NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA VPLYV ZAVEDENIA EURA NA SLOVENSKÉ HOSPODÁRSTVO - PDF

Description
NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA VPLYV ZAVEDENIA EURA NA SLOVENSKÉ HOSPODÁRSTVO Odbor výskumu NBS Marec 2006 Národná banka Slovenska, 2006 Editor: Martin Šuster Autori: Martin Šuster, Marek

Please download to get full document.

View again

of 20
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

Crosswords

Publish on:

Views: 62 | Pages: 20

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
NÁRODNÁ BANKA SLOVENSKA VPLYV ZAVEDENIA EURA NA SLOVENSKÉ HOSPODÁRSTVO Odbor výskumu NBS Marec 2006 Národná banka Slovenska, 2006 Editor: Martin Šuster Autori: Martin Šuster, Marek Árendáš, Michal Benčík, Pavel Gertler, František Hajnovič, Zora Komínková, Tibor Lalinský, Marián Nemec, Dušan Preisinger, Vladimír Solanič, Anna Strachotová, Marcel Tirpák, Tomáš Tőzsér, Juraj Zeman Úprava: Vladimír Solanič Prezentované názory a výsledky v tejto štúdii sú názormi autorov a nevyjadrujú oficiálne stanovisko Národnej banky Slovenska. Všetky práva vyhradené. Krátke časti textu, nie viac ako dva odseky, môžu byť citované bez predchádzajúceho súhlasu autorov, pokiaľ bude úplne uvedený zdroj. Obsah Obsah Netechnické zhrnutie iv 1. Úvod 1 2. Priame výhody zavedenia eura Odstránenie transakčných nákladov pri eurových transakciách Odstránenie transakčných nákladov v administratíve a účtovníctve Odstránenie kurzového rizika voči euru Zníženie kurzovej volatility voči menám obchodných partnerov Vyššia transparentnosť cien Zníženie nákladov kapitálu Nepriame prínosy zavedenia eura Rast zahraničného obchodu Prílev priamych zahraničných investícií Zrýchlenie ekonomického rastu a zvýšenie životnej úrovne Náklady a nevýhody zavedenia eura Jednorazové náklady na zavedenie eura Špecifické náklady bankového sektora a pokles výnosov bánk Strata nezávislej menovej politiky (A)symetria šokov na Slovensku a v eurozóne Vplyv asymetrických šokov a straty nezávislosti menovej politiky na slovenskú ekonomiku Riziká a obavy zo zavedenia eura Hrozí bezprostredné zvýšenie cien pri zavedení eura? Očakávaný dlhodobý vývoj inflácie po vstupe do eurozóny Znehodnotenie úspor Zníženie hodnoty dôchodkov Prekážky pre plné využitie výhod z existencie spoločnej meny Spoločná menová politika pri decentralizovanej fiškálnej politike Vníma odborná literatúra eurozónu ako optimálnu menovú oblasť? Hospodárske politiky na podporu zavedenia eura Menová politika Fiškálna politika Štrukturálne politiky Trh práce Úloha finančného sektora Optimálny mix politík Načasovanie vstupu do eurozóny Porovnanie výhod a nevýhod zavedenia eura na Slovensku Postup pri vstupe do eurozóny Vstup v roku 2009 a výhľad plnenia maastrichtských kritérií Odloženie termínu zavedenia eura (Ne)koordinácia vstupu krajín V4 do eurozóny Dopady zavedenia eura na obyvateľstvo, podniky a štátnu správu Dopady zavedenia eura na obyvateľstvo Dopady zavedenia eura na podniky Dopady zavedenia eura na štátnu správu 108 Zoznam literatúry 110 Prílohy 119 Porovnanie výhod a nevýhod zavedenia eura v Maďarsku 119 Porovnanie výhod a nevýhod zavedenia eura v Poľsku 120 Zhrnutie výhod a nevýhod zavedenia eura na Slovensku 121 i Obsah Boxy Box 1 Cenová konvergencia na automobilovom trhu eurozóny 11 Box 2 Vplyv zavedenia eura na priame zahraničné investície v eurozóne 18 Box 3 Náklady britských podnikov v súvislosti so zavedením eura 27 Box 4 Identifikácia štrukturálnych šokov pomocou VAR metódy 39 Box 5 Automobilový priemysel a riziko asymetrických šokov 44 Box 6 Technické zaokrúhľovanie a jeho vplyv na zmenu cien 48 Box 7 Prečo môžu spotrebitelia nesprávne vnímať mieru inflácie 51 Box 8 Prehľad poznatkov z modelov rovnovážneho kurzu (strednodobá rovnováha) 56 Box 9 Ekonomický rast a konvergencia výkonnosti 60 Box 10 Zadlženie slovenského obyvateľstva 64 Box 11 Predstavuje plnenie Maastrichtských kritérií záťaž? 73 Box 12 Odhad referenčnej hodnoty inflačného kritéria na rok Tabuľky Tabuľka 1 Úspora transakčných nákladov zo zavedenia eura v SR (v % HDP) 7 Tabuľka 2 Priemerná volatilita kurzu koruny voči vybraným menám (v %) 10 Tabuľka 3 Vplyv eura na transparentnosť cien (Coca-Cola, fľaša 1,5 l) 11 Tabuľka 4 Odhadované náklady na menovú konverziu 27 Tabuľka 5 Odhad nákladov na zavedenie eura pre podnikateľské sektory v Holandsku 28 Tabuľka 6 Odhad nákladov zo zavedenia eura vo Veľkej Británii pre podnikateľské subjekty podľa počtu ich zamestnancov 28 Tabuľka 7 Odhadovaná štruktúra nákladov na zavedenie eura pre jednotlivé podniky 30 Tabuľka 8 Synchronizácia hospodárskych cyklov Slovenska a eurozóny 38 Tabuľka 9 Korelácia šokov Slovenska a eurozóny 40 Tabuľka 10 Dlhodobé multiplikátory šokov na Slovensku a v eurozóne 40 Tabuľka 11 Symetria šokov na Slovensku a v eurozóne 41 Tabuľka 12 GLI index Slovenska vzhľadom na EÚ 42 Tabuľka 13 Komoditná štruktúra zahraničného obchodu SR (v %) 43 Tabuľka 14 Komoditná štruktúra zahraničného obchodu SR podiel dovozu/vývozu do EÚ 43 Tabuľka 15 Hodnota stabilnejšieho ekonomického prostredia pri nezávislej menovej politike 47 Tabuľka 16 Porovnanie relatívnej a rovnovážnej cenovej úrovne 58 Tabuľka 17 Číselný odhad niektorých prínosov a nákladov zavedenia eura v SR 93 Tabuľka 18 Plnenie maastrichtských kritérií 99 ii Obsah Grafy Graf 1 Vývoj zahraničného obchodu SR 4 Graf 2 Otvorenosť nových členských krajín EÚ 4 Graf 3 Teritoriálna štruktúra dovozu 5 Graf 4 Teritoriálna štruktúra vývozu 5 Graf 5 Vývoj spreadov eurových transakcií 6 Graf 6 Vývoj finančných transakčných nákladov eurových operácií 6 Graf 7 Vývoj výmenného kurzu slovenskej koruny voči euru v období Graf 8 Volatilita kurzu slovenskej koruny voči euru v období Graf 9 Cenový diferenciál na automobilovom trhu eurozóny 12 Graf 10 Vývoj exportu Slovenska 17 Graf 11 Obchodná bilancia Slovenska 17 Graf 12 Podiel PZI na HDP v SR 19 Graf 13 Podiel PZI na obyvateľa SR 19 Graf 14 Teritoriálna štruktúra PZI 20 Graf 15 Odvetvová štruktúra PZI 20 Graf 16 HDP na obyvateľa (v PKS) 21 Graf 17 Reálny rast HDP 21 Graf 18 Vývoj nákladov, výnosov a ziskovosti devízových operácií 32 Graf 19 Vývoj výmenného kurzu slovenskej koruny voči euru 36 Graf 20 Porovnanie štruktúry slovenskej ekonomiky a eurozóny 44 Graf 21 Fluktuácie HDP Produkčná medzera 46 Graf 22 Fluktuácie inflácie voči dlhodobému priemeru 46 Graf 23 HICP a vnímaná inflácia v eurozóne 49 Graf 24 Vnímaná inflácia vo vybraných krajinách eurozóny 52 Graf 25 Reálna konvergencia slovenskej ekonomiky Graf 26 Reálna úroková miera z jednoročných vkladov domácností 62 Graf 27 Index reálnej úrovne dôchodkov 66 Graf 28 Indikátory cenového vývoja na Slovensku 80 Graf 29: Referenčné hodnoty maastrichtských kritérií 94 Graf 30 Postupnosť jednotlivých krokov a termíny ich splnenia 98 Graf 31 Vývoj HDP pri odklade alebo úplnom nezavedení eura 101 Graf 32 Stratené prínosy pri odklade zavedenia eura o rok 101 Graf 33 Vplyvy zavedenia eura na podniky 108 iii Euro ovplyvní všetkých obyvateľov Slovenska Zo zavedenia eura budú prínosy aj nevýhody Euro je najčastejšie používanou devízou Odstránenie transakčných nákladov pri eurových obchodoch ušetrí asi 0,36 % HDP Netechnické zhrnutie Zavedenie eura bude na najbližšie desaťročie najväčším integračným krokom Slovenska. Tento krok priamo ovplyvní všetkých obyvateľov. Slovensko sa už pri vstupe do Európskej únie zaviazalo zaviesť euro po splnení podmienok, tzv. maastrichtských kritérií, ktoré stanovuje pre kandidátov na členstvo v menovej únii Maastrichtská zmluva. Na základe presvedčenia, že zavedenie eura bude pre väčšinu obyvateľov a podnikov na Slovensku prínosom a po posúdení perspektívy splnenia maastrichtských kritérií určili vláda SR a Národná banka Slovenska rok 2009 ako cieľový pre vstup Slovenska do eurozóny. V tejto štúdii posudzujeme vplyvy zavedenia eura z ekonomického hľadiska. Výhody a nevýhody vstupu Slovenska do eurozóny boli predmetom diskusie a hodnotenia už pri rozhodovaní o stratégii prijatia eura. Tu ich analyzujeme s prihliadnutím na najnovšie poznatky a s využitím stanoveného dátumu vstupu do eurozóny a spôsobu zavedenia eura. Pritom sa snažíme kvantifikovať najdôležitejšie vplyvy, aby bolo možné porovnať jednotlivé prínosy a nevýhody. Náklady a riziká spojené s prijatím eura závisia od podmienok v ekonomike a uskutočňovanej hospodárskej politiky. Preto analyzujeme hospodárske politiky, ktoré by mali podporiť zavedenie eura, otázky optimálneho načasovania vstupu do eurozóny a dopady zavedenia eura na obyvateľstvo, podniky a štátnu správu. Zavedenie eura na Slovensku povedie okamžite k úsporám niektorých nákladov alebo odstráneniu niektorých rizík, čo by malo trvalo zvýšiť hrubý domáci produkt. Najdôležitejšou z priamych výhod je odstránenie transakčných nákladov pri eurových obchodoch. Slovensko je jednou z najotvorenejších krajín EÚ, obrat jeho zahraničného obchodu dosahuje viac ako 160 % HDP. Z toho viac ako 80 % sú obchody s európskymi krajinami platené v eurách. Podniky a obyvatelia nemusia nakupovať alebo predávať eurá pri každej finančnej transakcii. Ak majú aj príjmy aj výdavky v eurách, stačí im zameniť za eurá iba rozdiel medzi nimi. Nákupy a predaje eur však tvoria 98 % pohotových obchodov na devízovom trhu. V súčasnosti platia obyvatelia, podniky a investori pri výmene korún za eurá poplatky alebo uskutočňujú výmenu pre nich za menej výhodný kurz. Rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou devíz je v rozsahu od 5 halierov za jedno euro na medzibankovom trhu po 96 halierov pre retailových klientov komerčných bánk. Za skutočnú cenu však pokladáme iba polovicu tohto rozdielu, teda rozdiel medzi nákupným, resp. predajným kurzom a stredom. Táto cena má klesajúci trend, na druhej strane však rastie objem transakcií. Celkovo finančné transakčné náklady eurových operácií odhadujeme na 0,3 % HDP, ktoré po zavedení eura možno ušetriť. Okrem rozdielov medzi nákupným a predajným kurzom majú podniky pri predaji alebo kúpe devíz aj administratívne náklady. Patria sem náklady na správu devíz, účtovanie kurzových ziskov a strát, dodatočné výkazníctvo a pod. Odhadujeme, že zavedenie eura zníži tieto transakčné náklady o približne 0,06 % HDP. Celkovo teda úsporu transakčných nákladov odhadujeme na 0,36 % HDP ročne. iv Netechnické zhrnutie Zánik kurzového rizika voči euru Vyššia cenová transparentnosť Zníženie nákladov kapitálu Zavedenie eura prispeje k postupnému výraznému rastu zahraničného obchodu... Zavedenie eura odstráni významnú časť kurzového rizika slovenských subjektov. Voči kurzovému riziku sa podniky môžu zabezpečiť nákupom vhodných finančných derivátov, napr. opcií. Cena za nákup modelovej opcie na výmenu jedného eura za koruny je 17 halierov. Väčšina podnikov sa však takto voči kurzovému riziku nezabezpečuje, pretože cena za zaistenie sa je pre nich príliš vysoká, alebo ich odrádzajú administratívne náklady. Skutočnú hospodársku cenu kurzového rizika preto odhadujeme na približne polovicu ceny devízovej opcie. Kurzovému riziku sú vystavené transakcie približne vo výške 10 % HDP, ostatné obchody sú zabezpečené prirodzene. Celkovo hodnotu kurzového rizika, ktoré bude odstránené zavedením eura, odhadujeme na 0,02 % HDP. Zavedením eura by sa mala tiež mierne znížiť volatilita voči ďalším dôležitým menám, najmä americkému doláru, keďže kurz eura voči doláru je historicky stabilnejší než kurz koruny voči doláru. Pre spotrebiteľov bude priamou výhodou zo zavedenia eura podstatne ľahšia porovnateľnosť cien doma a v ostatných krajinách eurozóny. Pri obchodovateľných tovaroch sa vytvorí tlak na výrobcov a predajcov na znižovanie cien, keďže konkurencia v eurozóne bude tvrdšia než na domácom trhu. Doterajšie skúsenosti z krajín eurozóny ukazujú, že ceny sa medzi krajinami čiastočne zblížili, aj napriek tomu, že stále pretrvávajú výrazné rozdiely. Pre podniky by zavedenie eura malo priniesť mierne nižšie náklady kapitálu a tým podporiť investičné aktivity. Miera investícií v krajinách eurozóny bola asi o 2,5 % vyššia než v ostatných európskych štátoch. Zo zavedenia eura najviac profitovali malé a stredné podniky v okrajových krajinách eurozóny, napr. v Grécku prispelo euro k poklesu úrokových sadzieb na podnikové úvery o skoro 4 percentuálne body. Podobne v pobaltských krajinách, Slovinsku a na Cypre sa po zavedení eura dá očakávať zlacnenie úverov nefinančným korporáciám o 1,4 až 4,7 p. b. Na Slovensku je očakávaný prínos mierne nižší, pretože úrokové sadzby pre podniky významne klesli už v rokoch 2004 a 2005, pred zavedením eura však môžu klesnúť ešte až o 1 percentuálny bod. Takéto lacnejšie financovanie by malo podporiť investície. Naopak, nedá sa očakávať významné zvýšenie zisku podnikov, pretože úroky z vkladov podnikov sa tiež znížia, hoci pravdepodobne o niečo menej ako úroky z úverov. Všetky už spomenuté prínosy zo zavedenia eura budú mať v konečnom dôsledku podstatne širšie nepriame prínosy. Očakávame nárast priamych zahraničných investícií a zahraničného obchodu Slovenska, čo prispeje k rýchlejšiemu rastu HDP a k zvýšeniu životnej úrovne. Odborná literatúra sa najviac venovala vplyvom menových únií na zahraničný obchod. Vo svojej priekopníckej štúdii v roku 2000 dospel Andrew Rose k záveru, že menová únia môže až strojnásobiť obchod medzi svojimi členmi. Tieto odhady však boli postavené na relatívne malej vzorke menových únií, z ktorých väčšinu tvorili veľmi malé alebo málo rozvinuté štáty. Neskorší výskum sa sústredil na spresnenie a zreálnenie odhadov, ktoré by boli lepšie aplikovateľné na takú veľkú menovú úniu, akou je eurozóna. Náš odhad zakladáme na prierezovej analýze Rosea a Stanleyho z roku Predpokladáme, že po vstupe Slovenska do eurozóny stúpne obchod s partnermi v menovej únii o 30 až 90 %. Tento nárast nebude okamžitý, môže trvať až dve desaťročia, kým sa prejaví naplno. V tomto období už budú členmi eurozóny aj v Netechnické zhrnutie... a priamych zahraničných investícií, čo v konečnom dôsledku zvýši HDP o 7 až 20 % Jednorazové náklady na menovú konverziu budú okolo 0,3 % HDP Banky po zavedení eura stratia časť svojich činností naši susedia Česká republika, Poľsko a Maďarsko, takže obchod Slovenska s ostatnými krajinami eurozóny bude predstavovať vyše 80 % celkového obchodu. Zavedenie eura by malo dlhodobo zvýšiť celkový zahraničný obchod o približne 50 %. Zavedenie eura zjednoduší prílev zahraničných investícií na Slovensko. Vstup do eurozóny výrazne zvýši stabilitu Slovenska v očiach zahraničných investorov. Investori tiež ušetria na transakčných nákladoch, nebudú vystavení kurzovému riziku, a to tak pri umiestnení investície, ako aj pri exporte produkcie a repatriácii ziskov. Priame zahraničné investície budú jedným z motorov zvýšenia zahraničného obchodu. Celkovo by vyšší prílev zahraničných investícií a rast medzinárodného obchodu mali viesť k rastu HDP. Tak pri zahraničných investíciách, ako aj pri obchode sú empiricky preukázané silné súvislosti s HDP. Rast zahraničného obchodu o 1 % zvyšuje HDP o jednu tretinu percenta. Celkovo očakávame v dlhom období zvýšenie slovenského HDP o 7 až 20 % v dôsledku zavedenia eura. Tento nárast bude postupný, ročný príspevok eura k ekonomickému rastu odhadujeme na 0,7 %. Očakávaný efekt bude silnejší v prvých rokoch po zavedení eura a postupne po asi 20 rokoch zoslabne. Treba však upozorniť, že pri tomto odhade je vysoká miera neistoty, skutočný vplyv môže byť o polovicu vyšší alebo aj nižší. Proti vyššie spomínaným výhodám zo zavedenia eura je potrebné postaviť nevýhody a náklady. Bezprostredne pred a po prechode na euro vzniknú podnikateľským subjektom a štátu náklady na úpravu informačných systémov, výmenu meny, prepočet cien, duálne oceňovanie, vzdelávanie pracovníkov a pod. Odhady týchto nákladov pre súčasné krajiny eurozóny sa pohybujú v rozsahu 0,3 až 0,8 % HDP. Slovenské podniky a štátna správa zatiaľ podobným analýzam vo svojich organizáciách nevenovali veľkú pozornosť, takže pri našich odhadoch vychádzame zo zahraničných skúseností. Viaceré fakty naznačujú, že technické náklady na zavedenie eura by na Slovensku mali byť nižšie než v krajinách európskej dvanástky. Euro sa na Slovensku zavedie systémom veľkého tresku, čiže bez prechodného obdobia, ktoré by zvyšovalo rozsah príprav. Krátke obdobie duálneho obehu by malo minimalizovať náklady obchodov. Veľká časť slovenských podnikov už s eurom aktívne obchoduje, takže ich prípravy nebudú také náročné ako pri vzniku novej meny. Takisto veľa podnikov, osobitne finančné inštitúcie, má vlastníkov z eurozóny a bude môcť využiť ich skúsenosti. Z týchto dôvodov odhadujeme technické náklady na zavedenie eura na úrovni 0,3 % HDP. Treba zdôrazniť, že tieto náklady budú jednorazové. Ak by si podniky na pokrytie týchto nákladov zobrali napr. strednodobý úver, splátky by boli menej ako 0,06 % HDP ročne. Táto hodnota je ľahšie porovnateľná s prínosmi zavedenia eura, ktoré budú trvalé. Zavedenie eura bude mať čiastočne negatívny dopad na hospodárenie bánk. Banky pôsobiace na Slovensku majú z devízových transakcií významnú časť zisku. Zánik slovenskej koruny odstráni transakčné náklady pre podniky, ale súčasne zníži výnosy z devízových operácií bánk. Vzhľadom na silné konkurenčné prostredie v bankovom sektore však nepredpokladáme, že by mali banky z devízových a zmenárenských operácií neprimerane vysoké zisky. Po strate devízových obchodov medzi korunou a eurom by teda banky mali byť schopné znížiť niektoré svoje náklady, alebo rozšíriť svoje aktivity v iných vi Netechnické zhrnutie Strata nezávislosti menovej politiky nebude významnou stratou Najväčšou obavou obyvateľstva je rast cien po zavedení eura oblastiach, bez významného poklesu celkovej ziskovosti. Banky by tiež mali nepriamo pocítiť prínosy, ktoré budú z eura plynúť celej ekonomike. Vyššia ziskovosť a lepšia finančná situácia podnikov po vstupe do eurozóny zlepšia aj úverové portfólio bánk. Za najvýznamnejšiu nevýhodu vstupu do eurozóny sa pokladá strata nezávislej menovej politiky. Nastavenie spoločnej menovej politiky Európskej centrálnej banky nemusí byť pre Slovensko vždy vyhovujúce. Národná banka Slovenska už nebude môcť svojimi úrokovými sadzbami reagovať na externé šoky, a tým stabilizovať cenovú hladinu a produkciu. Efektívnosť slovenskej menovej politiky je však limitovaná už teraz. Slovensko má plne liberalizované kapitálové toky, ktorých veľkosť niekoľkonásobne prevyšuje možnosti menovej politiky ovplyvniť ich. Centrálna banka nie je schopná súčasne stabilizovať kurz koruny, cenovú hladinu a reálnu ekonomiku. Kurz koruny je často pod vplyvom zahraničných udalostí, najmä v okolitých krajinách. Kurz je často skôr zdrojom šokov pre ekonomiku ako ich absorbérom. Strata nezávislosti menovej politiky bude tým menej dôležitá, čím podobnejší bude vývoj slovenského hospodárstva s eurozónou. Hospodárske cykly Slovenska boli v posledných rokoch len slabo synchronizované s eurozónou. Slabú synchronizáciu v minulosti čiastočne vysvetľujú aj významné vládne reformné a stabilizačné programy v minulých rokoch, ktoré by sa už v takej intenzite nemali opakovať. Môžeme tiež analyzovať podobnosť šokov, ktoré ovplyvňujú slovenskú ekonomiku a euro
Related Search
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks