Predmetom tohto príspevku je štruktúrovaný pohľad na európske insolvenčné - PDF

Description
Európske a nemecké insolvenčné právo so zameraním na cezhraničné konanie, COMI a medzinárodnú príslušnos Abstrakt: Predmetom tohto príspevku je štruktúrovaný poh ad na európske insolvenčné právo, možnosti

Please download to get full document.

View again

of 20
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

Crafts

Publish on:

Views: 32 | Pages: 20

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
Európske a nemecké insolvenčné právo so zameraním na cezhraničné konanie, COMI a medzinárodnú príslušnos Abstrakt: Predmetom tohto príspevku je štruktúrovaný poh ad na európske insolvenčné právo, možnosti riešenia insolvencie v Nemecku a cezhraničné aspekty uplatňované v insolvenčných konaniach. Cie om článku je predovšetkým zameranie na komunitárnu, nemeckú a cezhraničnú právnu úpravu a praktickú realizáciu konkurzov. Článok vychádza z aktuálneho znenia zákonov a z knižných a internetových zdrojov dostupných k K účové slová: Insolvenčné konanie, konkurz, insolvenčný správca, hlavné úpadkové konanie, ved ajšie úpadkové konanie Predmetom tohto príspevku je štruktúrovaný pohľad na európske insolvenčné právo, možnosti riešenia insolvencie v Nemecku a cezhraničné aspekty uplatňované v insolvenčných konaniach. Nemecká právna úprava výrazne ovplyvnila vývoj európskeho insolvenčného práva a práve preto bola zvolená pri písaní tohto príspevku. Nemecká právna úprava ponúka inšpiratívny pohľad aj pre českú úpravu insolvencie. V jednej podkapitole ponúkame formálne porovnanie vybraných aspektov nemeckej a českej insolvenčnej právnej úpravy. Európska únia predstavuje veľký priestor pre podnikanie a nakupovanie a insolvencia je prirodzeným javom, ktorý najmä v období súčasnej finančnej krízy je dôležitý pri rozhodnutí či v danej krajine investovať a podnikať, alebo nie. Práve európsky atribút je pre túto prácu kľúčový. V práci sa zameriame na praktické otázky spojené s insolvenciou v Nemecku, napríklad aké sú tu formy insolvenčných konaní, aké sú ich ciele, čo je potrebné pre iniciáciu insolvenčného konania, pozíciu účastníkov, dôsledky vyhlásenia konkurzu, predpisy podstatné pre insolvenčné konanie. V práci si priblížime konkurzné a insolvenčné právo Európskej únie a najmä jeho väzbu na nemecké konkurzné právo. Cieľom práce je pripraviť stručný prehľad insolvenčných možností v Európe a Nemecku nielen pre právnikov, ale aj pre laickú verejnosť s dôrazom na cezhraničný aspekt insolvenčných a konkurzných konaní. Pri písaní práce sme využili metódu opisu a metódu porovná- Současná Evropa 02/ vania právnych systémov. Využil som tiež metódu rozdielu (method of difference) Johna Stuarta Milla. Základná výskumná otázka znie: Je súčasná európska právna úprava cezhraničného insolvenčného konania a jej praktická realizácia dostatočná? V práci budeme testovať tri hypotézy: Nemecký insolvenčný systém ponúka komplexné riešenie konkurzu. ESD pomáha realizovať nariadenie Rady EÚ č. 1346/2000 v praxi. Česká právna úprava insolvencie sa inšpirovala nemeckou právnou úpravou. Konkurz je neoddeliteľnou súčasťou podnikateľského procesu. Dôkladná včasná znalosť konkurzného právo je lepšia, než následné tvrdé prekvapenie. Upozorňujeme na to, že vychádzame z aktuálneho znenia zákonov a z knižných a internetových zdrojov dostupných k Konkurzné a insolvenčné právo Európskej únie 1.1 Konkurz v Európskej únii V ďalšom texte budeme používať pojem insolvenčný ako širšie vyjadrenia pojmu konkurzný. Konkurz je jedným spôsobom riešenia insolvencie. Pre pochopenie problematiky európskeho insolvenčného práva a nemeckej právnej úpravy je potrebné oba uvedené pojmy používať uvážene a spolu. Celoeurópska úprava insolvenčného konania s európskym medzinárodným prvkom je založená na nariadení Rady EÚ č. 1346/2000 vydanom 29. mája 2000 o insolvenčnom konaní. Toto nariadenie sa stalo účinným 31. mája 2002 pre všetky členské štáty Európskej únie s výnimkou Dánska. Už z povahy nariadenia vyplýva, že je priamo záväzné pre všetky členské štáty EÚ. Medzinárodný prvok európskeho charakteru je podľa českého insolvenčného zákona vymedzený v súlade s nariadením č. 1346/2000 ako skutočnosť, že hlavné záujmy dlžníka sú sústredené v niektorom z členských štátov Európskej únie, s výnimkou Dánska a súčasne, že aspoň jeden z veriteľov alebo aspoň časť majetkovej podstaty sa nachádza v niektorom z členských štátov. 1 Nariadenie Rady EÚ č. 1346/2000 sa usiluje o harmonizáciu a unifikáciu účinkov rozhodnutia o zahájení insolvenčného konania, a tiež o určenie jednotlivých pravidiel pre medzinárodnú príslušnosť a právo použiteľné pre tieto konania. Hlavný cieľ sa tak dá vymedziť ako snaha, aby sa účastníci insolvenčného konania nesnažili presúvať svoje aktíva a pasíva medzi hranicami. Cieľom je tiež zamedziť presúvaniu celého súdneho konania z jedného členského štátu 1 ADAM, J. Evropské úpadkové právo. Právní rozhledy, 2006, č. 10, s Európske a nemecké insolvenčné právo do druhého, s cieľom zaistiť si tak lepšie a výhodnejšie zachádzanie. 2 Je dôležité podotknúť, že sa nariadenie nevzťahuje na poisťovne a na úverové a investičné činnosti. Nariadenie sa týka predovšetkým ustanovenia spoločných pravidiel v rámci medzinárodnej príslušnosti, použiteľného práva, uznávania rozhodnutí, právomocí insolvenčných správcov, vzťahov hlavného a vedľajšieho insolvenčného konania. Podobné členenie môžeme vidieť aj v samotnom nariadení. To sa delí na všeobecné ustanovenia s dôrazom na pôsobnosť, definície, právomoci, príslušnosť a rozhodné právo. Ďalej tiež na uznávanie insolvenčného konania, vedľajšie sekundárne insolvenčné konanie, 3 pravidlá pre informovanie veriteľov a uznávanie ich pohľadávok. V záverečnej časti sa nachádzajú prechodné a záverečné ustanovenia. 4 Nariadenie stojí na troch základných princípoch: na okamžitom uznaní rozhodnutia 5, na koordinácii hlavného a vedľajšieho konania, a na lepšej ochrane záujmov zahraničných veriteľov prostredníctvom zavedenia pravidiel určujúcich použiteľné právo aplikovateľné na cezhraničné spory 6. Nariadenie Rady EÚ č. 1346/2000 sa nesnaží o harmonizáciu jednotlivých insolvenčných právnych úprav v jednotlivých členských štátoch, a z tohto dôvodu sa môže javiť ako málo efektívne, pretože síce zbližuje uznávanie a konanie cezhraničných sporov, ale neupravuje jednotné konanie. To nebolo ale jeho cieľom. Preto môžu byť a sú v jednotlivých členských štátoch veľké odchýlky v právnej úprave insolvencie. Napríklad v tom, že neexistujú niektoré inštitúty, alebo sa odlišne označujú. Nariadenie bolo prvým krokom, ktorý doplnili následné novelizácie a harmonizácia v poslednom období. Príklady uvidíme na nemeckých cezhraničných konaniach. 1.2 Konkurz a medzinárodná príslušnos Nariadenie Rady EÚ č. 1346/2000 je postavené na zásade univerzality, teda v praxi uznania zahraničných účinkov insolvenčného konania všetkými členskými štátmi. Nariadenie tiež stojí na zásade teritoriality. Zásada teritoriality znamená platnosť rozhodnutí o prehlásení insolvenčného konania v danom štáte. 2 KREFT, G. Insolvenzordnung (Heidelberger Kommentar), C. F. Müller, Mníchov, 2011, s KREFT, G. Insolvenzordnung (Heidelberger Kommentar), C. F. Müller, Mníchov, 2011, s McBRYDE, W. W., FLESSNER, A., KORTMANN, J. J. C. S. Principles of European Insolvency Law. Kluwer Law Publishers, 2003, s KINDLER, P. Handbuch Insolvenzrecht in Europa. Mníchov: C. H. Beck, 2010, 2, s VEDER, M. Cross-border Insolvency Proceedings and Security rights. Kluwer Legal Publishers, 2004, s WESSEL, B. Cross-Border Insolvency Law in Europe: Present Status and Future Prospects. Saflii, Legal Information Institute, 2008, s Současná Evropa 02/ Ani jedna možnosť a výlučná aplikácia jednej zásady nie je pre budúcnosť insolvenčného konania s medzinárodným prvkom priamo použiteľná, preto sa v praxi používa kombinácia týchto dvoch prístupov, ktorá sa označuje ako kontrolovateľná univerzalita. 8 Medzinárodná príslušnosť pre zahájenie insolvenčného konania je definovaná podľa článku 3 nariadenia súdom členského štátu, v ktorom má dlžník sústredené svoje hlavné záujmy COMI. Za toto miesto je prevažne považované miesto sídla dlžníka či bydlisko. Tu sa teda odohráva hlavné konanie. Akékoľvek insolvenčné konania zahájené ešte pred zahájením tohto konania v inom štáte, ktorý nie je príslušným podľa článku 3 nariadenia podľa miesta hlavného záujmu sa nazývajú konaniami čiastkovými a sekundárnymi. Čiastkové konania sú teritoriálne obmedzené a na hlavnom konaní sú nezávislé. 9 Insolvenčné konanie môže byť zahájené aj súdom členského štátu, v ktorom má dlžník svoju prevádzku. V tomto prípade sa však konanie môže týkať len majetku nachádzajúceho sa na území tohto štátu. Toto konanie je sekundárnym vedľajším konaním a podmienky jeho realizácie sú obmedzené. Práve určenie medzinárodnej príslušnosti zahájenia insolvenčného konania má najväčší vplyv na určenie rozhodného práva, ktorým sa bude príslušné insolvenčné konanie riadiť. V praxi ním bude právo štátu, kde bolo vedľajšie konanie zahájené. 1.3 Insolvenčné konanie a insolvenčný správca v EÚ Uznávanie insolvenčného konania je vymedzené v druhej kapitole nariadenia Rady EÚ č. 1346/2000 presne v článku 16, ktorom je stanovené, že rozhodnutie o zahájení insolvenčného konania súdom členského štátu, v ktorom má dlžník svoje miesto hlavného záujmu (COMI), je uznávané okamžikom právnych účinkov v tomto štáte. A to všetkými ostatnými členskými štátmi bez akéhokoľvek zvláštneho uznávacieho konania. Toto ustanovenie dokresľuje článok 25 nariadenia, ktorý zavádza aj uznávanie rozhodnutia tohto súdu týkajúceho sa priebehu a ukončenia insolvenčného konania. Samozrejme bez zvláštneho konania. Ide tak o skrátené a automatické uznávanie rozhodnutí v insolvenčnom konaní a jeho účinkov všetkými členskými štátmi okamžikom ich právnej moci. Prirodzene v prípade, že toto konanie bolo zahájené v mieste hlavných záujmov dlžníka hovoríme teda o hlavnom konaní WESSELS, B. Realisation of the EU Insolvency Regulation in Germany, France and the Netherlands. In: European Bussiness Law Review, 2004, s McBRYDE, W. W. FLESSNER, A. KORTMANN, J. J. C. S. Principles of European Insolvency Law. Kluwer Law Publishers, 2003, s RAJAK, H. The Inter-Relationship Between Main and Secondary Bankruptcies. International Insolvency Institute, s Európske a nemecké insolvenčné právo Nariadenie Rady EÚ č. 1346/2000 upravuje právomoci a uznávanie a tiež menovanie insolvenčného správcu. Podľa článku 18 nariadenia má insolvenčný správca rovnaké právomoci vo všetkých členských štátoch. 11 Také isté ako má v štáte hlavného konania. A to len dokiaľ v tomto členskom štáte nie je zahájené iné úpadkové konanie alebo vykonané ochranné opatrenie brániace ich výkonu. Teda sa jedná o obmedzujúcu snahu vyhnúť sa situáciám, pri ktorých by sa jedna majetková podstata stala predmetom právomocí dvoch rôznych správcov (prípad Eurofood). Narušená by tak bola aj ochrana veriteľov v členských štátoch, v ktorých by bolo zahájené sekundárne insolvenčné konanie. 12 O sekundárne konanie sa jedná v prípade, keď bolo insolvenčné konanie zahájené v mieste sídla stálej prevádzky dlžníka. V tomto prípade je insolvenčný správca miestne obmedzený len na majetok v štáte sídla stálej prevádzky dlžníka. Ale nejedná sa len o majetok stálej prevádzky, ale o všetok majetok, ktorý patrí dlžníkovi a nachádza sa v štáte sídla tejto prevádzky. Insolvenčný správca má tak v tomto prípade možnosť podľa článku 18 odstavec 2 nariadenia vyňať majetok dlžníka do svojej majetkovej podstaty, aj keď nepatrí k prevádzke a je napríklad aj súčasťou majetkovej podstaty hlavného konania. Správca môže tiež žiadať o navrátenie majetku, ktorý bol po prehlásení sekundárneho konaní prevezený za hranice. 13 Insolvenčný správca, a to aj keď sú všeobecne uznané všetky jeho právomoci na úrovni štátu hlavného konania, musí postupovať vždy v súlade s právom toho členského štátu, v ktorom sa majetok aktuálne nachádza a v ktorom vykonáva právne kroky. K preukázaniu menovania insolvenčného správcu postačuje úradne overená kópia rozhodnutia o menovaní správcom, prípadne môže byť aj požadovaný jej preklad. Insolvenčný správca môže požadovať, aby rozhodnutie o úpadku prípadne aj o jeho menovaní bolo zverejnené v akomkoľvek členskom štáte. A to podľa pravidiel zverejňovania tohto štátu, prípadne si štát môže sám upraviť, kedy túto povinnosť priamo má aj bez žiadosti. Rovnako je toto zverejňovanie upravené aj v prípade zápisu do verejných registrov tykajúcich sa vlastníckych práv a obdobných práv. Príkladom toho je kataster nehnuteľností či obchodný register. 11 MARGREET, B. B. WESSELS, B. The Dominance of Main Insolvency Proceedings under the EU Regulation, s VEDER, M. Cross-border Insolvency Proceedings and Security rights. Kluwer Legal Publishers, 2004, s ADAM, J. Evropské úpadkové právo. In: Právní rozhledy, 2006, č. 10, s Současná Evropa 02/ 1.4 Veritelia a ved ajšie úpadkové konania Vedľajšie úpadkové konanie je možné zahájiť v inom členskom štáte, než je štát hlavného záujmu dlžníka (COMI) 14, a to aj bez toho, aby bol skúmaný dlžníkov úpadok. 15 Je to možné v prípade ak už je zahájené hlavné konanie v štáte hlavného záujmu dlžníka, ale len spôsobom uvedeným v prílohe B nariadenia a v prípade, že sa na tomto území nachádza prevádzka dlžníka. Jeho účinky sa však, tak ako už bolo uvedené, vzťahujú len na majetok dlžníka v štáte, v ktorom má svoju prevádzku. Z tohto dôvodu si zachováva určitú samostatnosť na hlavnom konaní, samozrejme s nutnosťou značnej spolupráce a informovanosti. 16 Vedľajšie konanie je zahajované predovšetkým z dôvodu lepšej ochrany menších veriteľov, pre ktorých by mohlo byť značne problematické uplatňovať svoje pohľadávky v štáte hlavného konania. To vyplýva aj zo zásad, ktoré ovládajú vedľajšie konanie. Jedná sa o tieto zásady: výlučný teritoriálny dopad, zahrňuje výlučne majetok na území tohto štátu, jedná sa o samostatné konanie, k majetku nachádzajúcemu sa na jeho území má prednosť pred hlavným konaním, môžu byť prevádzané len spôsobom uvedeným v prílohe B nariadenia. Pri určení rozhodného práva môžu vzniknúť interpretačné problémy pri článku 28 nariadenia, ale vzhľadom k samostatnosti a oddelenosti od hlavného konania, je možné jasne povedať, že právom rozhodným je právo štátu zahájenia sekundárneho vedľajšieho insolvenčného konania. Zaujímavým sa tiež javí okruh osôb, ktoré môžu podať návrh na zahájenie vedľajšieho insolvenčného konania. Vedľa osôb k tomuto oprávnených podľa práva členského štátu, sa jedná tiež o insolvenčného správcu hlavného konania. Za najdôležitejšie ustanovenie týkajúce sa vedľajšieho konania by sa dalo považovať ustanovenie článku 31 nariadenia, ktoré upravuje nutnosť vzájomnej spolupráce a udeľovania si informácií medzi insolvenčným súdom a správcami hlavného a vedľajšieho konania. Tento článok vytvára dôležité spojenie medzi týmito dvomi konaniami. Tu sa európska insolvenčná úprava inšpirovala nemeckou. Dôležité z toho dôvodu je, že určujúca pri ich rýchlosti, je jasnosť, priehľadnosť a koordinácia. Podľa nášho názoru, je ale týmto hlavne chránený záujem veriteľov, aby nedošlo k ich prípadnému poškodeniu z dôvodu nedostatočných informácií o insolvenčnom konaní. Na záver tejto časti by som rád zdôraznil ešte ďalšie významné prepojenie hlavného a vedľajšieho insolvenčného konania. 17 Ak 14 KINDLER, P. Handbuch Insolvenzrecht in Europa. Mníchov: C.H.Beck, 2010, 2, s WESSEL, B. Cross-Border Insolvency Law in Europe: Present Status and Future Prospects. Saflii, Legal Information Institute, 2008, s RAJAK, H. The Inter-Relationship Between Main and Secondary Bankruptcies. International Insolvency Institute, s MARGREET, B. B. WESSELS, B. The Dominance of Main Insolvency Proceedings under the EU Regulation, s Európske a nemecké insolvenčné právo sú vo vedľajšom konaní plne z majetkovej podstaty uspokojené uznané prihlášky pohľadávok, prevedie správca vedľajšieho konania zvyšok majetkovej podstaty do majetkovej podstaty hlavného konania. 18 Podľa článku 32 nariadenia môže byť veriteľom každý, prípadné obmedzenie môže byť spôsobené len domácou úpravou o druhu možných veriteľov. Veriteľom prináleží sloboda prihlásiť svoju pohľadávku v hlavnom alebo vedľajšom neuzatvorenom konaní, alebo dokonca v obidvoch konaniach. Podobne ako v Nemecku. Následne už je tu možnosť insolvenčných správcov, aby prihlásili pohľadávku do iného konania, pokiaľ je to pre veriteľov výhodnejšie. Veriteľ to však nesmie odmietnuť. Tento princíp tak posilňuje nutnú spoluprácu jednotlivých správcov. Nariadenie Rady EÚ č. 1346/2000 prináša v článku 39 generálne obmedzenie na všetky typy konaní, a to právo prihlásiť pohľadávku podľa článku 39 nariadenia len osobám s úzkym vzťahom k niektorému členskému štátu. Určenému podľa sídla alebo hlavného miesta záujmov. Zavádza sa tak forma prihlášky, ktorá musí byť vždy písomná. Nariadenie tiež stanovuje nutný obsah prihlášky a jej jazyk. Zahájením insolvenčného konania v niektorom členskom štáte, vzniká insolvenčnému súdu alebo správcovi povinnosť informovať o tomto stave všetkých známych veriteľov, ktorí majú úzky vzťah k niektorej členskej krajine. V tomto oznámení ich zároveň informujú aj o následnom postupe a jeho lehotách Insolvenčné konanie a rozhodnutia ESD 2.1 Eurofood IFSC Ltd Ukážkou aplikácie európskeho insolvenčného práva v súdnej praxi je prípad Eurofood z mája 2006, keď ESD vydal svoje dlho očakávané rozhodnutie viažuce sa k interpretácii COMI (center of the main interests) dlžníka. COMI je kľúčovým kritériom pri určení medzinárodnej príslušnosti pri insolvenčnom konaní s cezhraničným aspektom. Eurofood IFSC Ltd bola v Írsku registrovaná akciová spoločnosť so sídlom v Dubline. Táto írska spoločnosť bola ale 100 percentná dcérska spoločnosť talianskej spoločnosti Parmalat SpA. Cieľom Parmalatu bola finančná a daňová optimalizácia. V decembri 2003 začalo veľké insolvenčné 18 KREFT, G. Insolvenzordnung (Heidelberger Kommentar). C. F. Müller, Mníchov, 2011, s RAJAK, H. The Inter-Relationship Between Main and Secondary Bankruptcies. International Insolvency Institute, s Současná Evropa 02/ konanie proti Parmalatu so súhlasom talianskeho ministra pre výrobné aktivity, ktorý vymenoval pána Bondiho ako zvláštneho správcu pre Parmalat. 20 V januári 2004 iniciovala Bank of America začiatok insolvenčného konania voči írskemu Eurofood, ktorý sa tiež dostal do insolvencie. 21 Írsky High Court vymenoval dočasného správcu nad majetkovou podstatou Eurofoodu. Vo februári ale taliansky súd rozhodol, že taliansky správca Bondi má plnú právomoc aj nad írskym Eurofoodom, pretože COMI Eurofoodu bolo podľa talianskej interpretácie nariadenia Rady EÚ práve v Taliansku. Írsky High Court v Dubline ale s názorom a rozhodnutím parmského súdu nesúhlasil a považoval za COMI Eurofoodu práve Írsko. Teda pova
Related Search
Similar documents
View more...
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks