Prijímacie konanie na vysoké školy Slovenskej republiky v roku 2012 ŠTÚDIE. Pokles počtu prihlášok i prihlásených - PDF

Description
ŠTÚDIE Štefánia Antalíková Prijímacie konanie na vysoké školy Slovenskej republiky v roku 2012 Začal sa nový akademický rok 2013/2014 a s ním aj zápisy na vysokoškolské štúdium. Tým sa u novoprijatých

Please download to get full document.

View again

of 49
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

Book

Publish on:

Views: 17 | Pages: 49

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
ŠTÚDIE Štefánia Antalíková Prijímacie konanie na vysoké školy Slovenskej republiky v roku 2012 Začal sa nový akademický rok 2013/2014 a s ním aj zápisy na vysokoškolské štúdium. Tým sa u novoprijatých uchádzačov na štúdium vysokoškolských študijných programov završuje proces prijímacieho konania. Jeho výsledky budú známe až neskôr, a tak si v niektorých číslach a grafoch pripomenieme predchádzajúci ročník prijímacieho konania v roku 2012, t. j. výsledky prijímacieho konania na akademický rok 2012/2013 na študijné programy 1. a spojeného 1. a 2. stupňa do jedného celku, civilného vysokoškolského štúdia na vysoké školy Slovenskej republiky (ďalej len SR). Pokles počtu prihlášok i prihlásených Počet prihlášok ( bez prihlášok od cudzincov ) zaregistrovaných vysokými školami SR bol nižší ako v predchádzajúcich ôsmich rokoch ( ). Pokles v roku 2012 nenastal len v počte podaných prihlášok, ale aj v počte prihlásených fyzických osôb počet prihlásených Slovákov bol , čo je o jednu desatinu (7 212 uchádzačov) menej než v predchádzajúcom roku. Počet uchádzačov z maturitných ročníkov stredných škôl (34 314) zaznamenal pritom menší pokles (o 5 %) ako je celkový priemer, pričom u maturantov z predchádzajúcich rokov to bolo o 17 % nižší počet ako v predchádzajúcom roku Pokles počtu uchádzačov Slovákov v prijímacom konaní v roku 2012 oproti predchádzajúcemu roku 2011 sa dotkol, hoci rôznou mierou, dennej (pokles o 7 %) ako aj externej formy vysokoškolského štúdia (pokles o 23 %) a tak verejných (pokles o 9 %) ako aj súkromných vysokých škôl (pokles o 24 %). Na dennú formu štúdia mali verejné vysoké školy najviac uchádzačov v roku 2007 a oproti vtedajšiemu stavu pokles v roku 2012 činil 8 % a v prijatých zapísaných uchádzačoch je pokles o necelé 3 %. V externej forme štúdia mali verejné vysoké školy najviac uchádzačov o rok skôr v roku 2006 a tam je pokles pri porovnaní s aktuálnym rokom 2012 oveľa výraznejší 70 % (prijatých zapísaných uchádzačov bolo o 65 % menej). Súkromné vysoké školy na dennú formu štúdia mali najviac uchádzačov v roku 2009 a počet uchádzačov v roku 2012 bol 2 Prijímacie konanie na vysoké školy Slovenskej republiky v roku 2012 oproti tomuto roku o 56 % nižší. V externej forme štúdia je pokles uchádzačov o 49 % oproti roku 2008, kedy súkromné vysoké školy zaznamenali najvyšší počet uchádzačov. Napriek skutočnosti, že počet kladne vybavených prihlášok z celkového počtu bol v prijímacom konaní v roku 2012 najvyšší, percentuálny podiel (59 %) za ostatných deväť rokov a aj 84 % prijatých uchádzačov (s občianstvom SR) z ich celkového počtu je najvyšším percentuálnym podielom prijatých uchádzačov z prihlásených v tomto 9-ročnom období. Pokles na najnižšie hodnoty zaznamenali nielen prihlášky a prihlásení, ale aj prijatí a zapísaní (graf 1). Graf 1: Vývoj počtu uchádzačov fyzických osôb a ich úspešnosti v prijímacom konaní prihlásení zúčastnení prijatí Štefánia Antalíková Aktuálni maturanti Štyri pätiny uchádzačov boli mladší ako 23 rokov a tí, čo maturovali v aktuálnom roku 2012, tvorili o niečo viac ako polovicu uchádzačov 57 %. V predchádzajúcich rokoch bol podiel aktuálnych maturantov 48 % 54 %. Z maturantov v roku 2012 si tri pätiny (60 %) podalo prihlášku, či prihlášky na vysoké školy SR, pričom z gymnázií to bolo až 89 % maturantov a zo stredných odborných škôl 47 % v týchto školách v danom roku maturujúcich absolventov. Po úspešnom prijímacom konaní sa celkovo zapísalo na vysoké školy SR, a teda pokračovalo v štúdiu na slovenských vysokých školách 46 % maturantov Tento percentuálny podiel sa v predchádzajúcich rokoch pohyboval v rozmedzí 46 % až 50 %. Je potrebné brať do úvahy skutočnosť, že v tejto štatistike nie sú započítaní uchádzači, ktorí odišli na vysokoškolské štúdium do zahraničia (tabuľka 1). Tabuľka 1: Výsledky maturantov 2012 v členení podľa druhu absolvovanej strednej školy Druh strednej školy Maturanti 2012 Prihlásení Prijatí Zapísaní počet % počet % počet % osôb z maturan- osôb z prihlá- osôb z maturantov tov sených G , , ,5 SOŠ , , ,3 K , , ,0 SPOLU , , ,2 G - gymnázium, SOŠ - stredná odborná škola, K - konzervatórium Aj v tomto roku (2012), tak ako v predchádzajúcich, vyše desatina prijatých uchádzačov (osôb) sa vôbec na štúdium na vysoké školy SR nezapísala. Predpokladá sa, že v mnohých prípadoch ide o takých uchádzačov, ktorí sa zúčastnili prijímacieho konania aj v zahraničí a ak tam boli na štúdium prijatí, uprednostnili zahraničnú vysokú školu (tabuľka 2). 4 Prijímacie konanie na vysoké školy Slovenskej republiky v roku 2012 Tabuľka 2: Podiel úspešných uchádzačov fyzických osôb, ktorí sa nezapísali na žiadnu vysokú školu SR, na celkovom počte úspešných prijatých uchádzačov Rok PK Kladne vybavené prihlášky Prijaté osoby Zapísané osoby počet Prijaté nezapísané osoby % z prijatých celkom , , , , , , , , ,4 Bez prijímacích skúšok Uchádzači, ktorí sú prijatí na vysokú školu SR na štúdium zvoleného študijného programu pre 1. stupeň alebo spojený 1. a 2. stupeň do jedného celku vysokoškolského štúdia, musia splniť základnú podmienku prijatia na štúdium, ktorou je podľa zákona (131/2002 Z. z. 56 ods. 1) získanie úplného stredného vzdelania alebo úplného stredného odborného vzdelania. Vysoká škola alebo fakulta, na ktorej sa študijný program uskutočňuje, môže určovať na prijatie na štúdium ďalšie podmienky. Pre ich overenie vykonávajú uchádzači prijímacie skúšky. Nie však vždy, lebo pre kritériá vysokej školy alebo fakulty môžu postačovať výsledky stredoškolského štúdia alebo i mimoškolské úspechy, či iné preukázateľné výsledky merania vedomostí a schopností uchádzačov. Pomer tých uchádzačov, ktorí boli prijatí bez prijímacích skúšok a tých, ktorí absolvovali vysokou školou, či fakultou stanovené prijímacie skúšky, bol približne 1 : 1, resp. 48 % prijatí bolo bez prijímacích skúšok (graf 2). Tento podiel bol najväčší v roku %, čo bolo spôsobené najmä zvýšením podielu prijatých bez prijímacích skúšok na dennú formu štúdia, ktorý bol vtedy 51 %, inak predtým, ani potom tento podiel nedosiahol viac ako 46 %. V roku 2012 to 5 Štefánia Antalíková bolo 45 % prijatí bez prijímacích skúšok na dennú formu a 62 % na externú formu vysokoškolského štúdia 1. a spojeného 1. a 2. stupňa. Podiel prijatí bez prijímacej skúšky je každoročne vyšší pre externú formu štúdia a je vyšší v prijímacom procese na štúdium na súkromné vysoké školy SR. Graf 2: Prijatie (kladne vybavené prihlášky) v prijímacom konaní bez prijímacej skúšky a s prijímacou skúškou 100% 90% 80% 70% 60% 50% 40% 30% 20% 10% 0% PS bez PS Prijímacie konanie na vysoké školy Slovenskej republiky v roku 2012 Súkromné vysoké školy Každá 13. prihláška smerovala na niektorú zo súkromných vysokých škôl, pričom z prihlášok na dennú formu štúdia to bola každá 33. prihláška, ale na externú formu každá 3. prihláška. V súkromných vysokých školách prevládali prihlášky na externú formu štúdia 62 %, pričom vo verejných vysokých školách to bolo len necelých 10 % z celkového počtu prihlášok. Z celkového počtu kladne vybavených prihlášok uchádzačov s občianstvom Slovenskej republiky sa ich zápisom skončilo , z toho v prípadoch (12,8 %) išlo o zápis na súkromnú vysokú školu SR. Tento podiel zápisov na súkromné vysoké školy bol v predchádzajúcich piatich rokoch vyšší (15,8 % 19,9 %) a dosahuje odlišné hodnoty podľa toho na akú formu vysokoškolského štúdia sa uchádzač zapisuje. Pri zápisoch na dennú formu bol podiel súkromných vysokých škôl 5,1 %, ale pri zápisoch na externú formu bol ich percentuálny podiel 39 % (graf 3). Cudzinci Hoci počet prihlášok na vysoké školy SR celkovo klesá, počet prihlášok od cudzích štátnych príslušníkov mal až do roku 2012 stúpajúcu tendenciu. V roku 2012 ich počet (3 625) oproti predchádzajúcemu roku 2011 poklesol, nie však natoľko, aby bol nižší aj oproti ostatným predchádzajúcim rokom ( ). K poklesu oproti roku 2011 prispel nižší počet prihlášok od uchádzačov občanov Českej republiky, ktorí tvorili medzi uchádzačmi cudzincami viac ako jednu polovicu (53 %). Prihlášky od cudzincov zo štátov Európskej únie boli zastúpené medzi prihláškami od cudzincov tromi štvrtinami (graf 4). 7 Štefánia Antalíková Graf 3: Podiel zápisov úspešných uchádzačov občanov SR na externú formu štúdia na verejné, súkromné a štátne vysoké školy SR 100% 90% 80% 70% 60% 50% 40% 30% 20% 10% 0% štátne súkromné verejné Prijímacie konanie na vysoké školy Slovenskej republiky v roku 2012 Graf 4: Vývoj počtu prihlášok na vysoké školy SR podaných cudzincami uchádzači z ČR iní cudzinci Vyše polovica prihlášok (54 %) od cudzincov smerovala na verejné vysoké školy, menej ako polovica (45 %) na súkromné vysoké školy a 1 % išlo na štátne vysoké školy (konkrétne len na Slovenskú zdravotnícku univerzitu v Bratislave). 94 % prihlášok z Česka išlo na súkromné vysoké školy SR, a tak v súkromných vysokých školách tvorili prihlášky od uchádzačov s občianstvom Českej republiky štyri pätiny z cudzincami podaných prihlášok. Vo verejných vysokých ško- 9 Štefánia Antalíková lách naopak štyri pätiny prihlášok od cudzincov podali uchádzači mimo Českej republiky. Napriek poklesu počtu prihlášok od cudzincov, neklesol ich podiel na celkovom počte stúpol a dosiahol 3 %. Aj percentuálne podiely cudzincov na celkovom počte prijatí a zápisov dosiahli zatiaľ najvyššie hodnoty 4 % a necelých 5 %. Študijné odbory Vyše polovica prihlášok (58 %) bola zaregistrovaná na študijné programy patriace do hlavnej skupiny študijných odborov spoločenské vedy, náuky a služby, pričom tento podiel na celkovom počte prihlášok bol pred piatimi rokmi ešte o 5 % vyšší. Naopak, nárast takéhoto percentuálneho podielu zaznamenali prihlášky na študijné programy patriace do hlavnej skupiny zdravotníctvo a to zo 7 % pred piatimi rokmi na 11 % v roku 2012 (graf 5). Zdravotníctvo nezaznamenalo pokles prihlášok oproti minulému roku ako jediná zo siedmich hlavných skupín študijných odborov a nárast prihlášok i prihlásených bol vo všetkých skupinách študijných odborov patriacich do zdravotníctva v skupine lekárske vedy, farmaceutické vedy i nelekárske zdravotnícke vedy. Najviac prihlášok, desať na jednu kladne vybavenú prihlášku, bolo podaných v študijnom odbore zubné lekárstvo, sedem na divadelné umenie, päť prihlášok na jednu kladne vybavenú prihlášku bolo podaných v študijnom odbore všeobecné lekárstvo, dizajn, reštaurovanie a bezpečnostné verejno-správne služby a štyri prihlášky v študijných odboroch orientálne jazyky a literatúry, logopédia, filmové umenie a multimédiá, výtvarné umenie a psychológia. Najmenej prijatých osôb zo zúčastnených (40 %) bolo v hlavnej skupine študijných odborov vedy a náuky o kultúre a umení, najviac v skupine študijných odborov technické vedy a náuky (96 %). Z prijatých uchádzačov sa všetci nezapísali na štúdium, najviac sa nezapísalo na prírodné vedy 40 % z prijatých uchádzačov na študijné programy patriace do tejto hlavnej skupiny študijných odborov, najmenej sa nezapísalo na vojenské a bezpečnostné vedy a náuky 15 % z prijatých uchádzačov na študijné programy patriace do tejto hlavnej skupiny študijných odborov. 10 Prijímacie konanie na vysoké školy Slovenskej republiky v roku 2012 Graf 5: Percentuálny podiel prihlášok na ich celkovom počte v hlavných skupinách študijných odborov vedy a náuky o kultúre a umení 3% vojenské a bezpečnostné vedy a náuky 3% prírodné vedy 6% technické vedy a náuky 17% poľnohospodársko -lesnícke a veterinárne vedy a náuky 2% spoločenské vedy, náuky a služby 58% zdravotníctvo 11% Muži verzus ženy Podľa pohlavia uchádzačov prevažovali ženy (57 %) a skoro takým istým podielom (56 %) boli ženy zastúpené aj v prijatých, či zapísaných uchádzačoch. Takýto (±1 %) podiel žien medzi uchádzačmi bol aj predchádzajúcich rokoch. Ženy si podali tri pätiny prihlášok z ich celkového počtu (viacnásobnosť v podaní prihlášok je u nich vyššia ako u mužov) a najväčší podiel prihlášok oproti mužom mali v prihláškach na študijné programy patriace do hlavnej skupiny študijných odborov zdravotníctvo tri štvrtiny, najmenší v prihláškach na študijné programy patriace do hlavnej skupiny študijných odborov technické vedy a náuky ani nie jednu štvrtinu (23 %), (graf 6). 11 Štefánia Antalíková Graf 6: Percentuálny podiel mužov a žien na počte prihlášok podľa hlavných skupín študijných odborov všetky odbory spolu 39,5 60,5 vojenské a bezpečnostné vedy a náuky 62,6 37,4 vedy a náuky o kultúre a umení spoločenské vedy, náuky a služby 31,9 30,5 68,1 69,5 zdravotníctvo poľnohospodárskolesnícke a veterinárske vedy a náuky 25,2 38,7 74,8 61,3 technické vedy a náuky 77,0 23,0 prírodné vedy 36,8 63, muži ženy 12 Prijímacie konanie na vysoké školy Slovenskej republiky v roku 2012 Na záver Prehľady z prijímacieho konania na vysoké školy SR sú priebežne zverejňované na webovej stránke ÚIPŠ a sú prezentované číselnými hodnotami v zostavách, tabuľkách a grafoch v usporiadaní podľa rôznych kritérií. Súčasťou týchto prehľadov však nie sú faktory a súvislosti, ktoré majú vplyv na predkladané výsledky a taktiež v číselnej prezentácii prijímacieho konania chýbajú (tým, že spracovanie je sústredené na vysoké školy SR) údaje o uchádzačoch o vysokoškolské štúdium na zahraničných vysokých školách. Ing. Štefánia ANTALÍKOVÁ Ústav informácií a prognóz školstva 13 Dagmar Lesáková Implementácia salzburských princípov doktorandskom vzdelávaní Abstrakt Doktorandské vzdelávanie je tretí, najvyšší stupeň vysokoškolského vzdelávania. Dokumentuje vysokú úroveň vzdelávania a výskumu vysokých škôl, ktoré ho poskytujú. Oprávnenie poskytovať vzdelávanie v študijných odboroch tretieho stupňa je viazané na intenzívny výskum, na zapojenie sa do medzinárodnej vedeckej komunity, prezentovanie vlastného výskumu na medzinárodných konferenciách, publikovanie v uznávaných vedeckých časopisoch. V tomto zmysle je poskytovanie doktorandského štúdia prejavom excelentnosti a uznaním kvality vysokých škôl. Aby sa zvýšila úroveň doktorandského vzdelávania boli v rámci bolonského procesu prijaté tzv. salzburské princípy (označované aj ako salzburské deskriptory), ktoré predstavujú súbor odporučení na modernizáciu a skvalitnenie doktorandského štúdia. Nasledujúca stať popisuje genézu vzniku, obsah a posolstvo salzburských princípov pre rozvoj doktorandského vzdelávania. Kľúčové slová Doktorandské vzdelávanie, doktorand, salzburské princípy, školiteľ, výskumná kapacita. Keywords Doctoral education, doctoral candidate, Salzburg principles, doctoral supervisor, research capacity. Úvod V roku 2005 boli v rámci bolonského procesu prijaté tzv. salzburské princípy, ktoré boli reakciou na volanie univerzít po formulovaní základných princípov pre tvorbu doktorandských študijných programov. Salzburské princípy zohrali rozhodujúcu rolu v následných reformách doktorandského vzdelávania. Naznačili zásady nového spoločného smerovania v Európe, pričom ich implementáciu a adaptáciu realizovali univerzity, ktoré získali týmito procesmi rozsiahle skúsenosti a poznatky. Výsledky európskych univerzít, ktoré pôsobia vo veľmi 14 Implementácia salzburských princípov v doktorandskom vzdelávaní rozdielnom spoločenskom a historickom kontexte potvrdili platnosť salzburských princípov ako bázu pre sústavné skvalitňovanie doktorandského vzdelávania. Skúsenosti z reforiem doktorandského štúdia v štátoch zapojených do bolonského procesu viedli k trom významným záverom. Po prvé, doktorandské vzdelávanie má v kontexte európskeho výskumného priestoru a európskeho vysokoškolského priestoru osobitné miesto. Jeho ťažisko spočíva v uskutočňovaní výskumu, čím sa zásadne odlišuje od prvého a druhého cyklu vzdelávania. Po druhé, na intelektuálny rast a rozvoj doktorandov je nutná nezávislosť a flexibilita. Doktorandské vzdelávanie je vysoko individuálne a svojou podstatou originálne. Cesta napredovania doktoranda je jedinečná z hľadiska projektu výskumu, ako aj z hľadiska individuálneho profesionálneho rozvoja. Po tretie, doktorandské vzdelávanie by mali rozvíjať autonómne inštitúcie pripravené prebrať zodpovednosť za kultivovanie prostredia vedy a výskumu. Inštitúcie by mali implementovať také mechanizmy riadenia, ktoré podporujú vytváranie pružných organizačných štruktúr a nástrojov na zdokonaľovanie a rozvoj doktorandského vzdelávania. Pod vplyvom prijatých salzburských princípov sa prostredie doktorandského vzdelávania v Európe významne zmenilo, čo viedlo v júni 2010 k doplneniu a spresneniu pôvodných princípov. Tieto inovované salzburské princípy, označované aj ako iniciatíva Salzburg II, majú charakter odporučení. Vychádzajú z pôvodných salzburských princípov potvrdzujú platnosť základných myšlienok, dopĺňajú a konkretizujú ich obsah. Ako nástroj na dosiahnutie vyššej manažérskej kultúry doktorandského vzdelávania uvádzajú salzburské princípy aj tzv. doktorandskú školu. 1 Koncepcia doktorandskej školy by sa vo svojej podstate mohla vzťahovať na všetko od doktorandského programu s niekoľkými doktorandmi až po celouniverzitný útvar s vlastným manažmentom. V ostatných rokoch však existuje tendencia používať termín doktorandská škola pre útvar zaoberajúci sa viac celkovým strategickým 1 Doktorandské školy (research schools) existujú v Európe na rôznych úrovniach a v rôznych formách, pričom niekedy sú za doktorandské školy označované samotné doktorandské programy. Objektívne je však potrebné rozlišovať medzi doktorandským programom a doktorandskou školou. Doktorandský program predstavuje súbor vyučovaných predmetov a aktivít výskumu v rámci jednej alebo viacerých disciplín, zatiaľ čo doktorandská škola je organizačná jednotka v rámci vysokej školy s vlastnými zdrojmi určenými na manažment doktorandského vzdelávania. 15 Dagmar Lesáková manažmentom doktorandských programov než individuálnym programom. Niektoré univerzity majú doktorandské školy pre každú fakultu zvlášť, iné majú jednu školu na manažovanie všetkých aktivít v doktorandskom vzdelávaní (čo je označované ako dáždnikový model ). V každom prípade, vytváranie doktorandských škôl prispieva k zvýšeniu angažovanosti vysokej školy v doktorandskom vzdelávaní a vhodne dopĺňa individuálny vzťah doktoranda a školiteľa. Odporučenia z roku 2010 možno rozčleniť do troch oblastí. Prvá z nich potvrdzuje originálny výskum ako bázu doktorandského vzdelávania, a tým ho odlišuje od prvého a druhého cyklu vzdelávania. Druhá a najrozsiahlejšia oblasť pozostáva z odporučení na zdokonalenie doktorandského vzdelávania a týka sa unive
Related Search
Similar documents
View more...
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks