OTÁZKY OPISU A PREKLADU - PDF

Description
OTÁZKY OPISU A PREKLADU Využitie poznatkov antropológie a etnografie vo vedení a tlmočení interview s imigrantmi Helena Tužinská Stimul Bratislava 2009 Financované Európskou úniou z Európskeho fondu pre

Please download to get full document.

View again

of 20
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

Travel/ Places/ Nature

Publish on:

Views: 54 | Pages: 20

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
OTÁZKY OPISU A PREKLADU Využitie poznatkov antropológie a etnografie vo vedení a tlmočení interview s imigrantmi Helena Tužinská Stimul Bratislava 2009 Financované Európskou úniou z Európskeho fondu pre utečencov Solidarita pri riadení migračných tokov. OTÁZKY OPISU A PREKLADU Využitie poznatkov antropológie a etnografie vo vedení a tlmočení interview s imigrantmi Helena Tužinská Stimul Bratislava 2009 Financované Európskou úniou z Európskeho fondu pre utečencov Solidarita pri riadení migračných tokov. Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedná autorka a za žiadnych okolností nemôže byť považovaný za postoj Európskej únie. Názory vyjadrené v tejto publikácii sú názormi autorky a nemusia sa zhodovať s postojmi Ligy za ľudské práva a Univerzity Komenského. Táto publikácia je vydaná aj s podporou Ligy za ľudské práva. Informácie: Liga za ľudské práva Hurbanovo námestie Bratislava Jazyková korektúra: Mária Sukeníková Grafická úprava: PRO.ViSOR Výroba: Kníhtlač Gerthofer, Zohor OTÁZKY OPISU A PREKLADU Využitie poznatkov antropológie a etnografie vo vedení a tlmočení interview s imigrantmi Kľúčové slová: imigranti, azyl, interview, tlmočenie, etnografia, sociolingvistika, aplikovaná antropológia Vydalo vydavateľstvo Stimul, Bratislava 2009 Prvé vydanie Copyright Helena Tužinská 2009 ISBN EAN Obsah Obsah Predslov 7 Otázky opisu 7 Otázky prekladu 8 Používanie termínov a štruktúra textu 9 Poďakovanie 10 I. INTERVIEW AKO METÓDA 11 Etnografické interview je ako röntgen: šetrný aj prenikavý 11 Pološtrúkturovaný rozhovor je vedený 11 Rozhovor, ktorý ide do hĺbky 12 II. PAMÄŤ A ROZPRÁVANIE 14 Pamäť nie je špajza na spomienky 14 Pocity sú kľúčom k trinástej komnate rozprávaní 16 Spomienky sa menia podľa toho, čo si o nich myslíme 17 III. JAZYKOVÉ REGISTRE 19 Rozprávanie o živote je vždy iné 19 Každý človek vie viacero rečí: aspoň tie, ktorými sa hovorí v jeho skupinách 20 Cieľ je porozumieť jazyku rozprávajúceho 21 Cestou k cieľu je odlišovať osobný jazyk pýtajúceho sa 21 Jazyk inštitúcie je počas etnografického rozhovoru brzdou 22 Prerozprávanie nie je nikdy verné 23 IV. PODMIENKY OPISU 25 Detaily sú ako šľachy umožňujú kostre príbehu pohyb 25 Dôvera a dôveryhodnosť sú ako matka a dcéra: bez jednej niet druhej 26 V. TYPY OTÁZOK 28 Zatvorené otázky poskytujú stručné odpovede, sú rýchle a ochudobňujú výpovede 28 Nápovedné otázky dávajú skreslené odpovede, predlžujú interview a menia významy 30 Otvorené otázky podnecujú vysvetľujúce odpovede 33 Otázka týkajúca sa typických javov vedie k zisteniu všeobecných súvislostí 35 Otázkou na konkrétne sa dozvieme opis špecifického javu 36 5 Obsah VI. POMOCNÉ TECHNIKY 39 Kreslenie máp a obrázkov pomáha opisu 39 Neverbálny prejav je súčasťou opisu 40 Spresňovanie: prerušovanie trhá súvislosti a naťahuje rozhovor 43 Písanie poznámok podporuje neprerušované rozprávanie 45 VII. TLMOČENIE V INTERVIEW 48 Sociolingvistika: kultúrne citlivý preklad je verný jazyku rozprávajúceho 48 Perspektíva emic a etic: tlmočenie má simultánny podiel na opise 49 Preklad kontextu: kultúrny význam sa komunikuje nepriamo 54 Kultúrne špecifické výrazy: expertom je informátor 56 Etika: tlmočnícky sľub nie je náboženská prísaha 60 VIII. STEREOTYPY A MEDZIKULTÚRNA KOMUNIKÁCIA 66 Schémy sú ako naplňujúce sa proroctvá našej mysle 66 Medzikultúrne rozdiely sa dajú zistiť: kontrastnými otázkami 68 Rozdiely v rámci jednej kultúry sú aspoň tak veľké ako rozdiely medzi dvoma kultúrami 71 Záver 73 Príloha 76 Literatúra 79 6 Predslov Predslov Nevrav o človeku nič, pokiaľ si tri dni nekráčal v jeho mokasínach. Indiánske príslovie Táto príručka je písaná pre všetkých, ktorí prichádzajú do styku s imigrantmi a ich cieľom je porozumieť im. Predovšetkým sú tu informácie, z ktorých si pri vedení interview môžu vybrať pracovníci migračného úradu, pracovníci policajného zboru, tlmočníci, právni zástupcovia, pracovníci iných ministerstiev a úradov; inšpirovať sa však môžu aj sudcovia, pracovníci štátnej správy či mimovládneho sektora, ale aj sociálni pracovníci, psychológovia, sociológovia a etnológovia, ako aj študenti, ktorí sa na spomenuté profesie pripravujú. Môcť sa rozprávať s druhým človekom je dar, ktorý sa v špeciálnych prípadoch stáva aj pracovnou náplňou. Ľudia zo spomenutých profesií za správne pochopenie iných nesú osobnú zodpovednosť. Musia vykonávať neľahké rozhodnutia, ktoré pre druhých môžu znamenať zásadné zmeny. Pri stretnutí ľudí z rozličných kultúr je komunikácia o niečo zložitejší proces. Medzikultúrna komunikácia sa stáva súčasťou mnohých študijných programov, pričom vychádza z poznatkov sociálnych vied, predovšetkým z antropológie a etnológie. Viesť etnografický rozhovor je staré umenie, ale predpokladá nadobudnutie aj remeselných zručností tvorby a kladenia otázok, ich prekladu aj záznamu. Príručka opisuje osvedčené postupy, ktoré sú overené v praxi. Je písaná so zvláštnym zreteľom pre tých, ktorí vedú pohovor s imigrantmi. Otázky opisu Pre hĺbkové porozumenie špecifík ľudského správania je nepochybne potrebný dlhodobý výskum. Antropológovia zvyknú študovať jednu kultúru aj desaťročia. V praxi je zvykom, že ak nemôžu byť v teréne rok, aspoň niekoľkomesačný pobyt je potrebný na to, aby sa naučili nový jazyk, porozumeli inému typu príbuzenstva, ekonomike, náboženským rituálom a zvykom vôbec. Aj z týchto dôvodov sú si antropológovia spoločne s lingvistami vedomí toho, že keď majú možnosť byť s cudzincom, je to ako keby terén prišiel za nimi miesto toho, aby oni chodili za ním. Na rozdiel od postoja výskumníkov, ktorí sú za kontakt so skúmanými kultúrami vďační, sa imigranti neraz ocitnú v nevďačnej pozícii: nie sú ani očakávaní, a ani sami nevyhľadávali situáciu pohovoru. Napriek tomu je výhodné zaujať postoj pozorovateľa a pristupovať k imigrantovi ako k predstaviteľovi kultúry, o ktorej nevieme nič. 7 Predslov Príručka obsahuje poznatky z najrozšírenejšej metódy výskumu v antropológii a v etnológii. Etnografický rozhovor je v sociálnych vedách pojem, ktorý sa dá prirovnať k použitiu röntgenu v medicíne. Pomocou jednoduchých zásad preniká do špiku kostí. Etnografické interview je spôsob vedenia rozhovoru, ktorý vedie k porozumeniu rozprávania druhého človeka. Podobne ako pre väčšinu kvalitných vecí, aj pre dobré interview platí, že nie je ani rýchle, ani lacné. Výhodou etnografického interview však v porovnaní s inými technikami je, že aj pri štandardnom úsilí ponúka uspokojivé výsledky pre obe strany. Pomocou rôznych postupov, ktoré budú opísané v texte, odkrýva aj podstatné skutočnosti, ktoré ľudia v dotazníkových výskumoch v zásade nevysvetľujú. Techniky kvalitatívneho interview sa nevyvíjali len vďaka skúsenostiam etnológov, antropológov, sociológov či psychológov. V posledných desaťročiach sa k slovu dostávajú nové poznatky o ľudskej mysli, pamäti a komunikácii, ktoré sú často v protiklade s bežnými očakávaniami. V dôsledku toho dochádza k zásadným obratom v interpretácii získavaných dát v sociálnych vedách. S hodnoverným opisom sú spojené mnohé otázky a na niektoré z nich text dáva odpoveď. Otázky prekladu Práca tých, čo vedú interview v mnohom závisí od práce tlmočníkov. Tlmočníci sprostredkúvajú význam tak otázok, ako aj odpovedí, a nemôžu byť ani neviditeľní, ani mechanickí. Príručka preto reflektuje túto vzájomnú odkázanosť vo všetkých kapitolách: tlmočníci môžu ťažiť z toho, ak budú viac rozumieť práci tých, čo vedú pohovor. Pracovníci s imigrantmi zas nájdu v príručke špecifické poznatky o kultúrne citlivom tlmočení. Napokon tí, čo počúvajú imigrantov, obvykle vedú zápis, a tiež tak robia druh prekladu. Viaceré výskumy vedenia interview s imigrantmi ukázali, že tlmočenie má v rozhodovacom procese väčšiu váhu, než sa doteraz predpokladalo. V posledných rokoch sa úlohe tlmočenia v právnych situáciách venuje zvýšená pozornosť. (Berk-Seligson 2002, Good 2007, Chase 2007, Martinovski 2000, Maryns 2006, Russel 2000, Wennerstrom 2008) Príručka otázky prekladu reflektuje najmä z hľadiska sociolingvistiky. Jazykové bariéry sú často základom kultúrneho nedorozumenia: nezriedka sa stáva, že imigrant nemá k dispozícii tlmočníka, s ktorým by mohol komunikovať svojim dialektom. Neistota vo vyjadrovaní pramení aj z nie vždy najpriaznivejšej situácie imigranta a výrazne vplýva na celkový výsledok rozhovoru. Príručka preto prináša aj informácie, ktoré s prekladom súvisia nepriamo. 8 Predslov Používanie termínov a štruktúra textu Príručka obsahuje rôzne typy informácií: Východiskové odborné texty sú čo najviac priblížené čitateľom, ktorí sa etnológiou predtým nezaoberali. Na viacerých miestach sú odkazy na odbornú literatúru, ktorá pozostáva nielen zo sociálnej antropológie, ale aj z lingvistickej antropológie, kognitívnych vied, ale hlavne z príručiek kvalitatívneho výskumu a zo štúdií venovaných špecificky imigrantom so zreteľom na medzikultúrnu komunikáciu. Vysvetlenia odborných pojmov sú čo najstručnejšie a prispôsobené cieľom textu. Príklady z rozhovorov a komentáre pochádzajú z výskumov autorky. V texte sú uvedené ako ilustrácia kultúrnych presvedčení rôznych aktérov, známych aj menej rozšírených zvyklostí, ako aj jazykových zákonitostí. Kurzívou sú uvedené príklady z osobných rozhovorov, pozorovaní a z interview na Migračnom úrade MV SR a na Najvyššom a Krajskom súde SR v Bratislave z rokov 2005 až Všetky detaily, ktoré by mohli viesť k identifikácii zúčastnených, sú odstránené alebo pozmenené. Podobnosti s osobnými údajmi či s akýmikoľvek inými detailmi sú preto náhodné. Hovoriaci sú označení ako M (pracovník migračného úradu/rozhodovača), A (žiadateľ o azyl), S (sudca), T (tlmočník), I (informátor/imigrant), V (výskumník). Technické odporúčania v texte väčšinou nie sú viazané na imigrantov, preto na mnohých miestach používam bežne zaužívaný pojem pre osobu, s ktorou sa vedie rozhovor: informátor. Najčastejšie otázky v rámčekoch sa týkajú často uvádzaných problémov ľudí, ktorí viedli pohovory s imigrantmi. Opisovala som najmä také otázky, ktoré sú kladené nielen na poli migrácie, ale aj v iných oblastiach antropologického výskumu. Navrhované ukážky kladených otázok slúžia ako alternatíva, ktorá je úspešne odskúšaná v etnografickom interview viacerých odborníkov. Uvedené typy informácií sa striedajú podľa kontextu a sú zoskupované podľa hlavných tém: ako sa robí interview, aké sú univerzálne vlastnosti pamäte, v čom všetkom závisí reč od kontextu, aké sú podmienky dobrého opisu, ako súvisia typy otázok a odpovede, aké pomocné techniky prehĺbia interview. Najobsiahlejšia kapitola je o tlmočení, ktoré využíva techniky etnografického interview. Opisuje tiež kultúrne špecifické výrazy, ktoré sa najčastejšie vyskytli na pohovoroch s imigrantmi na Slovensku, ako aj v zahraničí. Text uzatvárajú poznatky o princípoch fungovania stereotypov a o medzikultúrnej komunikácii. Všetky kapitoly prihliadajú na špecifiká interview s imigrantmi. 9 Predslov Poďakovanie Rada by som vyjadrila hlbokú vďaku všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na vzniku tohto textu. Predovšetkým spomeniem informátorov, ktorí boli ochotní venovať svoj čas rozhovorom na nie vždy príjemné témy. Za veľa vďačím aj kolegyniam z Ligy za ľudské práva, Miroslave Mittelmannovej, Miroslave Volanskej, Zuzane Števulovej a Kataríne Fajnorovej, bez ktorých osobného zanietenia by tento text nevznikol. Ďakujem Martinovi Kanovskému z Univerzity Komenského a Táni Bužekovej zo Slovenskej akadémie vied za dlhodobú podporu a cenné rady pri písaní. Vďaka patrí aj etnologičkám Zuzane Búrikovej, Ľubici Herzánovej-Voľanskej, Michaele Ferencovej a Petrovi Dráľovi za trefné kritické pripomienky k skorším verziám textu. V neposlednom rade ďakujem študentom Univerzity Komenského za podnetné otázky na seminároch k metódam a technikám výskumu. Za nevysloviteľné ďakujem našim rodičom a môjmu manželovi. 10 I. Interview ako metóda I. INTERVIEW AKO METÓDA Etnografické interview je ako röntgen: šetrné aj prenikavé Etnografický doslova znamená opis etnika. Keď robíme etnografický opis, pozorujeme ľudí istej kultúry a snažíme sa rozpoznať schémy, ktoré sú pre danú sociálnu situáciu príznačné, a porozumieť im bez toho, aby sme do nášho výkladu zabudovali vlastné očakávania. Inými slovami, pri etnografickom interview nie je cieľom mechanicky vykonať pohovor, ale porozumieť osobe, ktorá predstavuje istý typ kultúry. Ľudská myseľ má tendenciu triediť objekty, ľudí a udalosti do kategórií. Rozdiel medzi odborníkmi, ktorí pracujú s ľuďmi, a etnografmi je v tom, že etnograf nevyrába vedecké klasifikácie, ktoré nejestvujú mimo jeho vedy, ale skúma typové zaradenia, ktoré pochádzajú výlučne od informátora. (Spradley 1979) Etnograf ( zapisovateľ etnika ) je v mnohom ako tlmočník: snaží sa porozumieť inému kultúrnemu a sociálnemu kontextu a hľadá celistvý význam vyjadrení informátora. Keď sa rozprávame so žiadateľmi o azyl, často hovoríme s ľuďmi, ktorí prežívajú šok z pobytu v inej kultúre spolu s výrazným pocitom neistoty z budúcnosti. (Tužinská 2006) Okrem toho, nikdy nemožno dopredu vylúčiť, že osoba, s ktorou hovoríme, zažila traumatizujúcu skúsenosť. Aj keď tento zmenený psychický stav nijako neovplyvňuje dôvod udelenia azylu, zásadným spôsobom vplýva na priebeh interview. Etnografický rozhovor ponúka nástroje, ktoré umožňujú nielen hĺbkové porozumenie inej kultúry, ale aj preniknutie k podstate žiadosti o azyl: odpoveď na otázku, nakoľko je strach z prenasledovania opodstatnený. Pološtrúkturovaný rozhovor je vedený Z troch základných typov interview (štruktúrované, pološtruktúrované a neštruktúrované) v etnografii prevažujú pološtruktúrované. Štruktúrovaný dotazník má tú výhodu, že je vykonaný rýchlo, ale na úkor detailov, ktoré môžu byť v prípade životného rozhodovania kľúčové. Každý dotazník obsahuje tie isté otázky, ktoré sa bez akejkoľvek zmeny dávajú každému človeku v tom istom poradí. Spomeňme si na vlastné pocity, ktoré máme po telefonickom prieskume telekomunikačnej spoločnosti, alebo na marketingový pouličný rozhovor: štruktúrovaný dotazník neposkytuje informátorovi pocit, že ho počúvajú ak sa začína vyjadrovať k niečomu, čo sa netýka práve vypĺňanej položky, ihneď ho zastavia. 11 I. Interview ako metóda Neštruktúrovaný rozhovor je typ interview, pri ktorom je obom stranám jasné, že ide o výskum, a vedie sa na určitú tému. Do toku rozprávania pýtajúci zasahuje len minimálne, a to podľa pripravených okruhov otázok súvisiacich s témou. Je na informátorovi, aby otvoril iný okruh, ktorý vníma ako podstatný. Týmto spôsobom sa zvyknú rekonštruovať aj tzv. ústne dejiny (oral history) období, počas ktorých udalosti neboli alebo nemohli byť zaznamenávané. Dôvodov, prečo je práve pološtruktúrovaný rozhovor najčastejšie používaným typom interview v etnografii, je viacero. Pološtruktúrovaný rozhovor nie je ani tak striktný ako štruktúrovaný, ani tak voľný ako neštruktúrovaný. Ľudské myslenie, a teda aj rozprávanie, tiež nie je priamočiare ako usporiadaný text: má svoje zákutia a odbočky, z ktorých sa vracia na hlavnú cestu. Postupuje sa podľa tém a otázok v istom poradí, ale štruktúra rozhovoru sa čiastočne upravuje podľa odpovedí informátora. (Bernard 1995) Skúsení antropológovia sa vedia pýtať tak, akoby otázky pochádzali od člena danej kultúry. Vedieť sa opýtať znamená trafiť do čierneho, podporiť informátora v rozprávaní o tom, čo považuje za podstatné. Takýmto spôsobom sa dostaneme k vysvetleniam, ktoré sa nedajú dosiahnuť pomocou štruktúrovaného dotazníka. Uhol pohľadu informátora poskytne význam kôpke inak nezaujímavých údajov. Keď dávame priestor informátorovi, chránime sa aj pred automatickým priraďovaním významov, ktorému podlieha naša myseľ. Ľudia sú obvykle milo prekvapení, ak pocítia, že niekto má naozaj o nich záujem. Je to natoľko zriedkavá skúsenosť, že tomu spočiatku neveria a myslia si, že záujem je predstieraný alebo prejavovaný z povinnosti. Ak je však záujem počúvať druhého úprimný a je vyjadrovaný aj priebežne počas rozhovoru s ubezpečením, že informácie budú spracované len so súhlasom informátora, rozhovor nadobudne hĺbku. Aj preto sa etnografický rozhovor nazýva tiež hĺbkovým. Rozhovor, ktorý ide do hĺbky Hĺbkový rozhovor by sa obrazne dal prirovnať k prechádzke po záhrade so sprievodcom, ktorý vysvetľuje históriu jej zákutí, ako aj usporiadanie a význam rastlín. Každé zákutie má svoj príbeh, sú miesta šedé aj posvätné, sú tajné, aj verejné. Jeden z aspektov, ktoré si možno pri opisovaní sveta všimnúť, sú triedenia. Podobne ako západoeurópska botanika má Linného klasifikáciu flóry, aj každé etnikum má svoje vlastný opis okolitého sveta. Okrem toho, že sociálne skupiny používajú klasifikácie (delenie ľudí na svojich a cudzích, označovanie činností, vecí, javov...) aj ľudia majú rozšírené predstavy o svete podľa toho, v akej skupine sa pohybujú. Niektoré presvedčenia sa pripisujú univerzálne všetkým ľuďom: (Všetci ľudia v niečo veria.) Iné sa vzťahujú na 12 I. Interview ako metóda medzikultúrne rozdiely: (Ľudia na Západe sa ustavične ponáhľajú.) Skupinám ľudí sa pripisuje istý typ správania, ak pre niekoho tento stereotyp nesedí, povieme, že výnimka potvrdzuje pravidlo: (Tí Nemci sú puntičkári.) Ďalšie sú presvedčenia, ktoré zdieľajú len príbuzné kultúry, napríklad: (My na jedálnom lístku konské mäso nemáme.) Ešte o úroveň nižšie nájdeme predstavy o určitých sociálnych skupinách a ich správaní: (Paštikári sa chodia domov cez víkend nabaliť.) Na najnižšej úrovni sú presvedčenia, ktoré zdieľajú len niektorí ľudia: (Jesť morské ryby z nekontrolovaného lovu je v súčasnosti nebezpečné.) Okrem rozšírených predstáv ľudia svet triedia a nálepkujú podľa najrôznejších princípov. Jestvujú typológie, ktoré sú rozšírenejšie, a pri niektorých môžeme mať pocit, že ich nezdieľame vôbec s nikým: napríklad triedenie vecí v šatníku. Sú veci, ktoré označujeme ako domáce, pracovné, prechádzkové, športové, sviatočné, a v rámci nich domáce bežné, domáce na špinavé práce, bežné pracovné, formálnejšie pracovné, prechádzkové so psom, prechádzkové bez psa, športové na tréning, športové na preteky, sviatočné kostolné, sviatočné divadelné, sviatočné plesové, atď. Určenie, čo sa pod ktorým označením myslí, je veľmi individuálne. Ten istý sveter môže byť pre niekoho pracovným, pre iného sviatočným a nemusí to závisieť od výšky príjmu. Je však veľmi pravdepodobné, že ak sme členmi istých sociálnych sietí, naše šatníkové klasifikácie budú
Related Search
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks