PRÁVNICKÁ FAKULTA MASARYKOVEJ UNIVERZITY KATEDRA OBČIANSKEHO PRÁVA. Diplomová práca IVAN FERKL 2007/ PDF

Description
PRÁVNICKÁ FAKULTA MASARYKOVEJ UNIVERZITY KATEDRA OBČIANSKEHO PRÁVA Diplomová práca Porovnanie českej a slovenskej právnej úpravy konkurzného práva z hľadiska insolvenčného zákona a zákona o konkurze a

Please download to get full document.

View again

of 29
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

Real Estate

Publish on:

Views: 31 | Pages: 29

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
PRÁVNICKÁ FAKULTA MASARYKOVEJ UNIVERZITY KATEDRA OBČIANSKEHO PRÁVA Diplomová práca Porovnanie českej a slovenskej právnej úpravy konkurzného práva z hľadiska insolvenčného zákona a zákona o konkurze a reštrukturalizácii IVAN FERKL 2007/2008 Prehlasujem, že som diplomovú prácu na tému: Porovnanie českej a slovenskej právnej úpravy konkurzného práva z hľadiska insolvenčného zákona a zákona o konkurze a reštrukturalizácii spracoval sám a uviedol som všetky použité pramene.... Ivan Ferkl 1 Obsah: 1. Úvod Historický exkurz Spoločné znaky úpadkového práva Spoločné inštitúty úpadkového práva Predmet úpravy Systematika Základné pojmy definované v zákonoch Úpadok Spôsoby riešenia úpadku Zásady a použitie občianskeho súdneho poriadku Okruh osôb, na ktoré sa vzťahuje IZ a ZKR Účastníci konania Vecná príslušnosť Veriteľské orgány Správca Insolvenčné konanie Insolvenčné konanie všeobecne Priebeh insolvenčného konania Incidenčné spory Insolvenčný register Konkurz Všeobecný výklad Konkurzné konanie podľa ZKR Malý a nepatrný konkurz 8. Reorganizácia Reštrukturalizácia Oddlženie Záver Resumé Použitá literatúra: Použité skratky a názvy zákonov IZ = Zákon č. 182/2006 Sb. o úpadku a způsobech jeho řešení, v znení neskorších predpisov ZKR = Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, v znení neskorších predpisov FO = Fyzická osoba PO = Právnická osoba ČR = Česká republika SR = Slovenská republika 4 1. Úvod Na Slovensku došlo k výraznej zmene konkurzného práva prijatím Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií, ktorý nadobudol účinnosť V ČR taktiež, prijatím nového Zákona o úpadku a spôsoboch jeho riešenia (insolvenčný zákon) č. 182/2006 Sb., ktorý nadobudol účinnosť Úpadkové právo na Slovensku a v Českej republike prechádza v poslednej dobe prudkým vývojom, viacerými interpretačnými a aplikačnými problémami, na ktoré reagovali zákonodarcovia legislatívnymi zmenami pôvodných zákonov a odborná verejnosť radou publikácií. Cieľom tejto práce je priblížiť dopad novej právnej úpravy na právny poriadok a systém práva, porovnať úpadkové právo z pohľadu nových rekodifikácií, priblížiť vybrané inštitúty, ktoré priniesli zmenu oproti predchádzajúcej právnej úprave platnej do nadobudnutia účinnosti IZ a ZKR. Posledným cieľom autora je upozorniť na niektoré problémy úpadkového práva, uviesť vlastný názor na danú problematiku a pokúsiť sa o vlastné úvahy de lege ferenda. Práca využíva hlavne metódu komparačnú a deskriptívnu, v menšej miere analytickú a deduktívnu. 5 2. Historický exkurz Právna úprava úpadkového práva bola do roku 1918 samostatná a oddelená pre územie Českej republiky a Slovenskej republiky a od roku 1918 do roku 1993 spoločná v časoch Československa a v súčasnosti ide vlastnou cestou. Úpadkové právo má napriek všetkým spoločenským prekážkam politického, či iného charakteru kontinuálny vývoj, a preto je potrebné pred výkladom o súčasnej právnej úprave nahliadnuť do minulosti, kde sa sformovali jednotlivé základné princípy a inštitúty úpadkového práva. Korene úpadkového práva nájdeme už v rímskom práve. 1 Výsledkom právnej úpravy úpadku v prostredí rímskeho práva bolo vykryštalizovanie princípu rozpredaja majetku viacerým kupcom, pretože bol dosiahnutý väčší zisk, ako pri predaji majetku jednej osobe, čo bolo výhodné len v prípade insolvencie. 2 V stredovekých talianskych mestách sa začal uplatňovať princíp pomerného uspokojenia veriteľov. Na území ČR sa konštituovalo konkurzné konanie od 17. storočia. Podľa Novell z roku 1640 boli uplatnené princípy niekoľkých veriteľov, vyhlasovania konkurzu, likvidácie majetku až po prebehnutí konania a poradia pohľadávok na privilegované, hypotekárne a ostatné. Jozefínsky konkurzný poriadok z roku 1781 prináša tvrdý formalizmus a napríklad rozdelenie konania do niekoľkých fáz s nemenným poradím. 3 Konkurzné konanie sa v 19. storočí vyznačovalo enormnou nákladnosťou a zdĺhavosťou, čo sa pokúsili odstrániť nové reformné kodifikácie. Nový konkurzný poriadok z roku 1869 priniesol princíp univerzality, 4 rovnosť veriteľov a dvojstupňové konanie s časťou zahajovacou a konkurznou. 5 Po vzniku Československej republiky nadväzovala právna úprava konkurzného práva recepciou na právnu úpravu rakúsko-uhorského práva. Logickým krokom bolo následné prijatie unifikovanej úpravy pre celé 1 Konanie proti dlžníkovmu majetku sa počas jeho života alebo po smrti zahájilo praetorovým alebo miestodržiteľovým dekrétom, ktorým bola udelená missio in bona debitoris, ktorá sa verejne vyhlasovala, aby mohli do konania pristúpiť napríklad ďalší veritelia. Po uplynutí praetorských lehôt bol zvolený jednateľ, ktorý rozpredal majetok dlžníka. 2 Insolvencia ako stav, v ktorom dlh je rovný alebo väčší ako majetok. 3 Fáze: prípravná, likvidačná, prioritná, distribučná. 4 Univerzalita = celý aktívny a pasívny majetok dlžníka slúži k uspokojeniu pohľadávok. 5 Podľa téz Schelleová, I. in Schelle, K.: Sbírka prací na téma nové insolvenční právo. 1. vyd. Ostrava: Key publishing s.r.o., 2006, s. 5. 6 územie Československej republiky. Právna úprava konkurzného práva z 1. republiky prestala platiť v roku V podmienkach socialistického usporiadania sa stal konkurz neaplikovateľný. Zmena nastala po roku 1989, keď bol prijatý zákon č. 328/1991 o konkurze a vyrovnaní, ktorý vytvoril cestu k súčasnej právnej úprave. 7 3. Spoločné znaky úpadkového práva ZKR aj IZ sú novými právnymi úpravami úpadku, ktoré zohľadňujú špecifické právne, ekonomické a podnikateľské prostredie na Slovensku a v ČR a riešia súvzťažné problematické otázky. Nespokojnosť s predošlou existujúcou právnou úpravou, s jej riešeniami, štruktúrou, zrozumiteľnosťou a koherentnosťou vyvolala potrebu nanovo kodifikovať slovenské a české úpadkové právo. Znovu novelizovať predchádzajúcu právnu úpravu nebolo najvhodnejším riešením 6, a aj preto bol prijatý nový ZKR v SR a nový IZ v ČR. Spoločným problémom slovenského a českého úpadkového práva je jeho časová náročnosť. 7 Hlavnými faktormi ovplyvňujúcimi dĺžku konania sú platná legislatíva, postup súdov a korupcia. 8 Legislatíva je celkovo neuspokojivá, úpadkové konanie je náročné a prehľadnosť a jednoduchosť právnej úpravy nie je práve silnou stránkou súčasnej právnej úpravy. Úpadkové konania sú rozvláčne, najmä kvôli proces spomaľujúcim návrhom dlžníka alebo veriteľov. Zďaleka nie ideálny stav sa snaží nový IZ napr. riešiť relatívne kratšími procesnými lehotami. Vysoká korupcia prispieva rovnako k zbytočnému predlžovaniu úpadkových konaní, a tým pádom podnikatelia nemajú možnosť rýchlo a efektívne ukončiť svoju podnikateľskú činnosť, čím sa vytvára negatívny efekt na ekonomickú situáciu v SR aj v ČR. Charakter každej právnej úpravy úpadkového práva sa pohybuje v medziach vytýčených dvoma krajnými hranicami, a to charakter posilňujúci postavenie dlžníkov alebo naopak veriteľov. Silnejšie postavenie veriteľov im umožňuje zasahovať do úpadkového konania vo väčšej miere. 9 V súčasnosti sa pro-veriteľský charakter právnej úpravy uplatňuje hlavne vo Veľkej Británii a v krajinách blízkych k anglosaskej právnej kultúre, 6 Predchádzajúca právna úprava bola v ČR novelizovaná spolu s nálezmi ústavného súdu 24-krát. 7 Podľa údajov Svetovej banky z decembra 2006 je priemerná dĺžka úpadkového konania v ČR 6 rokov a v SR 4,08 roka. V celosvetovom porovnaní s ostatnými štátmi sú tieto čísla značne vysoké. 8 Podľa téz Schelleová, I. in Schelle, K.: Sbírka prací na téma nové insolvenční právo. 1. vyd. Ostrava: Key publishing s.r.o., 2006, s Pro-veriteľský smer umožňuje veriteľom účinne sa chrániť pred dôsledkami úpadku dlžníka a potláča zásahy zákona do komerčného postavenia strán pred úpadkom na rozumnú mieru. Predvídateľnosťou a zvýšenou mierou právnej istoty stimuluje ekonomické faktory ako obeh kapitálu a cenu peňazí. 8 z ďalších najmä Nemecko, Holandsko, Švédsko a Japonsko. Opačnú stranu so silnejším postavením dlžníka úpadcu zastáva Francúzsko, Španielsko, Portugalsko, Grécko, Belgicko a väčšina latinsko-amerických krajín. Kompromis vo forme vyrovnanej pozície veriteľov a dlžníkov predstavuje právna úprava napr. v USA a Rakúsku. Postavenie veriteľov bolo v predchádzajúcej právnej úprave ako v SR, tak aj v ČR značne slabšie. Vzhľadom na dĺžku konania bolo vymáhanie pohľadávok prostredníctvom konkurzu neefektívne. Rozsah uspokojenia pohľadávok nezabezpečených veriteľov bol veľmi obmedzený. Zabezpečeným veriteľom sa zriedkavo podarilo cez konkurz uspokojiť viac ako malé percento zo svojej pohľadávky voči úpadcovi. Aktívna účasť veriteľov v priebehu konkurzu a počet reálnych prípadov úspešného vyrovnania boli zanedbateľné. Z uvedených dôvodov často veritelia pristupovali ku konkurzu najmä za účelom oficiálneho odpísania nevymožiteľných pohľadávok. 10 Uvedené tézy náhľadom predstavujú dôvody, prečo muselo dôjsť k zlepšeniu postavenia veriteľa a jeho práv a povinností v insolvenčnom (konkurznom) konaní, ako aj k sprísneniu povinností úpadcu v novom ZKR a IZ. Vplyv na tvorbu právnej úpravy českého aj slovenského úpadkového práva majú nepochybne aj ďalšie faktory. Významným je vplyv Európskej únie, ktorá sa v súlade so základnými princípmi voľného pohybu tovaru, osôb, služieb a kapitálu snaží o unifikáciu úpadkového práva, aby dlžníci v úpadku nemohli obchádzať národné úpadkové právo prevedením svojich aktív do iného členského štátu. Súčasná právna úprava čerpá značne svoju inšpiráciu aj z právnej úpravy úpadkového práva v Nemecku a USA. 10 Podľa téz z Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v porovnaní so zákonom č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní [citované 11. mája 2008]. Dostupné z: 9 4. Spoločné inštitúty úpadkového práva 4.1. Predmet úpravy IZ má širšiu pôsobnosť ako predchádzajúci zákon v Českej republike, ktorý upravoval konkurzné právo. Je novým kódexom, ktorý komplexne upravuje oblasť úpadkového práva. IZ vytvára právny základ všeobecnej povahy, podľa ktorého sa postupuje v konaní podľa špeciálnych zákonov. Stojí na vlastných zásadách, ktoré presahujú do celej oblasti úpadkového práva. Namiesto dvoch predchádzajúcich inštitútov, konkurzu a vyrovnania sa ustanovilo jednotné insolvenčné konanie. Na začiatku insolvenčného konania sa určí, či úpadok existuje a ako ho riešiť. Až po rozhodnutí o existencií úpadku sa diferencuje úpadkové konanie na zvláštne úpadkové konanie podľa IZ. Niektoré ustanovenia IZ sú spoločné pre všetky spôsoby riešenia úpadku, ale medzi jednotlivými spôsobmi nie je neprekročiteľná hranica, pretože niektoré spôsoby riešenia úpadku sa môžu v prípade neúspechu transformovať na konkurz. 11 ZKR je základným predpisom v odvetví konkurzného práva na Slovensku, ktorý upravuje práva a povinnosti FO a PO v úpadku alebo hroziacom úpadku. Úpadok sa rieši dvoma základnými spôsobmi, a to konkurzom, ktorý je likvidačným procesom, v ktorom sa majetok dlžníka speňaží a výnos sa použije kolektívne na úhradu pohľadávok v určitom pomere pre nezabezpečených veriteľov alebo oddelene pre zabezpečených veriteľov. Druhý spôsob je reštrukturalizácia, ktorá je inštitútom zahrňujúcim záchranu podniku v úpadku alebo hroziacom úpadku, keď veritelia a dlžník postupujú podľa plánu, podľa ktorého sa vykoná reštrukturalizácia a uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorý sú osobami priamo zúčastnenými v pláne. Konkurz je prípustný len v čase úpadku, naproti tomu reštrukturalizácia je možná už v čase hroziaceho úpadku. Spoločné pre konkurz aj reštrukturalizáciu je snaha o čo najvyššie uspokojenie veriteľov. Markantným rozdielom je zachovanie podniku pri reštrukturalizácii a pri 11 Podľa téz z Zelenka, J. a kol.: Insolvenční zákon. 2. vyd. Praha: Linde Praha a. s., 2008, s konkurze snaha o čo najrýchlejšiu likvidáciu podniku, s možnosťou zachovania podniku len v prípade, že prinesie táto možnosť väčší benefit pre veriteľov. Okrem konkurzu a reštrukturalizácie je predmetom ZKR aj oddlženie FO, ktoré je procesom, v ktorom sa FO zbaví dlhov. IZ aj ZKR sú základnými kódexmi v právnej oblasti úpadkového práva. Spoločným cieľom zákonov je riešenie úpadku, hroziaceho úpadku alebo zadlženia dlžníka. Prípustné sú spôsoby riešenia speňažením majetku dlžníka, sanačným spôsobom spolu so zachovaním podniku a majetku dlžníka alebo procesom zbavenia sa dlhov dlžníka Systematika Systematicky sa IZ člení na tri časti, všeobecnú časť, spôsoby riešenia úpadku a spoločné ustanovenia. Daná systematika logicky kopíruje procesné pojatie insolvenčného konania. Obsahom všeobecnej časti je úprava základných ustanovení, procesných subjektov, ustanovení o insolvenčnom konaní, prejednaní úpadku a rozhodnutia o ňom, úprava postavenia veriteľov a uplatňovanie ich pohľadávok, majetkovej podstaty a neplatnosti a neúčinnosti právnych úkonov. Druhá časť obsahuje ustanovenia o zvláštnych konaniach, konkurze, reorganizácii, úpadku finančných inštitúcií a oddlžení. V tretej časti sú spoločné ustanovenia o insolvenčnom registri, vzťahu insolvenčného zákona k štátom Európskej únie a záverečné ustanovenia. ZKR nemá spoločnú všeobecnú časť a špecifickú zvláštnu časť pre jednotlivé spôsoby riešenia úpadku. Systematicky sa viac podobá na predchádzajúcu právnu úpravu úpadku. ZKR sa člení na osem častí. Prvá časť upravuje predmet zákona, základné zásady a definície niektorých pojmov. Druhá časť v desiatich hlavách konkurz, jeho vyhlásenie, účastníkov konania, prihlasovanie a popieranie pohľadávok, veriteľské orgány a správcu, účinky vyhlásenia konkurzu a odporovateľné právne úkony, zistenie a spísanie majetku, správu a speňažovanie majetku, uspokojenie veriteľov, zrušenie konkurzu a osobné konkurzné ustanovenia. Tretia časť reštrukturalizáciu, štvrtá oddlženie, piata cezhraničné konkurzy a šiesta konkurz finančných inštitúcií. Siedmu tvoria procesné ustanovenia 11 a časť ôsma spoločné a záverečné ustanovenia. Ďalšie procesné ustanovenia sú okrem siedmej časti aj v ostatných častiach zákona, pričom procesné ustanovenia siedmej časti sú všeobecného charakteru Základné pojmy definované v zákonoch Vymedzenie základných pojmov je žiaduce pre ich jednoznačné definovanie, eventuálne stanovenie legislatívnych skratiek, ktoré zákonodarca používa v ďalšom texte zákona. Insolvenčný zákon zavádza novú právnu terminológiu, a preto je žiaduce, aby boli nové pojmy jasne určené, najjednoduchšie definíciou v zákone. Definované nové pojmy sú insolvenčné konanie, insolvenčný súd, insolvenčný návrh a insolvenčný register. Ďalšie pojmy, ktoré účelovo definuje IZ sú majetková podstata, osoba s dispozičnými oprávneniami, zaistený veriteľ, prihláška pohľadávky, spoločný záujem veriteľov a finančná inštitúcia. ZKR vymedzuje ako základné pojmy s obdobným úmyslom ako IZ konanie s odbornou starostlivosťou, zabezpečovacie právo, spriaznenú osobu a bežné právne úkony Úpadok Úpadok je právny stav, ktorý vzniká pred podaním návrhu na vyhlásenie insolvenčného konania podľa IZ alebo niektorého konania podľa ZKR. Dlžník je v úpadku ak je v platobnej neschopnosti (insolvencii) alebo predlžený. Podľa ZKR je dlžník v úpadku, ak podá návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na povolenie reštrukturalizácie. Na to, aby bol dlžník v úpadku postačuje existencia jednej z foriem úpadku. Podľa IZ je dlžník v úpadku formou platobnej neschopnosti ak splňuje kumulatívne 3 základné znaky. Má viac veriteľov, peňažné záväzky po dobu dlhšiu 30 dní po lehote splatnosti a nie je schopný tieto záväzky splniť. Platobná neschopnosť je definovaná štyrmi vyvrátiteľnými právnymi domnienkami dlžníkovej platobnej neschopnosti 12. Záväzky dlžníka musia byť na peňažité plnenie, nie na vecné plnenie. Neschopnosť záväzky splniť 12 3 odst. 2 IZ. 12 musí byť daná objektívnymi kritériami a nie vôľou dlžníka, pretože inak by bolo možné uplatniť pohľadávku v exekučnom konaní. Záväzky musia byť splatné, tzn. po lehote splatnosti a nemusí ísť o pohľadávky, na ktoré má veriteľ exekučný titul. Poslednou domnienkou je časová trvalosť platobnej neschopnosti, ktorú IZ zákon konkrétne stanovuje na 30 dní. Dôvodom časového faktoru u platobnej neschopnosti je, aby k riešeniu krízových situácii dochádzalo čo najskôr, a aby bolo úplne jednoznačné, kedy vzniká povinnosť podať insolvenčný návrh. Tým sa súčasne posilňuje právna istota v právnych vzťahoch veriteľov a dlžníkov čo do vyššej predvídateľnosti rozhodovania insolvenčného súdu pri riešení otázky, či je dlžník v úpadku formou platobnej neschopnosti. 13 Na dlžníkovi je v tomto prípade bremeno tvrdení a bremeno dôkazov, aby svoju platobnú neschopnosť vyvrátil. Druhou formou dlžníkovho úpadku je podľa IZ predlženie. V predlžení môže byť len PO alebo FO ako podnikateľ. Všeobecné rozšírenie aj na fyzické osoby, ktoré nie sú a nikdy neboli podnikateľmi, by nemalo praktický význam, pretože z definície predlženia vyplýva, že môže ísť len o osoby, ktoré majú povinnosť viesť účtovníctvo. 14 Právny stav predlženia nastane vtedy, keď má dlžník viac veriteľov a súhrn jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri posudzovaní hodnoty dlžníkovho majetku sa prihliada aj k správe majetku a prevádzke podniku dlžníka. Hroziaci úpadok podľa IZ nastane vtedy, ak so zreteľom ku všetkým okolnostiam, nie je možné predpokladať, že dlžník nebude schopný riadne a včas splniť podstatnú časť svojich peňažitých záväzkov. Platobnú neschopnosť definuje ZKR 15 ako neschopnosť dlžníka plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden peňažitý záväzok. Za jednu pohľadávku sa považujú všetky pohľadávky, ktoré patrili 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu jednému veriteľovi. Požiadavka plurality veriteľov bude teda splnená až po uplynutí 90 dní od postúpenia pohľadávky ďalšiemu veriteľovi. V prípade predlženia sa táto požiadavka 13 Schelleová, I.: Úvod do insolvenčního práva. 1. vyd. Ostrava: Key publishing s.r.o., 2007, s Schelleová, I.: Úvod do insolvenčního práva. 1. vyd. Ostrava: Key publishing s.r.o., 2007, s odst. 2 ZKR. 13 neposudzuje. Predlženie môže nastať len u dlžníka, ktorý je povinný viesť účtovníctvo podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve. ZKR stanovuje dlžníkovi povinnosť predchádzať úpadku a v prípade hroziaceho úpadku prijať opatrenia, ktoré úpadok odvrátia. Úpadku je dlžník povinný predchádzať priebežne počas vykonávania svojej činnosti, nie až vtedy, keď je v hrozbe úpadku. Vhodnými opatreniami sú akékoľvek primerané opatrenia, ktoré úpadok odvrátia, posilnia d
Related Search
Similar documents
View more...
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks