nemajú v domácom prostredí príklad, ktorý by im ukazoval pozitívny vzťah k čítaniu a písaniu. Dôvodom je, že rodičia dosiahli nižšie vzdelanie ako je úplné stredoškolské a nemajú zamestnanie, čiže s písaným slovom prichádzajú do kontaktu málo (iba pri úradnom styku); nezaškolenosť, resp. nepravidelnosť dochádzky dieťaťa do materskej školy väčšina rómskych detí nenavštevuje materskú školu alebo ju navštevuje iba zriedkavo. Príčin, prečo deti nenavštevujú materskú školu, je veľa; úroveň jemnej motoriky rómske deti sú v rozvoji jemnej motoriky oneskorené oproti nerómskym deťom. Preto možno konštatovať viaceré odlišné charakteristiky medzi rómskymi a nerómskymi deťmi. K poznatkom učiteľa rómskeho dieťaťa patrí aj efektívnosť práce s rómskym rodičom. Práca s rómskym rodičom je oveľa ťažšia ako práca s rómskym dieťaťom. Pri práci s rómskymi rodičmi je dôležité vedieť, že: o rómskych rodičov je potrebné sa starať keď neprídu na rodičovské združenie, mali by sme ich navštevovať doma a rozprávať sa s nimi na zložité témy; vychovávať musíme najprv rodičov a až potom sa môžu vychovávať deti; pokiaľ rómske matky nebudú chcieť, aby sa ich deti vzdelávali, výsledok snahy učiteľov bude nedostatočný; nie je správne deti odsudzovať, lebo potom rodič hľadá problém v učiteľovi a v škole; rómske dieťa bude dosahovať lepšie výsledky, ak bude učiteľ navštevovať rodinu ak chce byť učiteľ úspešný, musí vychovávať a motivovať rodičov svojich rómskych detí, musí budovať vzťah vzájomnej dôvery; je potrebné pre rodičov organizovať Týždeň otvorených dverí. Ak chceme, aby rómske deti boli zaškolené v materskej škole v prvom rade potrebujeme intenzívne pracovať s rodičmi, aby pochopili, že ich deti majú právo na vzdelanie, ale zároveň aj povinnosť chodiť do školy. Každé dieťa má právo na vzdelanie, čo vyplýva z Dohovoru práv dieťaťa a nevynímajúc z toho rómske deti, ktoré potrebujú podporu, zázemie a motiváciu sa vzdelávať. Príprava rómskeho dieťaťa na vstup do základnej školy 71 Výskum Na základe štruktúrovanej genézy sme formulovali výskumný problém, ktorý bol na základe povahy výskumu deskriptívny a relačný: Čím je determinovaný vstup rómskeho dieťaťa do základnej školy? Z výskumného problému nám vyplývajú výskumné otázky: 1. Existuje vzťah medzi lokalitou a školskou pripravenosťou rómskych detí? 2. Aké úlohy sú u rómskych detí problematické pred vstupom do základnej školy? Cieľom výskumu bolo zistiť úroveň pripravenosti detí v materskej škole a porovnať ju v jednotlivých lokalitách. Úlohy súvisiace s organizáciou výskumu: Vybrať vhodnú vzorku detí pre dosiahnutie cieľa výskumu; Zrealizovať s deťmi R test modifikovaný Zelinom. Hypotéza výskumu Hypotéza existuje vzťah medzi lokalitou, v ktorej rómske deti navštevujú materskú školu a ich úrovňou školskej pripravenosti. Dedukcia z hypotézy: Hypotézu sme overovali prostredníctvom testu pre deti vo vybraných lokalitách, ktoré sú známe počtom Rómov, ktorí v nich žijú, a preto predpokladáme, že výsledky budú rozdielne. Operacionálne definovanie pojmov (premenných) v hypotéze: lokality: do výskumu sme zapojili deti z troch lokalít, a to: Sabinov, Jarovnice a Prešov. Vo všetkých troch lokalitách sa nachádzajú čisto rómske triedy, v ktorých sme realizovali náš výskum; kognitívne spôsobilosti: zisťované R testom modifikovaným Zelinom. Výber výskumných metód Rozhodnúť sa pre výskumné metódy, ktoré sú danému výskumnému problému adekvátne, si vyžaduje získať nadhľad o možnostiach, ktoré sú k dispozícii. Po preštudovaní rôznych metodologických príručiek (Darák, 1995; Švec, 1998; Gavora, 2000; Maňák, 2004; Hendl, 2005), v ktorých sme sa oboznámili s veľkým množstvom výskumných postupov a techník, vybrali sme si tie, ktoré nám dávajú záruku, že nám prinesú najlepšie možné výsledky. 72 Monika MIŇOVÁ Test školskej pripravenosti Vo všeobecnom význame sa pojem test neraz používa na označenie akejkoľvek skúšky (ang. test skúška ). V pedagogickom výskume sa tento termín používa vo význame merného prostriedku. Podľa väčšiny autorov test ako výskumná technika predstavuje štandardizovaný spôsob skúmania výchovných objektov. Zahŕňa formalizovanú procedúru jeho konštruovania, vyhodnotenia výsledkov a ich interpretácie podľa stanovených pravidiel (Darák, Krajčová, 1995). R test modifikovaný Zelinom (ďalej len R test), ktorý sme použili vo výskume, je štandardizovaný, patrí k testom výkonnosti, obsahuje položky viazanej aj voľnej formy. Metóda dát štatistického spracovania Štatistické metódy sa podľa Ritomského (Švec i in., 1988) používajú vo väčšej alebo menšej miere aj v edukačnom procese. Predmetom štatistického skúmania sú hromadné javy. Hromadný jav sa vzťahuje na konkrétny štatistický súbor, ktorý nazývame základný súbor. Vlastnosti prvkov, ktoré nás zaujímajú, charakterizujeme štatistickými znakmi. Znaky môžu byť vyjadrené slovne alebo číselne. Slovné sú kvalitatívne znaky a číselné sú kvantitatívne. O vyčerpávajúcom výskumnom zisťovaní hovoríme vtedy, ak štatisticky analyzujeme celý základný súbor. V priebehu štatistického spracovávania získaných údajov sme použili tieto metódy: Studentov t-test pre nezávislé vzorky testuje hypotézu o rozdiele priemerov dvoch skupín (príslušnosť ku skupine je daná hodnotou binárnej premennej). Test sme použili na overenie, či zo vzoriek zistený rozdiel priemerov je iba náhodný (rovný 0) alebo je štatistický významný. Významný rozdiel (P 0,05) znamená, že medzi a binárnou premennou existuje vzťah. Uvádzame aj Pearsonov korelačný koeficient tesnosť lineárnej väzby medzi premennými. Tieto metódy sme použili pri R teste modifikovaného Zelinom. Výber výskumnej vzorky Kritéria na výber výskumnej vzorky respondenti sú deti predškolského veku rok pred vstupom do základnej školy. Na vytvorenie reprezentatívneho výberového súboru sme uplatnili stratifikovaný výber, pretože sme potrebovali všetky deti materských škôl rozdeliť do prirodzených oblastí (strát), čiže do lokalít (Sabinov, Jarovnice a Prešov), kde Príprava rómskeho dieťaťa na vstup do základnej školy 73 sa materská škola nachádza, v ktorej sme potom zámerným výberom volili jednotlivcov do daného súboru (boli to rómske deti zo segregovaných rómskych tried rok pred vstupom do základnej školy). R testu pre deti modifikovaného Zelinom sa zúčastnilo 15 detí z každej materskej školy (bližšie informácie o deťoch sú v tabuľke 1). Tabuľka 1. Informácie o deťoch z jednotlivých lokalít Informácie Sabinov Jarovnice Prešov n [%] n [%] n [%] Dievča 8 53,3 4 26,7 5 33,3 Chlapec 7 46,7 8 53, ,6 Vek 5 6 rokov , Vek 6 rokov Vek 6 7 rokov 5 33,3 7 46, ,6 Vek 7 rokov 1 6, ,3 Dochádzka do MŠ do 1 roka ,3 4 26,7 Dochádzka do MŠ 1 rok 2 13,3 5 33,3 5 33,3 Dochádzka do MŠ 2 roky , Dochádzka do MŠ 3 roky 1 6,7 1 6,7 0 0 R test sme postupne realizovali s deťmi v materských školách v lokalite Jarovníc, Sabinova a Prešova. Triedy, v ktorých sme uskutočnili testovanie detí, boli čisto rómske. V Sabinove v tejto triede pôsobila aj asistentka učiteľa. Aby sme dodržali metodiku postupu zadávania R testu deťom, tak sme ho realizovali v dopoludňajších hodinách, v nerušenej miestnosti, kde sme pracovali individuálne, nakoľko test si vyžaduje individuálne vyšetrenie. Snažili sme sa navodiť pokojnú atmosféru. Použili sme R test pre deti z menej podnetného prostredia. V tomto teste sú úlohy z testu Jiráska, ďalej obmeny úloh z testu Goppingenského, niektoré obmenené úlohy zo skúšky znalostí detí predškolského veku od Matějčeka a Vagnerovej-Strnádovej a úlohy z nemeckého testu školskej zrelosti v preklade Rosinu. Ich skladba je vybraná a úlohy zoradené tak, aby dokázali diferencovať schopnosti detí z menej podnetného prostredia. Osobitne nám išlo o diagnostikovanie rómskych detí. R test je bližšie charakterizovaný a metodicky popísaný v publikácii od Valachovej et al. (2002). Tento test bol overený v roku na vzorke 243 detí v prípravných ročníkoch základných a materských škôl. Tento test použila vo svojej práci aj Štefanovová (2006, s. 48) a zrealizovala ho v roku 2003 so vzorkou 100 žiakov nultých ročníkov základných škôl: a 50 deťmi rómskymi, a 50 nerómskymi z materských škôl. V porovnaní s výsledkami Štefanovovej (2006) naše deti dosiahli lepšie výsledky len v úlohách: poznanie farieb a symbolická pamäť. Rovnaké výsledky sme dosiahli v úlohe poznanie vecí. 74 Monika MIŇOVÁ Tabuľ ka 2. Porovnanie výsledkov výskumov Úlohy Výskum Štefanovovej (2003) Výskum Miňovej (2007) N A. M. S. D. N A. M. S. D. V0 50 2,00 0, ,44 0,755 V1 50 3,44 1, ,57 1,033 V2 50 5,26 1, ,26 1,136 V3 50 2,42 1, ,71 1,290 V4 50 6,04 5, ,84 2,278 V5 50 3,08 1, ,64 1,524 V6 50 3,20 2, ,15 1,594 V7 50 4,52 0, ,35 1,025 V8 50 3,98 1, ,31 1,293 V9 50 5,18 1, ,17 1,050 V ,92 0, ,86 0,547 V ,30 2, ,91 2,565 V ,40 0, ,55 0,966 Legenda: N počet respondentov A. M. aritmetický priemer S. D. smerodajná odchýlka V tejto časti budeme analyzovať R test detí podľa lokality, v ktorej deti bývajú, štatistickou metódou Studentovým t-testom, percentuálnym výpočtom a uvedieme Pearsonov korelačný koeficient. Tabuľ ka 3. Porovnanie úloh R testu detí medzi Sabinovom a Jarovnicami Otázka A. M. Sabinov A. M. Jarovnice t p S. D. Sabinov S. D. Jarovnice F rozptyly P rozptyly V1 3,266 1,866 4,261 0,000 1,099 0,639 2,953 0,051 V7 4,666 3,666 2,616 0,014 0,899 1,175 1,705 0,329 V12 2,400 2,000 2,449 0,020 0,632 0,000 0,000 1,000 Legenda: A. M. aritmetický priemer t Studentova štatistika p dosiahnutá hladina významnosti S. D. smerodajná odchýlka F rozptyly Fisherova štatistika P rozptyly Pearsonov korelačný koeficient V1 postava V7 počtové schopnosti V12 symbolická pamäť Príprava rómskeho dieťaťa na vstup do základnej školy 75 Rozdiely priemerov medzi dosiahnutými výsledkami detí zo Sabinova a Jarovníc v rámci 12 výkonových úloh sme zaznamenali v 3 úlohách na 0,05% hladine štatistickej významnosti. Z Tabuľky 3 vyplýva, že deti zo Sabinova dosiahli štatisticky významné rozdiely v kreslení postavy, v počtových schopnostiach a v symbolickej pamäti ako deti z Jarovníc. V ostatných úlohách dosiahli rovnocenné výsledky. Tabuľ ka 4. Porovnanie úloh R testu detí medzi Sabinovom a Prešovom Otázka A. M. Sabinov A. M. Prešov t p S. D. Sabinov S. D. Prešov F rozptyly P rozptyly V0 1,400 2,000 3,153 0,003 0,736 0,000 0,000 1,000 V2 4,800 5,866 2,645 0,013 1,521 0,351 18,692 0,000 V6 1,933 3,133 2,068 0,047 1,387 1,767 1,623 0,375 V7a 12,266 22,066 4,579 0,000 5,297 6,374 1,447 0,497 V11 3,066 6,200 4,191 0,000 2,218 1,859 1,424 0,516 V12 2,400 3,266 2,351 0,025 0,632 1,279 4,095 0,012 Legenda: A. M. aritmetický priemer t Studentova štatistika p dosiahnutá hladina významnosti S. D. smerodajná odchýlka F rozptyly Fisherova štatistika P rozptyly Pearsonov korelačný koeficient V0 meno a priezvisko V2 poznanie vecí V6 slovno-logická pamäť V7a počítanie V11 poznanie a chápanie pojmov V12 symbolická pamäť Rozdiely priemerov medzi dosiahnutými výsledkami detí zo Sabinova a Prešova v rámci 12 výkonových úloh sme zaznamenali v 6 úlohách na 0,05% hladine štatistickej významnosti. Z tabuľky 4 vyplýva, že deti z Prešova dosiahli štatisticky významné rozdiely v poznaní svojho mena a priezviska, v poznaní vecí, v slovno-logickej pamäti, v počítaní, v poznaní a chápaní pojmov a v symbolickej pamäti ako deti zo Sabinova. V ostatných 50% úlohách dosiahli rovnocenné výsledky. 76 Monika MIŇOVÁ Tabuľ ka 5. Porovnanie úloh R testu detí medzi Jarovnicami a Prešovom Otázka A. M. Jarovnice A. M. Prešov t P S. D. Jarovnice S. D. Prešov F rozptyly P rozptyly V0 0,933 2,000 5,171 0,000 0,798 0,000 0,000 1,000 V1 1,866 2,600 2,713 0,011 0,639 0,828 1,674 0,346 V2 5,133 5,866 2,702 0,011 0,990 0,351 7,923 0,000 V6 1,400 3,133 3,207 0,003 1,121 1,767 2,484 0,099 V7 3,666 4,733 3,137 0,003 1,175 0,593 3,918 0,015 V7a 12,933 22,066 3,555 0,001 7,638 6,374 1,435 0,507 V11 2,466 6,200 5,406 0,000 1,922 1,859 1,068 0,902 V12 2,000 3,266 3,833 0,000 0,000 1,279 0,000 1,000 Legenda: A. M. aritmetický priemer t Studentova štatistika p dosiahnutá hladina významnosti S. D. smerodajná odchýlka F rozptyly Fisherova štatistika P rozptyly Pearsonov korelačný koeficient V0 meno a priezvisko V1 postava V2 poznanie vecí V6 slovno-logická pamäť V7 počtové schopnosti V7a počítanie V11 poznanie a chápanie pojmov V12 symbolická pamäť Rozdiely priemerov medzi dosiahnutými výsledkami detí z Jarovníc a Prešova v rámci 12 výkonových úloh sme zaznamenali v 8 úlohách na 0,05% hladine štatistickej významnosti. Z tabuľky 5 vyplýva, že deti z Prešova dosiahli štatisticky významné rozdiely v poznaní svojho mena a priezviska, v kreslení postavy, v poznaní vecí, v slovno-logickej pamäti, v počtových schopnostiach, v počítaní, v poznaní a chápaní pojmov a v symbolickej pamäti ako deti z Jarovníc. V ostatných úlohách dosiahli rovnocenné výsledky. Hodnota korelačného koeficientu medzi skúmanými premennými, konkrétne lokalita a jednotlivými úlohami z R testu, poukazujú síce nízky stupeň štatistickej závislosti, s ktorým je však už nutné uvažovať, a to konkrétne medzi lokalitou a V0 (0,361), V2 (0,456), V11 (0,490) a veľmi významný stupeň štatistickej závislosti, a to konkrétne medzi lokalitou a V7a (0,523) pričom kladné znamienko korelačného koeficientu poukazuje na priamu lineárnu závislosť, teda možno predpokladať, že najlepšie výsledky deti dosiahli v R teste v spomínaných úlohách v Prešove. Príprava rómskeho dieťaťa na vstup do základnej školy 77 Aby sme získali prehľad aj o iných ponúkaných činnostiach, v ktorých sa nepreukázala štatistická významnosť, uvádzame výsledky R testu detí najprv každú úlohu všeobecne a potom podľa jednotlivých lokalít percentuálne. V0. úloha: meno a priezvisko maximálny počet 2 body 0 bodov 15,5% detí 1 bod 24,5% detí 2 body 60% detí Z výsledkov vyplýva, že 60% detí vie povedať svoje meno a priezvisko a 15,5% detí len jedno, alebo meno alebo priezvisko. V Sabinove deti využili celú škálu bodovania. 13,3% detí sa nevie predstaviť a získalo 0 bodov a 53,3% detí vie povedať aj meno a priezvisko, a tak získali 2 body. V Jarovniciach tiež bola využitá celá bodovacia škála. Až 33,3% detí nevie povedať ani meno a priezvisko a získalo 0 bodov. 26,6% detí dokáže povedať aj meno a priezvisko a získali 2 body. V Prešove 100% detí vie povedať meno aj priezvisko. V1. úloha: postava maximálny počet 5 bodov 1 bod 11,1% detí 2 body 44,4% detí 3 body 24,4% detí 4 body 15,6% detí 5 bodov 4,4% detí Z výsledkov vyplýva, že 44,4% detí pri kreslení postavy získalo 2 body, ale len 4,4% detí získalo maximálny počet 5 bodov. V Sabinove 40% detí urobilo na 3 a z celej vzorky len v Sabinove 2 deti, t.j. 4,4% získalo maximálny počet bodov 5. V Sabinove bol veľký výkonový rozptyl celá 5 bodová škála bola využitá. V Jarovniciach získalo 60% detí 2 body a ani jedno dieťa nezískalo 4 alebo 5 bodov. V Jarovniciach boli body z tej spodnej hranice 1 bod až 3 body. V Prešove ani jedno dieťa nezískalo 0 bodov ale ani 5 bodov. Najviac 60% detí získalo 2 body. V Prešove sa pohybovali deti v strede škály. V2. úloha: odpovede na otázky (diagnostikovanie predstavivosti, myslenia, abstrahovania, porozumenie používania predmetov, chápanie slov) maximálny počet 6 bodov 78 Monika MIŇOVÁ 0 bodov 2,2% detí 3 body 4,4% detí 4 body 6,7% detí 5 bodov 33,3% detí 6 bodov 53,3% detí 1 alebo 2 body z celej výskumnej vzorky nezískal nikto; 53,3% detí získalo maximálny počet 5 bodov. V Sabinove získalo jedno dieťa 0 bodov; 3 body nezískalo ani jedno dieťa. Najviac 40% detí získalo 5 bodov a maximálny počet 6 bodov získalo 33,3% detí. V Jarovniciach 0 a 4 body nezískalo ani jedno dieťa. Najviac 46,7% detí získalo 5 bodov a 6 bodov získalo 40% detí. V Prešove 13 detí, t.j. 86,7% získalo maximálny počet 6 bodov a 13,3% detí získalo 5 bodov. Najvyrovnanejší výkon dosiahli deti z Prešova. V3. úloha: napodobniť písané písmo maximálny počet 5 bodov 0 bodov 6,7% detí 1 bod 57,8% detí 2 body 11,1% detí 3 body 11,1% detí 4 body 8,9% detí 5 bodov 4,4% detí Len jeden bod za túto úlohu získalo až 57,8% detí, 6,7% detí nezískalo ani bod a len 4,4% detí získalo maximálny počet 5 bodov. V Sabinove jedno dieťa získalo maximálny počet 5 bodov, ale aj jedno dieťa získalo minimálny počet 0 bodov; 46,7% detí získalo 1 bod a 13,3% detí získalo 4 body. V Jarovniciach sa zopakoval scenár zo Sabinova maximálny aj minimálny počet bodov získalo jedno dieťa; 2 a 4 body nezískalo ani jedno dieťa a 80% detí získalo 1 bod. V Prešove ani jedno dieťa nezískalo maximálny počet bodov a jedno dieťa získalo 0
Related Search
Similar documents
View more...
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks