Javiskové formy romantizmu..odt

Description
Opera V 19. storočí bola opera dominantným typom hudobného divadla. Bola umením spoločensky otvoreným. Operné predstavenia boli určené hlavne pre vyššiu a strednú triedu, na niektorých miestach sa do opery dostal ale aj prostý ľud. Úlohou skladateľa opery bolo uspokojiť každého poslucháča. Dôležitým ťažiskom sa stala kritika. Prostredníctvom nej sa skladateľom dávalo najavo „čo urobili zle“. To neraz viedlo k prepracovaniu diela, nervovému zrúteni

Please download to get full document.

View again

of 7
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

Documents

Publish on:

Views: 2 | Pages: 7

Extension: ODT | Download: 0

Share
Transcript
    Opera  V 19. storočí bola opera dominantným typom hudobného divadla. Bola umením spoločenskyotvoreným. Operné predstavenia boli určené hlavne pre vyššiu a strednú triedu na niektorý!hmiesta!h sa do opery dostal ale a prostý #ud. $lohou skladate#a opery bolo uspoko i% ka&dého poslu!h'ča. ()le&itým %a&iskom sa stalakritika. *rostrední!tvom ne sa skladate#om d'valo na avo +čo urobili ,le-. o nera, viedlo k  prepra!ovaniu diela nervovému ,rúteniu alebo ,ane!haniu kariéry operného skladate#a. /iadalo satoti& od ni!h aby sa dr&ali osvedčený!h postupov ktoré mali #udia radi a na druhe strane abynapredovali dr&ali sa m0dy a noviniek. V romanti,me opera dosiahla na vačší ro,ma!h čo sa pre avilo a na n'meto!h. ' deme tun'mety , be&ného &ivota ro,pr'vkové a liter'rne n'mety histori!ké n'mety...   Nemecký operný romantizmus   Carl Maria von Weber  Bol na d)le&ite šou postavou v,nika ú!e romanti!ke opery. Vo svo e tvorbe nadva,oval naklasi!i,mus a to hlavne na Beethovena 2 s'm uv'd,al eho operu 3idelio4. 5na&il sa prepra!ova%  ednodu!hší neme!ký sin6spiel a tak vytvori% ve#kú romanti!kú operu. 7eho na ,n'me ším dielom e 8arostrele! ktorý sa st'va 1. romanti!kou neme!kou n'rodnouoperou. *rin'ša nový romanti!ký or!hester obohatený o  lesné rohy. :al ,mysel pre ;arebnos%hlavne pri kombin'!ii drevený!h a ple!hový!h dy!hový!h n'stro ov. 5na&il sa o dokonalé,a!hytenie prírody a na,načenia #udového prostredia v hudbe. 'rodnou operou sa stala predovšetkým v<aka tomu neme!kému libretu uhladeným ,borom...=eber predpovedal te!hniku leitmotívov ktorú nesk)r vyu&íval hlavne =a6ner > eho nasledovník.  Richard Wagner  Velik'n eme!ke opery. ?aslú&il sa o mnoho prvenstiev vo svo e tvorbe. voril akoby protip0ltalianske opery te doby. @ko prvý pou&íva leitmotívy > prí,načné motívy. vorí nekonečný typ mel0die od<a#ovanímtoniky. 7eho harm0nia e pokrokov' silno !hromati!k' ,rovnopr'vAu e t0ny. k'&kou toho eristanovský akord 2;hdis6is4 ktorý nepatrí nikam. 5pev'k e u neho rovno!enný , or!hestrom  berie ho len ako <alší +n'stro -. ým p'dom si vy&adu e silné hlasy. Vytv'ra spre!h6esan6 > hovorený spev. 7e to vlastne lyri!ký spev kde sa vyu&íva prirod,ený sp'd neme!kého a,yka. Cušíre!itatív a 'riu. *ou&íva mohutné ,bory a obrovský or!hester pre vy adrenie monument'lnosti. 7eho n'mety sú stredoveké často sú to príbehy a povesti. 7eho postavy musia pre s% určitouvo#bou. Dibret' si píše s'm. *ri!h'd,a s predstavou dokonalého divadla ktoré nesk)r vytvorí ale hlavne hovorí o5úhrnnom umele!kom diele > EesamtkunstFerk. (okonalé spo enie všetký!h ,lo&iek divadla.(ielaG Bludný holan<an Cien,i anhauser ristan a H,olda tetral06ia *rsteA ybelun6ov 2 ?latoCýna Valkýra 5ie6;ried 5úmrak bohov4Bol liter'rne činný. apísal > (ivadlo budú!nosti mele!ké dielo budú!nosti Opera a dr'mamenie a revolú!ia 2 <ale tvoril te0rie a ese e o umení4.    Talianska opera V talianske romanti!ke opere sa ,avršu e bel !anto. Ilavnými predstavite#mi sú (oni,etti Bellinia Cossini. a d)le&ite šia bola pre ni!h spevnos%.  Giacchino Rossini  Bol obdivovate#om :o,arta a Iaydna. adva,oval na ni!h v talianske opere. ?ačal tvorboukomi!ký!h opier nesk)r prešiel a na v'&ne šie diela. 7e !harakteristi!ký častým pou&ívaním o,d)bu spev'ka. (oslovne e +pre,dobený-.7eho opery sú postavené na systéme kontrastu. V priebehus!én do!h'd,a k prudkým ,men'm n'lad. *rehlasoval &e opere netreba ro,umie% ale treba u počúva% a týmto bol na svo u dobu nov'torský. Ju<om sa to p'čilo. V aliansku v te to dobe tvorenie opier pripomínalo výrobu na be&ia!om p'se. 5kladatelia bolinútený písa% rý!hlo. *reto často pou&ívali tie isté motívy vo via!erý!h diela!h. o umo&nilo v,nik opery a v priebehu dvo!h tý&dAov. *ríkladom takto rý!hlo napísane oprery e a ehona ,'va&ne šie a na hr'vane šie dielo Barbier ,o 5evilli2 bu;;a4.Kalšie diela G =illiam ell 5traka ,lode ka @rmida...  Vincenzo ellini 5počiatku bol silno ovplyvnený Cossinim nesk)r si však vytvoril vlastný štýl. 5na&il sa omaLim'lnu ednotu teLtu a hudby. *ou&íval prísne delenie na re!itatívy a 'rie. Vo ve#ke miere pou&íval spevné ari0,ne re!itatívy. 7eho ro,siahle 'rie vy!h'd,a ú , niko#koM taktový!h motívov.(iela G orma 'mesačn' *uritani...  Gaetano !onizetti Obohatil tradí!iu bel !anta podobne ako Bellini a Cossini. 7eho diela boli dlho popul'rne v<aka nen'ročnosti a spevnosti boli ale ,atienené dielom Verdiho =a6nera a*u!!inoho.  Giuseppe Verdi   adva,u e na N ročnú tradí!iu talianske opery ale hlavne na Cossiniho Belliniho a(oni,ettiho. *ou&íva dobre ,au&ívaný systém číslovane opery duali,mus 'rií a re!itatívov. @&nesk)r si vytv'ra vlastný štýl. 5tredobodom eho opery e človek. 7eho opery sú ednodu!hé pravdivé a prirod,ené. 'metyčerpal , r),ny!h oblastí. Ve#kou inšpir'!iou sa mu stal napríklad 5hakespeare Pomponoval a vlastene!ké opery ktoré , neho urobili n'rodného skladate#a. aktie& pou&íval a n'mety , be&ného&ivota v&dy tam ale ,akomponoval niečo dramati!ké2intri6y smr%4. 7eho diela sú postavené na #udskom hlase nikdy nedovolil or!hestru prehluši% spev'ka.Or!hester pou&íva ne,vyklé n'stro ové ,oskupenia napr. hobo a tuba. Or!hester len podma#ov'vavok'lnu výpove<. Osamelos% post'v ,d)ra,Au e s0lovými n'stro mi. 7eho opery predstavu ú psy!holo6i!ký reali,mus. Ilavné postavy sú v'šnivé vklad' i!h do kra ný!h situ'!ií.     orovnanie Verdiho a Wagnera (va a na vačší predstavitelia romanti!ke opery a ,'roveA dva úplné protiklady. N#M$T%& =a6ner > Vyu&íva stredoveké n'mety príbehy a povesti. 5vo e postavy často kladie pred vo#bu.Verdi > pou&íva hlavne hotové liter'rne n'mety 2 5hakespeare (umas Iu6o4 Vytv'ra intri6y asilné em0!ie. '(R$T#& =a6ner > 5ú v nemčine a píše si i!h s'm.Verdi > 5ú v talianskom a,yku. 5polupra!u e s libretistami napr. @r6o Botto M$'O!()*& =a6ner > pou&íva nekonečný typ mel0die od<a#u e toniku. ie& pou&íva spre!h6esan6.Verdi > !antabilný typ melodiky bel !anto u,avreté ;r',y +*RM,N(*& =a6ner > pou&íva silnú !hromatikuVerdi > ednodu!hšia harm0nia obohaten' o mimoton'lne akordy (N-TR.M$NT#C(*& =a6ner > vy,dvihu e ple!hové dy!hové n'stro e %a&isko opier e v or!hestri pra!u e s leitmotívmiVerdi > operný typ or!hestra r'd doprev'd,a len edným n'stro om %a&isko e na spev'kovi Opera vo /ranc0zsku Vo ;ran!ú,sku !h!eli vytvori% rovnako ve#ké &'nre ako v aliansku či eme!ku. Vytvorili lyri!kúoperu kde sa dbalo na intímne ,obra,enie em0!ií ednodu!hého človeka. Iudba nadobudla naúprimnosti. *renik' sem pieseA po!hod a #udové tan!e. Hšlo tu vlastne o lyri,'!iu 6rand opery.  Charles Gounoud  *resl'vil sa eLpresívnou lyri!kou melodi!kos%ou. Qharaktery eho post'v boli ove#a hum'nne šie.voril Ve#kú operu spo enú s baletom. (ielaG 3aus a :ar6aréta C0meo a 7úlia.  George izet 7e h'dam na ,n'me ším predstavite#om ;ran!ú,ske opery v<aka dielu Qarmen. *ra!u e tu snaturalisti!kými prvkami. Opera ohúrila hlavne n'metom a !elkovo prostredím kde sa de odohr'va.*ríbeh !i6'nky pra!u ú!e v tov'rni na !i6ary v Rpanielsku niektorý!h pobúril a niektorý!h prekvapil. Bol to n'met ne,vyklí na svo u dobu. 5amotn' postava Qarmen e symbolom slobody.Opera sa pre avu e ve#kou tanečnos%ou a španielskou melodikou. Opera spočiatku nebola pri at'kladne. *resl'vila sa a& po Bi,etove smrti.    Verizmus ento prúd sa ,ačal ro,ví a% po Verdim a na mS po Bi,etove Qarmen. astúpil v aliansku vobdobí ;in de sie!le s hlavnými predstavite#mi *ietrom :as!a6nim 2 5edlia!ka čes% > !avaleriarusti!ana4 Cu66erom Deon!avallom2PomediantiM vy!h'd,a ,o starý!h komédií4 a Eia!omom*u!inim. 'mety po!h'd,ali , i!h súčastného &ivota boli realisti!ké obohatené o r),ne kon;likty.Veristi!k' opera sa vy,načovala rý!hlim sp'dom de a a !harakteristi!kým !itovým sp)robominterpret'!ie. (o hudby prenik' symboli,mus a naturali,mus.  Giacomo uccini *re *u!!iniho e !harakteristi!ké spo enie silno dramati!kého príbehu a hudbou vy!h'd,a ú!ou ,Verdiho a okra ovo a , =a6nera. *ou&íva #ahko ,apamState#né mel0die db' na ari0,ne are!itatívne úseky. Iarm0nia v eho hudbe len umo!Au e em0!ie. 7eho 'rie prebieha ú v u,avretý!hčísla!h. Co,širu e or!hester. aktie& ako =a6ner pou&íva leitmotívy ktoré ale vy!h'd,a ú , ednéhomotivi!kého adra > prepra!uv'va i!h. Vo svo e posledne opere na,naču e N. storočie. urandot >  pou&íva pentatoniku na!h'd,a ú sa tu aton'lne úseky. Ob avu e nové ;arby. 7eho h'damna veristi!ke šou operou e os!a. V súčastnosti e eho h'dam na hrane ším dielom:adam Butter;ly.  N1rodn2 opern2 3kol4   Rusk1 opera ?a ,akladate#a ruske operne tvorby sa pova&u e :i!hail Hvanovič Elinka.  'metovo boli ruské opery na edne strane silno n'rodné a na druhe ro,pr'vkové. Co,vo opery podporovali a dve ve#ké divadl' v :oskve a 5ankt *etersbur6u. V ruske opere sa často ob avu ú#udové prvky. (b' sa na prirod,ený sp'd ruske reči.  Michil (vanovi5 Glinka  ,naie si vyslú&il predovšetkým v<aka opere Hvan 5usaninM &ivot ,a !'ra a ro,pr'vkove opereCuslan a Judmila napísane na n'met *uškina. Obe opery komponu e pod vplyvom talianske a;ran!ú,ske opery. Hvan 5usanin sa st'va prvou ruskou hrdinskou n'rodnou operou. Ilavnou myšlienkou opery sast'va #ud. Opera e !h'pan' ako optimisti!k' tra6édia ke<&e smr% 5usanina prin'ša vý%a,stvo aš%astie ruskému #udu. V te to opere ,d)ra,Au e ve#ké ,borové s!ény ale a v lyri!ký!h častia!h sa prikl'Aa k inton'!ii ruske #udove piesne2 nevyhýba sa ani !it'!i'm4. V opere Cuslan #udmila vytvoril naopak nový typ ruske n'rodne ro,pr'vkove opery. V te toopere sp' a ruské motívy s eLoti!kými prvkami. Qharakteristi!k' pre eho tvorbu e ;arebnos% > pova&u e sa ,a ot!a or!hestr'lne ;arebnosti a tie&variačne pr'!e. *ou&íva ednodu!hú harm0niu.
Related Search
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks