PREMENA MANŽELSKÝCH OSOBNÝCH PRÁV A POVINNOSTÍ V ČESKOSLOVENSKOM PRÁVE V POLOVICI 20. STOROČIA - PDF

Description
PREMENA MANŽELSKÝCH OSOBNÝCH PRÁV A POVINNOSTÍ V ČESKOSLOVENSKOM PRÁVE V POLOVICI 20. STOROČIA IVANA ŠOŠKOVÁ Právnická fakulta, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici (Slovensko), Katedra teorie a dejín

Please download to get full document.

View again

of 24
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

Math & Engineering

Publish on:

Views: 16 | Pages: 24

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
PREMENA MANŽELSKÝCH OSOBNÝCH PRÁV A POVINNOSTÍ V ČESKOSLOVENSKOM PRÁVE V POLOVICI 20. STOROČIA IVANA ŠOŠKOVÁ Právnická fakulta, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici (Slovensko), Katedra teorie a dejín štátu a práva Abstract in original language Prezentovaný príspevok sa zameriava konkrétne na historicko-právnu analýzu osobno-právnych pomerov medzi manželmi. Osobné práva a povinnosti manželov tu autorka skúma akoby v dvoch fázach vývoja. Najprv ich približuje ako boli vnímané a vykladané právnou vedou od konca 19. storočia a aký odraz nachádzali v práve platnom v Československu i po skončení druhej svetovej vojny. Následne upriamuje pozornosť na zásadnú premenu v úprave týchto práv a povinností po prijatí Ústavy 9. mája z roku 1948 a potom Zákona č. 265/1949 Sb. o rodinnom práve, ktoré dôsledne odmietli nerovnosť pohlaví a dovtedajší výklad o osobitných právach a povinnostiach na strane manžela a osobitných na strane manželky. Príspevok má za cieľ vytvoriť podklad pre úvahy o zmysle a pôvode noriem, ktoré i dnes predstavujú základný rámec úpravy vzájomných osobných práv a povinností medzi manželmi v Slovenskej i v Českej republike. Key words in original language Rodinné právo; Manželstvo; Osobné práva a povinnosti manželov; Vzájomné práva a povinnosti manželov; Československá republika; Ústava 9. mája 1948; Zákon č. 265/1949 Sb. o rodinnom práve. Abstract Presented article aims specifically at legal analysis of personal matrimonial matters. The author examines the personal marital rights and duties as they were in two development phases. The first, as these rights and duties were perceived and interpreted in jurisprudence since the late 19 th century and what way they were reflected in Czechoslovak law valid after World War II. Subsequently author draws attention to the fundamental transformation in adjustment of these marital rights and duties after the adoption of the Constitution of 9th May 1948 and the Act No. 265/1949 Coll. on family law, which consistently refused the gender inequality and the interpretation of the then special rights and duties of the husband and special ones of the wife. This article is to bring some basis for consideration of reason and genesis of those legal rules, which today constitute basic legal framework for mutual marital rights and duties in Slovakia and Czech Republic as well. Key words Family law; Matrimony; Personal marital rights and duties; Mutual marital rights and duties; Czechoslovak Republic; The Constitution of 9th May 1948; Act No. 265/1949 Coll. on family law. Manželstvo ako trvalé a úplné životné spoločenstvo muža a ženy, založené sobášnym aktom, zakladá celý rad práv a povinností medzi manželmi. Okruh manželských práv a povinností tvoriacich obsah manželského pomeru nie je vzhľadom na špecifickosť vzťahov medzi manželmi možné vopred presne zadefinovať. Vzájomné práva a povinnosti, ktoré manželom vyplývajú z manželstva sú vždy jednak osobnoprávne a jednak majetkovoprávne. Hlavný rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že osobné práva sú nepremlčateľné, neprenosné, nescudziteľné, nezdediteľné. Prináležia svojmu nositeľovi v celosti, nemožno ich zmluvne obmedziť, ani sa ich nemožno vopred platne vzdať. Majetkové práva sú právami vecnými, sú teda prenosné, v zásade aj zdediteľné, možno ich zmluvne upravovať. Manželské práva a povinnosti predovšetkým vyplývajú zo samotného účelu manželstva, kde sa nimi sleduje fungovanie trvalého životného spoločenstva dvoch osôb rôzneho pohlavia a rodiny z neho pochádzajúcej. Konkrétnejšiu podobu im však môže stanoviť priamo zákonná úprava, odrážajúca sociálno-ekonomické podmienky a morálne hodnoty spoločnosti na určitom stupni jej historického vývoja. V prvej polovici 20. storočia bolo i rodinné právo platné v Československu výrazne postihnuté právnym dualizmom. Na územiach patriacich pred vznikom samostatnej ČSR v roku 1918 do rakúskej časti monarchie v Čechách a na Morave - tvorilo rodinné právo súčasť práva občianskeho. Základný rámec právnej úpravy rodinného práva tu tvoril recipovaný kódex občianskeho práva - Všeobecný občiansky zákonník (ABGB) ešte z roku Základnú zákonnú úpravu rodinného práva na Slovensku predstavoval pôvodom uhorský zák. čl. XXXI/1894 o práve manželskom (tzv. manželský zákon ďalej len MZ ), ktorý bol do československého právneho poriadku taktiež prevzatý recepciou v roku 1918 a platil na území Slovenska ako základný pilier rodinného práva v takmer nezmenenej podobe i po skončení druhej svetovej vojny až do Vtedy nadobudol účinnosť nový československý kódex rodinného práva z.č. 265/1949 Sb. o rodinnom práve (ďalej len ZoRP ). Tieto normy teda predstavovali základný rámec právnej úpravy manželských pomerov, v rámci ktorých sa bližšie zameriame na manželské práva a povinnosti osobného charakteru. Ak by sme chceli v zmysle uvedených rodinno-právnych noriem čo najširšie vystihnúť okruh konkrétnych vzájomných manželských práv a povinností, tvoriacich obsah manželstva, musíme vychádzať: a) predovšetkým zo samotného účelu manželstva keďže manželstvo znamenalo trvalé životné spoločenstvo dvoch osôb rôzneho pohlavia, ukladali sa v ňom manželom také práva a povinnosti, ktoré umožňovali, aby toto spoločenstvo zdarne fungovalo (žiť spolu, byť si verní, vzájomne sa rešpektovať, vzájomne si pomáhať, spoločne sa starať o deti, o potreby a záležitosti rodiny a pod.) 1 Samozrejme aj táto kodifikačná norma prešla viacerými zmenami, pre oblasť rodinného práva mali najväčší význam novely vydané cisárkymi patentami z rokov 1914 a Bližšie pozri: VESELÁ, R. a kol.: Rodina a rodinné právo historie, současnost a perspektivy. (II. vydání). Praha: EUROLEX BOHEMIA, s.r.o., s. 2 Rodinné a manželské právo v medzivojnovej prvej ČSR neprešlo komplexnou premenou či reformou, ktorá by kodifikovala a zároveň unifikovala nové rodinné právo v spoločnom štáte. Určité zmeny v oblasti rodinného práva nastali iba prostredníctvom parciálnych zákonov, ako boli tzv. manželská novela z.č. 320/1919 Sb. (v českých krajinách známejšia skôr ako rozlukový zákon ), ďalej z.č. 256/1921 Sb. o ochrane detí v cudzej starostlivosti a detí nemanželských; z.č. 25/1928 Sb. o osvojení a napokon tzv. alimentačný zákon č. 4/1931 Sb. b) zo zákona - vzájomné práva a povinnosti sa dali vyvodiť priamo z ustanovení ABGB konkrétne z 44 a potom 91 a 92; v práve platnom na Slovensku zo zák. čl. XXXI/1894 o manželskom práve tu však nepriamo - najmä z jeho hlavy V. rozoberajúcej Zaniknutie manželstva: z dôvodov rozluky/rozvodu a tiež z obsahových náležitostí rozsudku bolo možné a contrario vydedukovať manželské práva a povinnosti (vzájomné slušné správanie, spoločná domácnosť, mravný život, výživné manželky, starostlivosť a výživa nezletilých detí a pod.) c) a napokon aj zo zmlúv vo význame právnych úkonov, ktorými si manželia mohli upraviť svoje majetkové pomery. Až vezmúc všetky tieto zdroje do úvahy, bolo možné vytvoriť globálnejší pohľad na vzájomné práva a povinnosti manželov, tvoriace obsah manželského zväzku. OSOBNÉ PRÁVA A POVINNOSTI MANŽELOV DO PRIJATIA ZÁKONA O RODINNOM PRÁVE Č. 265/1949 SB. Vzájomné práva a povinnosti osobného charakteru nebolo vzhľadom na nesmiernu špecifickosť každého manželského vzťahu možné taxatívne vypočítať. Aj v dnešnej dobe, kedy sa už rodinnoprávne normy aspoň čiastočne osobného pomeru manželov dotýkajú, robia tak len vo veľmi všeobecnej rovine. Ostatné sa preto ponecháva viac-menej na silu morálnych a spoločenských noriem 3. Inak to nebolo ani v minulosti. Pri osobnom pomere medzi manželmi bolo potrebné vychádzať z toho, že sa manželstvo charakterizovalo ako trvalé a úplné spoločenstvo života muža 3 VESELÁ, R. a kol.: Rodina a rodinné právo historie, současnost a perspektivy. (II. vydání). Praha: EUROLEX BOHEMIA, s.r.o., str. 130. a ženy. Manžel a manželka boli z moci manželstva voči sebe navzájom povinní viesť spolu manželský život tak, aby toto životné spoločenstvo napĺňali a zachovávali. Práva a povinnosti osobného charakteru vznikali manželom okamihom platného uzavretia manželstva. Nebolo možné ich súdne vymáhať, inak povedané, nebolo možno žalovať o ich splnenie. V prípade, že ich ale niektorá manželská strana neplnila resp. porušovala, dávala tak druhej manželskej strane príčinu žiadať o rozlúčenie manželstva z viny druhého manžela, teda vystavovala sa tak riziku, že ju súd uzná za vinnú, čo mohlo mať ďalšie (najmä majetkovoprávne) následky. Manželia boli predovšetkým viazaní k spoločnému životu, k vzájomnej starostlivosti o osobné dobro, k slušnému zaobchádzaniu - t.j. k vzájomnej úcte, vážnosti a zachovávaniu dôstojnosti, ďalej k manželskej vernosti, uspokojovaniu manželskej lásky a k spoločnému vychovávaniu detí. V niektorých ohľadoch mal muž jednostranne silnejšie postavenie, a to najmä v tom, že bol hlavou domácnosti a patrilo mu v nej rozhodujúce slovo. 4 Muž bol hlavou rodiny. On s konečnou platnosťou rozhodoval o záležitostiach manželského života, ako aj života rodinného vôbec. Práva a povinnosti manželov, by sa dali rozdeliť na tri skupiny: práva a povinnosti obom manželom spoločné, ďalej práva a povinnosti vyplývajúce z manželstva zvlášť manželovi a napokon vyplývajúce zvlášť manželke, pričom prirodzene, povinnosti vyplývajúce jednej strane treba inverzne vždy vnímať ako práva strany druhej. Rozdelenie manželských osobných práv do prehľadných troch skupín som si osvojila na základe 4 LUBY, Š.: Základy všeobecného súkromného práva. Bratislava: Právnická fakulta Slovenskej univerzity, Ústav všeobecného práva súkromného, str. 218. podrobnejšieho výkladu týchto práv a povinností uvedeného v Komentáři k čsl. obecnému zákonníku občanskému (díl I., Praha 1935). Dovolím si podotknúť, že dobová právna veda na Slovensku 5 nevenovala osobnému právu manželskému veľkú pozornosť. Autori sa tu zväčša sústredili len na niekoľko riadkový exemplifikatívny výpočet osobných manželských práv a povinností alebo na výrok, že rovnaké zásady platia aj v práve slovenskom 6. Práva a povinnosti spoločné obom manželom Prvou a možno povedať základnou povinnosťou oboch manželov bolo viesť spoločný život. Manželské spolužitie mohla manželská strana odoprieť len vtedy, keď jej druhá strana zavdala podstatný dôvod na rozluku; mohla ho však odopierať len dovtedy, kým bolo možné tento dôvod uplatňovať pred súdom. Aj keby tam inak dôvod rozluky nebol, nebolo možné manželskú stranu zaviazať k pokračovaniu v manželskom spolužití, ak by táto žiadosť bola zrejme proti slušnosti (napr. keď druhá strana bola v dôsledku duševnej poruchy nebezpečne agresívna a pod.). Ďalšou dôležitou záležitosťou manželského spolužitia bol pohlavný styk. Každý z manželov mal k nemu povinnosť, ale samozrejme mal naň aj právo. Takéto vymedzenie práva a povinnosti sa viazalo vždy len na vzťah k druhému manželovi, inak by šlo o cudzoložstvo 7. Aj pri pohlavnom styku 5 Pozri napr. LUBY, Š.: Základy všeobecného súkromného práva. Bratislava: Právnická fakulta Slovenskej univerzity, Ústav všeobecného práva súkromného, Obdobne: FAJNOR, V. ZÁTURECKÝ, A.: Nástin súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. III. vydanie pôvodného diela. Šamorín: Heuréka, Pozri napr.: Právo slovenské k 90, 91 a 92, I. odsek komentára, autor: Nožička. In: ROUČEK, F. SEDLÁČEK, J.: Komentář k čsl. obecnému zákoníku občanskému. I. díl. Praha: Právnické kníhkupectví a nakladatelství V. Linhart, str.460, 482, Rozhodnutie najvyššieho súdu: Je hrubým porušením manželskej povinnosti, jestli manželka žijúca od muža odlúčene spáva v jednej miestnosti s cudzím mužom, u ktorého je gazdinou (Právny Obzor 1926, str.105). Citované podľa: ROUČEK, F. SEDLÁČEK, J.: mali manželia vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, preto mohla manželská strana odopierať súlož vyžadovanú spôsobom jej sa priečiacim, alebo podľa jej názoru nenormálnym. V takomto prípade nebolo možné hovoriť o odopieraní manželskej povinnosti a manžel si jej splnenie nesmel násilne vynucovať. Zakladalo by to dôvod na rozluku manželstva pre hrubé porušovanie manželského spolužitia. Manželia mali spolu slušne zaobchádzať. Intimita rodinného života nemá nikdy viesť k tomu, aby sa manželia mohli vzájomne skutkami či slovami urážať. A ináč to nebolo ani v minulosti. Manžel, hoci mal v niektorých ohľadoch silnejšie postavenie ako žena, nemal právo svojvoľne manželku trestať, inak by to bol opäť dôvod k rozluke alebo rozvodu (ublíženie na zdraví, telesné poškodenia v dôsledku bitky išlo o tzv. absolútne rozlukové dôvody). Medzi spoločné manželské práva a povinnosti patrila i manželská vernosť. Táto neznamenala len vernosť v pohlavnej sfére, ale mala to byť v prvom rade vernosť vyplývajúca zo životného spoločenstva. Manželia mali byť voči sebe otvorení, mali si vzájomne dôverovať, klamanie jedného druhému by bolo porušením vernosti. Samozrejme, tu mám na mysli klamstvá resp. podvádzania smerujúce k ohrozeniu či už osobného alebo majetkového záujmu druhého manžela, a to podstatným spôsobom, t.j. že sa tým narúšala možnosť spolužitia. Drobné klamstvá (v praxi tak bežné), v ktorých treba vidieť skôr snahu o zachovanie či uchránenie si vlastnej individuality každého z manželov, nebolo možné považovať za porušovanie vernosti, keďže v skutočnosti manželské spolužitie neohrozovali. Autori Komentáře vo svojom výklade prezentovali i všeobecný, historicky dlhodobo tradovaný názor vtedajšej spoločnosti, keď za náplň pojmu manželská vernosť považovali aj určité rešpektovanie manželských Komentář k čsl. obecnému zákoníku občanskému. I. díl. Praha: Právnické kníhkupectví a nakladatelství V. Linhart, str.462. rolí v podobe deľby úloh: manžel - živiteľ rodiny, žena starostlivosť o domácnosť a o deti. Dále vyžaduje věrnost, aby každý z manželů zařídil své jednání tak, aby každý z manželů mohl své funkce v manželství řádně plniti: manžel aby se mohl postarati o společenskou a hospodářskou základnu manželství a manželka aby mohla vésti domácnost a pečovati o děti. V tom spočívá těžiště věrnosti a ne v pohlavní stránce. 8 Už z tohto je jasne vidieť predstavy spoločnosti o manželských stereotypoch a teda aj vtedajšie zákonite nerovnaké pozície manželov, čo vzhľadom na rozsah úkonov, ktoré mohli v rámci takejto svojej agendy urobiť, zabezpečovalo aj ich právne nerovné postavenie. Práva a povinnosti zvlášť manžela Muž bol hlavou rodiny. Jeho základnou povinnosťou bolo hmotne zabezpečovať rodinu a poskytovať jej ochranu proti tretím osobám. Mohlo by sa zdať, že táto jeho povinnosť bola skôr majetkového charakteru. Avšak práve naopak, bola to povinnosť rýdzo osobná, preto ju muž manžel nemohol na niekoho preniesť alebo sa jej vzdať. Nesplnenie tejto povinnosti mu podľa všeobecne uznávanej morálky nemohlo byť tolerované. Preto, vzhľadom na dôležitosť povinností, ktoré boli mužovi ukladané spoločnosťou, požíval tento aj osobitné postavenie v rodine, čo sa prejavovalo v jeho rozhodujúcom slove pri riešení rodinných záležitostí. Muž bol ako hlava rodiny zodpovedný za celú rodinu tak v smere osobnom i majetkovom. Nebolo však plne na jeho ľubovôli určovať pomery v domácnosti. V tomto ohľade by sa dalo povedať, že mal naozaj viac povinností ako práv. Riadenie rodiny prináležalo obom manželom, mužovi i 8 ROUČEK, F. SEDLÁČEK, J.: Komentář k čsl. obecnému zákoníku občanskému. I. díl. Praha: Právnické kníhkupectví a nakladatelství V. Linhart, str Uvedené podporuje aj judikát najvyššieho súdu: Manželka je povinná po dobu trvania manželského zväzku zachovávať manželskú vernosť a viesť život, zrovnávajúci sa s verejnou mravnosťou (Rv III719/27, P.O. 1928, str. 391). Citované z: tamtiež. žene, podľa prirodzenosti rozumu a zvyklostí, to znamená že muž nebol v žiadnom prípade úplným pánom ženy 9. Patrilo mu síce hlavné rozhodovacie slovo, vo význame ak to, čo zariadil, bolo v zhode s účelom životného spoločenstva a bolo to na podporu tohto spoločenstva, všetci ostatní členovia rodiny boli povinní sa mu podriadiť. Muž nemohol zasahovať do osobných práv manželky. Mohol určovať celý jej spôsob života len v tom smere a potiaľ, pokiaľ to bolo potrebné k dosiahnutiu ich životného spoločenstva. Ak by ale muž svojím rozhodovaním vážne zasahoval do osobných či dokonca ľudských práv manželky, mohla táto žalobou žiadať o ochranu svojich dotknutých práv. Keďže mal manžel povinnosť zabezpečovať hmotné prostriedky pre životné spoločenstvo oboch manželov, určoval tak nielen životnú mieru manželstva, ale aj sociálny a hospodársky spôsob rodinného života. Ďalej muž rozhodoval o spoločnom bydlisku manželov, t.j. prináležalo mu právo voliť miesto a priestory bývania. Ním určené bývanie však malo zodpovedať účelu životného spoločenstva manželov. Prirodzene, nie vždy ekonomické podmienky umožnili okamžité samostatné bývanie manželov. Núdzové opatrenie sa však nemalo stať uspokojivým riešením, od muža sa očakávalo, a teda považovalo sa za jeho povinnosť, zabezpečiť samostatnú domácnosť. Spoločné bydlisko manželov malo byť vždy určované takým spôsobom, aby vyhovovalo obom manželom. Preto musel manžel pri svojom rozhodovaní slušne uvážiť všetky manželkine námietky. Ak by zneužíval toto svoje rozhodovacie právo, jeho rozhodnutie by sa nestalo pre manželku záväzné ROUČEK, F. SEDLÁČEK, J.: Komentář k čsl. obecnému zákoníku občanskému. I. díl. Praha: Právnické kníhkupectví a nakladatelství V. Linhart, str Z judikatúry: Zvolenie miesta spolužitia a spoločného bydlenia manželského patrí ku právam manžela ako prednostu domácnosti (hlavy rodiny) a toto jeho oprávnenie je obmedzené len potiaľ, že pri jeho vykonávaní je povinný vziať slušný zreteľ na rady a námietky svojej manželky. Tá púha skutočnosť, že strany sa zhodli v tom, že budú stále spolu bydleť na určitom mieste, nemôže zbaviť manžela v obore práv jemu prislúchajúcich ani toho oprávnenia, aby mohol miesto spolužitia a spoločného bydlenia v pozdejšej dobe Manžel bol tiež oprávnený zastupovať svoju manželku pred úradmi a súdmi v záujme ochrany jej osoby a majetku. Nebol však nijakým zákonným poručníkom manželky, manželku mohol zastupovať len vtedy, ak ona sama v danej záležitosti neurobila určité opatrenia. V rámci majetkových práv mal za určitých okolností aj právo spravovať manželkin majetok a povinnosť vyživovať svoju manželku. Práva a povinnosti zvlášť manželky Žena bola povinná nasledovať svojho manžela do ním zvoleného miesta bydliska 11. Na druhej strane mala aj právo žiadať manžela, aby sa o riadne bydlisko postaral a aby ju do tohto spoločného bydliska aj prijal. Spoločne s bydliskom nasledovala svojho muža aj v domovskej príslušnosti, t.j. pr
Related Search
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks