Pavol Eliáš. Key words: ecological factors, idetification, life quality, Nitra region, rural areas - PDF

Description
Ekologické determinanty kvality života na vidieku: faktory zlepšujúce a faktory zhoršujúce kvalitu života ľudí Ecological determinants of life quality in rural areas: factors increasing and factors decreasing

Please download to get full document.

View again

of 9
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

How To, Education & Training

Publish on:

Views: 71 | Pages: 9

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
Ekologické determinanty kvality života na vidieku: faktory zlepšujúce a faktory zhoršujúce kvalitu života ľudí Ecological determinants of life quality in rural areas: factors increasing and factors decreasing human life quality Pavol Eliáš Abstract In three microregions of the Nitra Self-Addministrative Region in submountain, hilly and lowland the ecological determinants of life quality were identified. The concept of ecological services and the concept of hemeroby were applied. Biodiversity, esp. diversity of ecosystems in the regions, was studied and large differences were found between the microregions. It was possible to distinguishe two groups of factors: (a) factors increasing human life quality and (b) factors decreasing human life quality in the rural areas. In the submountain microregion with lower degrees of hemeroby (mostly oligohemerobic and mesohemerobic) there is a large diversity of natural ecosystems, esp. forests and ecosystems of meadows and pastures with high biodiversity which support higher life-quality of inhabitants. In the lowland microregion with high degrees of hemeroby (mostly euhemerobic and polyhemerobic), anthropogenic ecosystems predominated, esp. arable fields intensively used, and caused human activities directed to high production of arable products (cereals, vegetables, fruits, including grape and vine). In last two decades changes in uses of ecosystem services are evident, intensive using by private sectors on one side and uncultivation and abandonment of areas (orchards, vineyards, gardens), agricultural and other buildings (farms etc.) on another side. Key words: ecological factors, idetification, life quality, Nitra region, rural areas Úvod Kvalita života je výsledkom vzájomného pôsobenia environmentálnych, zdravotných, sociálnych, a ekonomických podmienok, týkajúcich sa ľudského a spoločenského rozvoja (Špaček, Ira, Těšitel, eds., 2005, Eliáš, ed., 2010). V predchádzajúcich príspevkoch sme ukázali (Eliáš 2010a,b, 2011a,b), že prírodné prostredie, v ktorom človek, ľudia žijú je dôležitým determinantom kvality života. Pretože na jednej strane predstavuje objektívne podmienky na dobrý život a na strane druhej subjektívne prežívanie dobrého života. Pre riešenie tohoto problému sme zvolili koncepciu ekosystémových služieb (Eliáš, 2010). Podľa nášho prístupu totiž ekologické determinanty kvality života môžeme identifikovať a analyzovať prostredníctvom koncepcie ekosystémových služeb - vlastností ekosystémov, ktoré uspokojujú potreby ľudskej spoločnosti, tak ako boli koncipované pri miléniovom hodnotení ekosystémov sveta (MEA ). Táto koncepcia identifikovala aj vzťahy medzi ekosystémovými službami a prvkami kvality života (základné materiálne životné potreby pre spokojný život, zdravie, dobré sociálne vzťahy a bezpečnosť, sloboda a možnosť voľby). Ekosystémové služby sú závislé od ekologických procesov, ktoré prebiehajú v ekosystémoch, a tie zasa od štruktúry a diverzity ekosystému (Eliáš, 2008, Obr. 1). Výskum biodiverzity preto významne prispieva k poznaniu a hodnoteniu fungovania ekosystémov a ich ekosystémových služieb (Eliáš, 2010, 2011). Prírodné ekosystémy, ekosystémové procesy a biodiverzitu, ktorá podmieňuje fungovanie ekosystémov, považujeme za indikátory environmentálnej kvality života. Ohrozenie biodiverzity a degradácia ekosystémov v dôsledku narastajúcej hospodárskej a inej aktivity ľudí, spôsobuje zníženie schopností ekosystémov uspokojovať potreby ľudí a tým žníženie kvality života (MEA 2005, Eliáš 2007). V tomto príspevku sa zaoberáme ekologickými faktormi, ktoré podporujú, zvyšujú kvalitu života v regióne, a ekologickými faktormi, ktoré znižujú, zhoršujú kvalitu života ľudí na vidieku. Materiál a metódy Terénny výskum sme uskutočnili v troch územiach (mikroregiónoch) Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK), ktoré sme vybrali tak, aby predstavovali viacmenej jeden hospodáriaci celok (poľnohospodárske družstvo, mikroregión a pod.): (1) Neverice a okolie (RD Neverice) s obcami Neverice, Ladice, Kostoľany pod Tribečom, Sľažany, Velčice, Jelenec) v podhorskej oblasti, (2) Veľké Zálužie a okolie (obce Lehota, Jarok, Veľké Zálužie, Báb, Rumanová) v pahorkatinnej oblasti a (3) Dvory nad Žitavou a okolie (obce Dvory nad Žitavou, Pribeta, Svätý Peter, Rúbaň, Dubník) v nížinnej oblasti. Krátku charakteristiku sledovaných území uvádza Eliáš (2010). Územia sa odlišujú nielen prírodnými podmienkami, ale aj socio-ekonomickými charakteristikami. Antropogénne zmeny ekosystémov v sledovaných mikroregiónoch sme analyzovali a posudzovali na základe stupňa hemeróbie (cf. Sukopp, 1972, Kowarik, 1988, Jurko, 1990, ). Stupeň hemeróbie sa chápe ako miera antropogénnej transformácie stanovíšť a flóry, zahŕňa ekosystémy s rôznymi kultúrnymi dopadmi a s rôznymi účinkami ľudskej intervencie na ich štruktúru a funkcie (Kowarik, 1988). Použili sme 6-stupňovú škálu podľa Sukoppa (1972): ahemerobický, oligohemerobický, mesohemerobický, euhemerobický, polyhemerobický a metahemerobický. Táto škála hemeróbie je v rozsahu od ekosystémov bez entropického tlaku (ahemeróbia) až po ekosystémy vyvinuté v podmienkach extrémnych dôsledkov ( kultúrny impakt ) činnosti človeka (metahemeróbia). Koncepcia ekosystémových služieb (MEA 2005, Eliáš, 2010, 2011) sa použila na zhodnotenie prírodého prostredia, v ktorom obyvatelia mikroregiónov žijú, z hľadiska kvality ich života. Ekologické determinanty kvality života sme posudzovali z hľadiska kapacít, možností či predpokladov pre zvýšenie kvality života obyvateľov, ako aj z hľadiska zníženia kvality života v oblastiach (cf. Eliáš, 2010). Výsledky a diskusia Ekologické faktory, ktoré podmieňujú kvalitu života ľudí na vidieku, môžeme rozdeliť do dvoch skupín: (a) faktory zlepšujúce kvalitu života a (b) faktory zhoršujúce kvalitu života ľudí. (a) Ekologické faktory zlepšujúce kvalitu života Ekologické činitele zlepšujúce kvalitu života ľudí na vidieku sú spojené s vysokou diverzitou prírodných ekosystémov, ich biodiverzitou, ktorá podmieňuje poskytovanie služieb ekosystémami. Výskyt lesných ekosystémov, lúk a pasienkov a iných prírodných ekosystémov vytvára rôznorodé prostredie mikroregiónu, poskytuje možnosti na využitie prírodných zdrojov a príležitosti pre prácu a uspokojovanie osobných potrieb a záľub. Poskytuje tiež ochranu pred prírodnými disturbanciami (katastrofami), resp. zmierňuje nepriaznivé účinky prírodných hrozieb (zosuvy pôdy, povodne apod.). Napr. lesnatosť územia, zachovalosť-prirodzenosť ekosystémv, diverzita ekosystémov apod. V podhorskej oblasti s nižšími stupňami hemeróbie (prevažne oligohemerobické a mezohemerobické) je veľká diverzita prírodných ekosystémov, osobitne lesné ekosystémy, ekosystémy lúk a pasienkov so svojou biodiverzitou výrazne zvyšujú kvalitu života obyvateľov. Lesné ekosystémy, lesné porasty, ich biodiverzita podporujú kvalitu života ľudí na vidieku. Sú významným prírodným zdrojom so širokým využitím. Hospodárenie v lesných ekosystémoch zamestnáva časť obyvateľstva, je ekonomickou činnosťou, ktorá prináša zisk. Štátne lesy, lesné spoločnosti a urbariátne spoločenstvá, súkromné lesy, prípadne lesy v majektu cirkevné. Ťažba dreva, obnova a výchova lesných porastov, ale aj ďalšie činnosti, ktoré nie sú priamo spojené s manažmentom lesných porastov. V sledovaných územiach NSK sú lesné porasty najviac zastúpené v podhorském oblasti (pohorie Tribeč). Spravovali ich štátne lesy: LS Jedliny a horáreň Jedliny (k.ú. Kostoľany pod Tribečom, horáreň Klačany (k.ú. Velčice), neskôr presunutá do obce Velčice a nakonec zrušená (v r. 2000?). Podľa Korimovej a Schenka (1992) sa v území nachádzali bývalé urbárske spoločenstvá (nad 50 ha): Gýmeš (88 ha), Velčice (159 ha), Kostoľany pod Tribečom (96 ha) a lesné družstvá a spoločenstvá v k.ú. Velčice: Lesné spoločenstvo Velčice (183 ha), Spoločnosť brezinská (228 ha). Drevo sa využíva ako palivo. Spracovanie dreva na pílach a v závodoch mimo skúmaných území. V lesných porastoch, al aj mimo nich, žije poľovná zver, ktorá umožňuje poľovníctva. V zmysle zákona o poľovníctve sú vytvorené poľovné revíry pre chov poľovnej zvery. Poľovné združenia (organizácie) zabezpečujú starostlivost o zver, podielľaujú sa na regulácii zvery, osobitne diviačej, líšok apod. Poľovnícke chaty, posedy, krmidlá, vnadiská (Eliáš 2010, 2011). V podhorském oblasti sa uplatňuje aj zvernicový chov. V minulosti došlo k introdukcii a aklimatizácii muflóna (Jelenec, pôvodne Gýmeš), v súčasnosti sa chová daniel škvrnitý vo Zvernici RR Neverice vo Velčiciach. V susedstve podhorského mikroregiónu je chovné zariadenie pre záchranný chov ohrozeného druhu cicavca (zubor hrivnatý, Malá zvernica LZ Topoľčianky ) (Eliáš 2008). Vysoká druhová diverzita lesných ekosystémov umožňuje zber lesných plodov v lesných porastoch. Sú to najmä maliny a černice (osobitne na rubaniskách a pri lesných cestách), čučoriedky na kremencovom podloží (Eliáš, 1978), jahody apod. V podhorském oblasti je rozšírený zber húb. Známe hubárske oblasti sú v okolí obce Velčice, ktoré navštevujú aj obyvatelia vzdialenejších regiónov. Zber plodov lesných drevín (buk, dub) pre obnovu umelú porastov. Zber liečivých rastlín nie je viazaný len na lesné porasty, ale sa uplatňuje aj v iných typoch ekosystémov (lúky, pasienky apod), ktoré predstavujú veľký prírodný zdroj liečivých rastlín (Eliáš, 198) a fytoteraupetický potenciál (Jurko, Kresánek, 1988). V období organizovaného výkupu sušenie, výkup. Zber okrasných rastlín Popri lesných ekosystémoch lúky a pasienky významne podporujú kvalitu života ľudí na vidieku. Využívanie lúk a pasienkov je spojené s chovom oviec a dobytka, s prípravou sena (kosba 2x ročne, prípadne viackrát) a pasením oviec a mladého dobytka počas celého vegetačního obdoba (od jari do jesene). Tieto typy ekosystémov (pratocenózy) sú rozšírené a využívajú najmä v podhorském oblasti, v blízkosti vodných tokov, najviac v k.ú. Velčice. Tradičný chov oviec je známy z obce Velčice (a Slažany), v súčasnosti sa ovce chovajú v Kostoľanoch pod Tribečom. Nielen pre vlnu a mäso, ale je tu aj výroba syra (Kostoľany pod Tribečom). V menšej miere sa chovali (chovajú) kozy a kone. Súkromné chovy, podnikateľské chovy. Prenájom území pre pasenie jalovíc. Opeľovače (čmeliaky, včely, ) sú dôležité pre reprodukci hmyzoopelivých druhov rastlín, vrátane kultúnych plodín a krmíván. Túto ekosystémovú skužbu priamo využíva včelárstvo. Včelárenie (převažme miestni včelári, včelie farmy), chov včiel na mieste, ale aj premiestňovanie včelstiev kočovné včelárenie, kočovanie (napr. v čase kvitnutia agátu, cf. Gešajovský, 1962) sa vyskytujú nielen v podhorskej oblasti, ale aj v ostatných oblastiach (vzhľadom na výskyt medonosných rastlín). Medonosné rostliny sú prirodzené zdroje znášky. Sú to agátiny, ovocné stromy, buriny, kultúry krmovín a olejnín, repka olejná apod. Vo všetkých troch skúmaných oblastiach sa vyskytujú vinohrady. Vinohradníctvo, pestovanie viniča významne obohacuje čudský život a zvyšuje kvalitu života ľudí na vidieku. Tradičné, malovýrobné vinohradníctvo reprezentujú vinohradnícke hony, hajlochy, pivnice, v súčasnosti chalupy a vinohradnícke osady (Jelenec, Ladice, Velčice, Svätý Peter) často s obmezenou dostupnosťou, bez vhodných komunikácií. Moderné, veľkovýrobné spôsoby hospodárenia sú rozvinuté vo všetkých troch oblastiach, prevažne súkromnými vinohradnickými firmami. Veľa pôvodných honov v tradičných oblastiach so starými výsadbami a prestarnutými krami viniča sú opustené a zarastajú smlzom a krovinami (Eliáš, 1995, 2009, 2010). V okolí honov viniča sa nachádzajú lúčne porasty s ovocnými stromami a krami. V podhorském oblasti vytvárajú špecifickú vinohradnícku krajinu? Na južných svahách Tribeča a na svahách pahorkov Podunajskéj nížiny. V nížinnej oblasti sa vinič pestuje na pieskových presypoch. Pestujú sa typické vinohradnické dreviny oskoruša (Sorbus domestica), moruše (Morus nigra cv. Tirnaviensis), tradičné miestne (krajové) odrody hrušiek (napr. bovlance v k.ú. Velčice), jabloní a slivek (Eliáš, 1974). Evidované staré ovocné stromy (Ďurečková,). Ovocné sady sa nachádzajú na podobných stanovištiach (Lehota), ale aj v rovinatých terénoch, napr. v k.ú. Dvory nad Žitavou. Opustené ovocné sady sme našli v obci Báb a Veľké Zálužie. Predaj a spracovanie ovocia. Ekosystémy s vysokou biodiverzitou a výskytom vzácnych a ohrozených druhov organizmov sú predmetom ochrany prírody. Podporujú a zvyšujú kvalitu života ľudí na vidieku. Sú predmetom záujmu turistov a preto zvyšujú mobilitu obyvatelstva a umožňujú podnikanie vo vidieckom turizme. Vo všetkých skúmaných mikroregiónoch sa vyskytujú chránené územia (Končeková, 2010). V podhorskej oblasti je to CHKO Ponitrie (sídlo je v Nitre) a chránené územie sústavy Natura 2000 CHVU Tribeč. Vyskytuje sa tu viac chránených stromov a skupiny stromov (cf. Eliáš, 1974, Ďurečková,. Končeková, 2010). V pahorkatinnej oblasti je to prírodná rezervácia Bábsky les, v ktorej sa nachádza výskumná plocha dlhodobého ekologického výskumu (ILTER, Eliáš, Oszlányi, 2000). Vodné ekosystémy umožňujú rozvoj rybolovu a chovu rýb. Vodné nádrže sa vyskytujú vo všetkých skúmaných oblastiach. Majú vodohospodársky význam a využívajú sa aj ako chovné vodné plochy (rybníky, štrkoviská) pre chov kaprovitých rýb. Rekreačné a turistické využitie území je viazané na prírodné podmienky a dostupnosť. Dobré podmienky sú v k.ú. Jelenec-Remitáž (vodné nádrže, zrúcanina hradu, chránené územia- Gaštanica, lesné a lúčne ekosystémy). Vo vidieckych sídlach k lepšej kvalite života prispievajú zachovalé zvyšky prirodzenej vegetácie (lužné lesy, brehové porasty, mokrade), vodné toky (potoky), vodné plochy, chránené areály (parky) a chránené stromy. Parky sa vyskytujú vo všetkých sledovaných oblastiach, väčšinou sú vyhlásené za chránené areály (Rumanová a Veľké Zálužie v pahorkatinnej oblasti, v nížinnej oblasti). Kvalitu života ľudí vo vidieckych sídlach podporujú hemerofilné živočíchy, ktoré hniezdia na obytných domoch a budovách, ako sú belorítky a lastovičky, bociany, vodné plochy labute. V záhradách sa vyskytujú vtáky (spevavce), často drozd čierny, sýkorky, Chov holubov a domácich zvierat (pes, mačka). (b) Ekologické faktory zhoršujúce kvalitu života ľudí Ekologické faktory zhoršujúce kvalitu života ľudí sú tie, ktoré ohrozujú zdravie a život ľudí, ich bezpečnosť a pohodu. V sledovaných mikroregiónoch sme identifikovali výskyt škodlivých činiteľov, parazitov a ich biologických vektorov, prenášajúcich choroby ľudí a zvierat, bioalergény, nepôdovodné zavlečené druhy posudzované ako škodlivé činitele, Vyžaduje si ochranné opatrenia, deratizácia, postreky, vakcinácia. Ochrana ľudí, zvierat a rastlín pred parazitmi. Významnou skupinou živočíchov a rastlín, ktoré znižujú kvalitu života ľudí na vidieku su organizmy žijúce parazitickým spôsobom života (parazity). Cudzopasné článkonožce parazitujú na hospodárskych zvieratách (dobytok, ovce, cf. Rosický a kol. 1983) sú ektoparazity kliešte, dvojkrídly hmyz cicajúci krv (Culicidae-komárovité, Simuliidae-muškovité, Ceraopogonidae-pakomárcovité, Tabanidae-ovadovité), hmyz spôsobjúci hypodermatózy (Hypodermatidae-strečky), synbovilné muchy (Brachycera) apod. (Anopura-vši, Mallophaga-všenky, Acarina-roztoče). Miestami sa môžu vytvárať prírodné ohniská, populácie parazitov. Kliešte sa vyskytujú v lesných porastoch a v krovinách. V severnej podhorskej oblasti sa nachádza prírodné ohnisko (v pohorí Tribeč) kliešťovej encefalitídy, bolerióza. Kliešť lužný (Haemaphysalis concinna Koch 1844) v oblasti pohoria Tribeč (Nosek a kol. 1967). Haemaphysalis punctata je prenášačom vírusu Tribeč (Nosek et al., 1967). Pitie kozieho mlieka, Q-horúčka, tularémia. Bridišová (2006) pripomíná, že kliešte ako hematofágne ektoparazity sú prenášačmi závažných ochorení. Všeobecne sú známe epidémie kliešťovej encefalitídy, šírenie Q-horúčky, tularémie, lymeskej borreliózy a iné ochorenia, na ktorých sa kliešte ako vektory pôvodcov zoonóz podieľajú. Každoročnú prevahu ochorení v západnom regióne podmieňuje existencia početných prírodných ohnísk na tomto území. Z nich najatraktívnejšia je oblasť južných svahov Tribečského pohoria a Nitrianskej pahorkatiny. Na sledovaných lokalitách zistila druh Ixodes ricinus a na lokalite NPR Zoborská lesostep zaznamenala aj druh Haemophysalis conncina. Komáre znepríjemňujúce pobyt ľudí v prírode a prenášajúce maláriu, dirofilariózu sa vyskytujú vo všetkých sledovaných oblastiach. Premnojžujú sa v blízkosti vodných plôch, vodných nádrží, vodných tokov. Ako prenášače chorôb, medzihostitelia a rezervoáre parazitov v prírode, fungujú a iné skupiny živočíchov. Podporujú šírenie chorob a ohrozujú tak životy ľudí a hospodárských zvierat najmä pri premnožení. Sú to drobné zemné cicavce (hlodavce), poľovná zver prenášajúca patogény (líška hrdzavá - besnota, echinokokóza, diviačia zver ako prenášači chorôb zvierat a ľudí mor). Dravé živočíchy boli nebezpečné najmä v minulosti (napr. vlk, odvodený názov obce Velčice). Medveď hnedý sa v skúmanom území nevyskytuje. Jedovaté živočíchy ohrozujú zdravie ľudí, spôsobujú opuchy a alergické reakcie po uštipnutí. Jedovaté druhy hmyzu (osy, sršeň, včely), hady (jediný druh jedovatého hada na Slovensku je vretenica, ktoré sa vyskytuje len v podhorskej oblasti??), ostatné stavovce (Salamandra), často vyvolávajú viac obáv a strachu jako skutočné napadnuti. Jedovaté rastliny a huby môžu ohroziť zdravie ľudí a zvierat a spôsobiť smrť z otravy. Vyskytujú sa vo všetkých skúmaných oblastiach, jedovaté huby najmä v podhorském oblasti (muchotrávky ai.). Fytoalergény alergénne rastliny, pôvodné (domáce) i zavlečené, kvitnúce rastliny spôsobujúce alergické reakcie ľudí. Sú to vetroopelivé (anemofilé) dreviny, trávy, karanténne buriny a invázne rostliny, ktoré obmedzujú pohyb a pobyt alergikov vo voľnej prírode v období produkcie peľu (kvitnutia). Choroby a škodcovia hospodárskych zvierat a kultúrnych rastlín, plodín, ktoré znižujú úrody a zvyšujú náklady na chov a pestovanie, ošetrovanie. Vo vinohradoch, ovocných sadoch, v kultúrach zeleniny. Hubové choroby, vošky apod. Buriny považuje človek za nežiadúce rastliny, pretože je přesvědčený, že znižujú úrody poľných kultúr. Invázne rastliny a živočíchy, ktoré sa považujú za ohrozenie domácej biodiverzity, môžu zvyšovať náklady na údržbu verejných priestranstiev, hospodárenie na obrábaných pôdach a ochranu pôvodných ekosystémov a stanovíšť. Vo všetkých troch mikroregiónoch sme zistili výskyt viacerých inváznych druhov rastlín a karanténních burín (Pauková, Eliáš, 2010). Vo vidieckych sídlach sa vysky
Related Search
Similar documents
View more...
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks