Manažmentový model pre mezofilné lúky. Helena Ružičková Iveta Škodová Milan Janák - PDF

Description
7 Manažmentový model pre mezofilné lúky Helena Ružičková Iveta Škodová Milan Janák Senníkové lúky nad Hrboltovou, spoločenstvo Ranunculo bulbosi- -Arrhenatheretum. Na južných svahoch na vápencovom podloží

Please download to get full document.

View again

of 29
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

Economy & Finance

Publish on:

Views: 25 | Pages: 29

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
7 Manažmentový model pre mezofilné lúky Helena Ružičková Iveta Škodová Milan Janák Senníkové lúky nad Hrboltovou, spoločenstvo Ranunculo bulbosi- -Arrhenatheretum. Na južných svahoch na vápencovom podloží vystupujú teplomilné ovsíkové lúky až do nadmorskej výšky 800 m n.m. Foto: Ľ. Halada Opis a definícia biotopu/biotopov Ovsíkové lúky zväzu Arrhenatherion elatioris Luquet 1926 predstavujú najrozšírenejší typ poloprírodných lúk na Slovensku (Uhliarová et al. 2007). Sú zväčša pravidelne alebo nepravidelne kosené, zriedkavejšie spásané. Vyskytujú sa od nížin (200 m n.m.) až do podhorského, miestami horského (1050 m n.m) stupňa, takmer na celom území štátu s výnimkou rozsiahlych nížin (Uhliarová et al. 2007). Osídľujú mierne vlhké, humózne pôdy bohaté na živiny na rôznych typoch geologického podložia. Vyskytujú sa na vyvýšených terasách riek, na miernych i strmších svahoch s hlbšou pôdou. Môžu vytvárať rozsiahle lúčne komplexy, maloplošné lesné lúky, alebo porasty v blízkosti vidieckych sídiel a v ovocných sadoch. Sú to prevažne vysokosteblové až stredne vysoké, husté porasty, v ktorých zväčša dominujú trávy Arrhenatherum elatius, Anthoxanthum odoratum, Dactylis glomerata a Festuca pratensis. Z ostatných tráv sú prítomné predovšetkým druhy Festuca rubra, Agrostis capillaris, Trisetum flavescens. Z dvojklíčnolistových bylín sa v ovsíkových lúkach pravidelne vyskytujú napríklad druhy Achillea millefolium, Galium mollugo, Crepis biennis, Leucanthemum vulgare agg., Campanula patula, Geranium pratense, Plantago lanceolata, Taraxacum sect. Ruderalia, Veronica chamaedrys agg., Trifolium pratense, T. repens. Lúky zväzu Arrhenatherion elatioris sú podľa Katalógu biotopov Slovenska (Stanová & Valachovič 2002) zaradené do biotopu Lk1 Nížinné a podhorské kosné lúky. V rámci klasifikácie Natura 2000 sú opisované spoločenstvá klasifikované ako biotop európskeho významu 6510 Lowland hay meadows. V zmysle najnovšej klasifikácie travinno-bylinnej vegetácie Slovenska (Janišová et al. 2007) je asociácia karpatských psinčekových lúk a pasienkov Anthoxantho odorati-agrostietum tenuis súčasťou zväzu Arrhenatherion, a nie Cynosurion cristati, ako to bolo dlhodobo zaužívané. Celkové rozšírenie Ovsíkové lúky, ako ich poznáme u nás, sú rozšírené najmä v miernom pásme severnej pologule. Zdá sa, že tu bola najvhodnejšia flóra pre vytvorenie lúčnej vegetácie, i keď tu boli primárne bezlesné plochy skôr zriedkavé. Lúky zväzu Arrhenatherion elatioris sú rozšírené predovšetkým v strednej Európe, zasahujú však až na Pyrenejský polostrov, Britské ostrovy, do južnej Škandinávie, na Ukrajinu a do Pobaltských republík. Na juhu sa porasty zväzu vyskytujú na Apeninskom polostrove, v krajinách bývalej Juhoslávie a Rumunsku (Kučera 2007). 1 Rozšírenie na Slovensku Na základe lokalizovaných fytocenologických zápisov uložených v Centrálnej databáze fytocenologických zápisov (Hegedüšová 2007), použitých v základnom súbore pre elektronický expertný systém na identifikáciu syntaxónov (Janišová et al. 2007), bolo zistené rozšírenie spoločenstiev zväzu Arrhenatherion elatioris na Slovensku (obr. 1). Sú rozšírené najmä v oblasti pahorkatín a v podhorskom stupni. V oblasti nížin sa vyskytujú zriedkavejšie najmä z toho dôvodu, že vhodné biotopy boli v minulosti rozorané a premenené na ornú pôdu. Na nerozoraných stanovištiach v blízkosti väčších tokov neboli vhodné podmienky pre vznik ovsíkových lúk a vyskytujú sa tam prevažne zaplavované lúky zväzu Deschampsion caespitosae. Mezofilné porasty zväzu Arrhenatherion elatioris zriedkavo zasahujú aj do horských polôh, kde osídľujú najmä južne orientované svahy. Obr. 1. Rozšírenie spoločenstiev zväzu Arrhenatherion na Slovensku. Charakteristika biotopu, ekológia a variabilita Mezofilné ovsíkové lúky predstavujú antropicky podmienené náhradné spoločenstvá na stanovištiach bývalých dubových, dubovo-hrabových, bukových a tvrdých lužných lesov. Ich vznik aj existencia sú podmienené pravidelnou ľudskou činnosťou. Sú to prevažne jedno až dvojkosné lúky, zriedkavejšie pasienky. Niektoré plochy sú po kosení prepásané, najmä v oblastiach s pretrvávajúcim vidieckym osídlením, ako sú kopanice (západná časť Slovenska od Myjavy až po Oravu), štále (okolie Novej Bane), lazy (okolie Detvy, Slovenské Rudohorie a Krupinská planina) alebo role či rale (Orava). Diagnostické, konštantné a dominantné druhy zväzu Arrhenatherion elatioris uvádzame podľa publikácie Janišová et. al Tieto druhy boli stanovené na základe analýzy rozsiahleho súboru fytocenologických zápisov všetkých syntaxónov, ktoré sa vyskytujú na Slovensku ( zápisov). Diagnostické druhy: Campanula patula, Dactylis glomerata, Leontodon hispidus, Leucanthemum vulgare agg., Tragopogon orientalis, Trifolium pratense, Trisetum flavescens. Konštantné druhy: Acetosa pratensis, Agrostis capillaris, Achillea millefolium agg., Alchemilla spec. div., Anthoxanthum odoratum agg., Arrhenatherum elatius, Briza media, Campanula patula, Cerastium holosteoides, Cruciata glabra, Dactylis glomerata, Festuca pratensis, Festuca rubra agg., Galium mollugo agg., Leontodon hispidus, Leucanthemum vulgare agg., Lotus corniculatus agg., Luzula campestris s. lat., Pimpinella saxifraga agg., Plantago lanceolata, P. media, Poa pratensis agg., Ranunculus acris, Rhinanthus minor, Stellaria graminea, Taraxacum sect. Ruderalia, Thymus pulegioides, Tragopogon orientalis, Trifolium pratense, Trifolium repens, Trisetum flavescens, Veronica chamaedrys agg., Vicia cracca. 2 Dominantné druhy: Agrostis capillaris, Alchemilla spec. div., Arrhenatherum elatius, Festuca rubra agg., Trifolium pratense, Trisetum flavescens. Porasty zväzu Arrhenatherion elatioris majú v porovnaní s inými zväzmi zahŕňajúcimi travinnobylinnú vegetáciu pomerne málo špecifických diagnostických druhov. Je možné ich odlíšiť na základe chýbania horských, vlhkomilných alebo teplomilných druhov a druhov zošľapovaných stanovíšť (Uhliarová et al. 2007). V rámci tohto zväzu sa na Slovensku vyskytuje päť spoločenstiev: Pastinaco sativae-arrhenatheretum elatioris Passarge 1964, Ranunculo bulbosi-arrhenatheretum elatioris Ellmauer in Mucina et al. 1993, Poo-Trisetetum flavescentis Knapp ex Oberdorfer 1957, Anthoxantho odorati-agrostietum tenuis Sillinger 1933, Lilio bulbosi-arrhenatheretum elatioris Ružičková V eutrofných ovsíkových lukách asociácie Pastinaco sativae-arrhenatheretum elatioris obyčajne dominujú trávy Arrhenatherum elatius, Dactylis glomerata, Trisetum flavescens, Poa pratensis, Festuca pratensis (obr. 2). Porasty sú husté a vysoké cm. Dominantné trávy obmedzujú rast nižších dvojklíčnolistových bylín, preto sú tieto lúky pomerne málo kvetnaté. V spodnej bylinnej vrstve sa vyskytujú napr. druhy Veronica chamaedrys, Leontodon hispidus, Galium mollugo agg., Taraxacum sect. Ruderalia, Trifolium pratense, Achillea millefolium. Vo vrchnej vrstve rastie Crepis biennis, Tragopogon orientalis, Knautia arvensis, Geranium pratense. Porasty tejto asociácie sa vyskytujú na vlhkých stanovištiach na pôdach bohatých na živiny. Osídľujú nezaplavované terasy vodných tokov, časté sú v zatienených ovocných sadoch a na svahoch s hlbšou pôdou. Na Slovensku sa mezofilné ovsíkové lúky asociácie Pastinaco sativae-arrhenatheretum elatioris vyskytujú takmer na celom území, vzácne sú len v oblasti nížin, kde bola väčšina stanovíšť ich potenciálneho výskytu rozoraná (Uhliarová et al. 2007). Suché ovsíkové lúky asociácie Ranunculo bulbosi-arrhenatheretum elatioris sa v porovnaní s predchádzajúcim spoločenstvom vyznačujú bohatým zastúpením dvojklíčnolistových bylín (obr. 3, 4). Aj v tomto spoločenstve prevládajú trávy: Arrhenatherum elatius, Dactylis glomerata, Trisetum flavescens, Anthoxanthum odoratum, Briza media, Festuca rubra agg., Poa pratensis agg. Okrem mezofilných bylín, ako je Plantago lanceolata, Leucanthemum vulgare agg., Lotus corniculatus, Galium mollugo agg., Campanula patula, sú v spoločenstve zastúpené niektoré teplomilné druhy Salvia pratensis, Ranunculus bulbosus, Dianthus carthusianorum agg., Thymus pulegioides, Pimpinella saxifraga, Daucus carota, Festuca rupicola. Suché ovsíkové lúky sú rozšírené na suchších stanovištiach s plytšou, priepustnou pôdou. V teplejších oblastiach sa vyskytujú aj na hlbších pôdach a na rôzne orientovaných svahoch, v chladnejších oblastiach sú väčšinou viazané na plytšie pôdy a svahy orientované prevažne na juh alebo juhozápad (Uhliarová et al. 2007). Suché ovsíkové lúky asociácie Ranunculo bulbosi-arrhenatheretum elatioris sú rozšírené na celom území Slovenska na vhodných stanovištiach. Podhorské trojštetové a kostravové lúky sú zaraďované do asociácie Poo-Trisetetum flavescentis. Spoločenstvo tvoria stredne vysoké trávy, z ktorých zvyčajne žiadna výrazne nedominuje: Trisetum flavescens, Poa pratensis, Festuca rubra agg., F. pratensis, Anthoxanthum odoratum, Agrostis capillaris. Typickými druhmi prízemnej vrstvy sú druhy Alchemilla spec. div., Prunella vulgaris, Cruciata glabra, Trifolium pratens a T. repens, ktoré majú veľkú pokryvnosť najmä na košarovaných a striedavo rozorávaných stano- Obr. 2. Porasty asociácie Pastinaco sativae- -Arrhenatheretum elatioris na Žalostinej v Bielych Karpatoch jarný aspekt. Foto: K. Devánová 3 Obr. 3. Porasty asociácie Ranunculo bulbosi- -Arrhenatheretum elatioris v Moravsko-Lieskovskej doline v Bielych Karpatoch. Foto: I. Škodová Obr. 4. Porasty asociácie Ranunculo bulbosi- -Arrhenatheretum elatioris v Drietomskej doline v Bielych Karpatoch. Foto: I. Škodová vištiach a na lúkach vzniknutých po poliach, na ktorých boli v minulosti často prisievané (Uhliarová et al. 2007). Spoločenstvo je viazané na vrchoviny a podhorské oblasti v chladnejších častiach Slovenska. Osídľuje oligotrofné, mierne humózne a kamenité pôdy s mierne kyslou reakciou na minerálne chudobnejšom podloží (Kučera 2007). Mezofilné kvetnaté podhorské a horské lúky asociácie Poo-Trisetetum flavescentis sú najrozšírenejším typom lúčnych porastov v chladnejších oblastiach v celej karpatskej oblasti. Karpatské psinčekové lúky a pasienky asociácie Anthoxantho odorati-agrostietum tenuis sú v na rozdiel od ostatných spoločenstiev zväzu veľmi často vypásané, alebo kosené a následne prepásané (obr. 5, 6). Asociácia bola dlho chápaná ako súčasť zväzu Cynosurion cristati, ale po analýze rozsiahleho súboru fytocenologických zápisov z celého územia Slovenska bola na základe druhovej podobnosti a celkového charakteru porastu preradená do zväzu Arrhenatherion (Uhliarová et al. 2007). V obhospodarovaných porastoch zvyčajne výrazne nedominuje žiaden druh. Z tráv sa tu vyskytujú stredne vysoké druhy ako je Briza media, Anthoxanthum odoratum, Festuca rubra agg., Agrostis capillaris. Zastúpené sú viaceré druhy tenkolistých tráv Nardus stricta, Festuca rupicola, F. ovina. V pasených porastoch a na oligotrofnejších stanovištiach sa vyskytuje Cynosurus cristatus, Viola canina, Polygala vulgaris, Veronica officinalis, Potentilla erecta a Danthonia decumbens. Charakteristická je prítomnosť viacerých teplomilných druhov, ako je Thymus pulegioides, Carlina acaulis, Linum catharticum, Anthyllis vulneraria, Fragaria viridis, Tithymalus cyparissias, Trifolium montanum. V psinčekových lúkach a pasienkoch sa vyskytujú viaceré ohrozené a chránené druhy, ako je napr. Gymnadenia conopsea, Dactylorhiza sambucina, Platanthera bifolia, Iris graminea a Gladiolus imbricatus. Karpatské psinčekové lúky sa vyskytujú na plytších, kamenistejších a na živiny chudobnejších pôdach, ktoré sú väčšinou hlinité až hlinito-piesočnaté, Obr. 5. Spoločenstvo Anthoxantho-Agrostietum tenuis v Drietomskej doline v Bielych Karpatoch. Foto: I. Škodová Obr. 6. Porasty spoločenstva Anthoxantho odorati- -Agrostietum teuis v závere Drietomskej doliny sú prepásané domácimi zvieratami kopaničiarov. Foto: I. Škodová 4 majú priaznivú štruktúru a vysoký obsah humusu. Pôdna reakcia býva neutrálna až kyslá, môžu sa však vyskytovať aj na kyslých až extrémne kyslých stanovištiach (Uhliarová 1996). Karpatské psinčekové lúky a pasienky sa vyskytujú v celej karpatskej oblasti štátu od pahorkatín až po horský stupeň. Sú rozšírené v mierne teplých a vlhkých, až mierne chladných a veľmi vlhkých regiónoch Slovenska. Ovsíkové lúky z vyšších nadmorských výšok na vápencovom, prípadne dolomitovom podloží sú radené do asociácie Lilio bulbiferi-arrhenatheretum elatioris. Z tráv sú zastúpené predovšetkým druhy Arrhenatherum elatius, Dactylis glomerata, Trisetum flavescens, Festuca rubra agg. Toto spoločenstvo sa vyznačuje zastúpením viacerých teplomilných a kalcifytných druhov, akými sú: Campanula glomerata, Lilium bulbiferum, Carlina acaulis, Colymbada scabiosa, Dianthus carthusianorum, Filipendula vulgaris, Primula veris, P. acaulis, Salvia pratensis, Sanguisorba minor, Silene nutans. V porastoch sa vyskytujú niektoré endemické druhy rastlín, napr. Bromus monocladus, Campanula serrata, Crocus discolor. Hoci sú tieto lúky rozšírené v horských polohách, horské druhy rastlín sa v nich takmer nevyskytujú. Dôvodom je vplyv mezo- a mikroklímy lokalít, ktoré sú pod silným vplyvom teplých vzdušných más, prenikajúcich od juhu (Ružičková 2002). Väčšina porastov sa vyskytuje v nadmorskej výške nad 700 m na hlbších, minerálne bohatých pôdach typu rendzina alebo kambisol nasýtená (Gajdoš 1998). Klíma týchto oblastí je mierne chladná až chladná. Nachádzajú sa najmä na odlesnených horských hrebeňoch a na veľmi strmých, južne orientovaných svahoch v blízkosti usadlostí, kde sa nikdy nepáslo (Uhliarová et al. 2007). Centrum rozšírenia spoločenstva Lilio bulbiferi-arrhenatheretum elatioris je na vápencových horninách juhozápadnej časti Nízkych Tatier a Starohorských vrchov, ojedinele sa však môžu vyskytovať aj na vápencoch a dolomitoch ďalších pohorí (Veľká Fatra, Muránska planina) (Uhliarová et al. 2007). Ovsíkové lúky vo všeobecnosti osídľujú nezaplavované terasy riek, v kotlinách a pohoriach sa vyskytujú na rôzne strmých svahoch. Nachádzajú sa aj na antropogénnych stanovištiach, ako sú hrádze riek, železničné a cestné násypy. Vyskytujú sa väčšinou na stredne hlbokých až hlbokých hlinito-piesočnatých až ílovito-hlinitých, zriedkavejšie oglejených pôdach typu kambisol, luvisol alebo fluvisol (Uhliarová et al. 2007). Pôdy sú zväčša humózne, dobre zásobené živinami s neutrálnou až kyslou pôdnou reakciou. Geologické podložie môže byť rôzne. Nachádzajú sa v oblastiach so stredne vlhkou až vlhkou, miernou klímou. Mezofilné ovsíkové porasty môžu vytvárať rozsiahle komplexy lúk, alebo sú maloplošné najmä v sadoch, na lesných lúkach a na starých úhoroch v blízkosti vidieckych sídel. Dlhodobo tradične obhospodarované mezotrofné porasty sa vyznačujú veľkým druhovým bohatstvom. Nároky druhov, ktoré závisia na biotope Rastlinny V súčasnosti je veľmi dôležité vedieť identifikovať, ktoré porasty patria medzi druhovo bohaté a zachované poloprírodné lúky. Je to možné na základe niektorých druhov, ktoré na intenzívne využívaných lúkach rastú len výnimočne, alebo vôbec nerastú. Rozhodnutie o tom, či bude obhospodarovanie určitej lúky dotované, závisí predovšetkým od miery zachovania porastu. Tento problém sa vynoril v poslednom období v krajinách, kde systém dotácií už dlhšie obdobie funguje. Napr. v Badensku-Wurtenbersku beží projekt MEKA (Guthler & Oppermann 2000, Bronner 2000), určený na podporu druhovo bohatých lúk, do ktorého sa môže zapojiť každý, kto vlastní zachovanú druhovo bohatú lúku. Aby mohol každý sám, bez botanika, posúdiť, či spĺňa stanovené kritériá, vypracoval sa katalóg 30 druhov s ilustráciami, osobitne pre každý región. Druhy sú rozdelené do troch tried podľa vlhkosti. Majiteľ si určí triedu vlhkosti, rozdelí pozemok na niekoľko častí a v každej sleduje výskyt druhov z katalógu. Ak v každej časti nájde aspoň 4 druhy, ktoré sú v katalógu, je do programu zaradený a dostane stanovený príplatok. Samozrejme len dovtedy, pokiaľ hospodári tak, aby sa tieto druhy v poraste udržali. Z agro-environmentálnych programov sa tento projekt osvedčil ako najúčinnejší na ochranu mezofilných, druhovo bohatých lúk mimo chránených území. V tab. 1 je uvedený zoznam indikačných druhov pre druhovo bohaté mezofilné lúky Slovenska (Ružičková & Kalivoda 2007). Ak sa z týchto druhov aspoň 4-5 nájde na lúke, patrí k tým druhovo bohatším. Okrem prítomnosti indikačných druhov v poraste je tiež dôležitý aj celkový počet druhov na určitej ploche. Na zachovanej ovsíkovej lúke by sa malo nachádzať minimálne 25 druhov vyšších rastlín na ploche 5 5 m. 5 Tab. 1. Indikačné druhy zachovaných ovsíkových lúk. Slovenský názov Bôľhoj lekársky Orlíček obyčajný Betonika lekárska Zvonček klbkatý Zvonček broskyňolistý Zvonček okrúhlolistý Pichliač panónsky Jesienka obyčajná Škarda dvojročná Šafran spišský Vstavačovec májový a iné orchidey Klinček kartuziánsky Klinček slzičkový Túžobník obyčajný Lipkavec biely Lipkavec syridlový Kručinka farbiarska Kručinka nemecká Pakost lúčny Mečík škridlicový Chrastavec roľný Chrastavec Kitaibelov Ľan prečisťujúci Zerva klasnatá Bedrovník lomikameňový Bedrovník väčší Horčinka obyčajná Horčinka chochlatá Nátržník biely Nátržník vzpriamený Prvosienka jarná Prvosienka vyššia Lomikameň cibulkatý Lomikameň zrnitý Krvavec menší Šalvia lúčna Šalvia praslenatá Silenka obyčajná Silenka ovisnutá Smolnička obyčajná Materina dúška Ďatelina horská Kozobrada lúčna Fialka psia Fialka srstnatá Latinský názov Anthylis vulneraria Aquilegia vulgaris Betonica officinalis Campanula glomerata Campanula persicifolia Campanula rotundifolia Cirsium pannonicum Colchicum autumnale Crepis biennis Crocus discolor Dactylorhiza majalis, Orchis sp. Dianthus carthusianorum Dianthus deltoides Filipendula vulgaris Galium mollugo Galium verum Genista tinctoria Genista germanica Geranium pratense Gladiolus imbricatus Knautia arvensis Knautia kitaibelii Linum catharticum Phyteuma spicatum Pimpinella saxifraga Pimpinella major Polygala vulgaris Polygala comosa Potentilla alba Potentilla erecta Primula veris Primula elatior Saxifraga bulbifera Saxifraga granulata Sanguisorba minor Salvia pratensis Salvia verticillata Silene vulgaris Silene nutans Steris viscaria Thymus pulegioides Trifolium montanum Tragopogon orientalis Viola canina Viola hirta 6 Živočíchy Kvetnaté nížinné a podhorské kosné lúky sú domovom množstva druhov bezstavovcov. Najnápadnejšou skupinou sú pravdepodobne motýle (Lepidoptera). K indikačným druhom viazaným na biotop prostredníctvom živnej rastliny húseníc patrí napr. súmračník metlicový (Thymelicus sylvestris), súmračník čiarkavý (T. lineola), súmračník bieloškvrnný (Hesperia comma), mlynárik repkový (Pieris napi), žltáčik ranostajový (Colias hyale), ohniváčik čiernoškvrnný (Lycaena tityrus), modráčik najmenší (Cupido minimus), modráčik krvavcový (Maculinea teleius), modráči
Related Search
Similar documents
View more...
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks