ISSN I ROČNÍK I 1 - PDF

Description
ISSN I ROČNÍK I 1 Výkonný redaktor: JUDr. Radomír Jakab, PhD. Redakčný výbor: JUDr. Radomír Jakab, PhD. JUDr. Anna Románová, PhD. JUDr. Diana Treščáková, PhD. Redakčná rada: doc. JUDr.

Please download to get full document.

View again

of 18
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

General

Publish on:

Views: 23 | Pages: 18

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
ISSN I ROČNÍK I 1 Výkonný redaktor: JUDr. Radomír Jakab, PhD. Redakčný výbor: JUDr. Radomír Jakab, PhD. JUDr. Anna Románová, PhD. JUDr. Diana Treščáková, PhD. Redakčná rada: doc. JUDr. Gabriela Dobrovičová, CSc. - predseda Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Právnická fakulta, Slovenská republika Dr. h.c., prof. JUDr. Vladimír Babčák, CSc. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Právnická fakulta, Slovenská republika doc. JUDr. Milena Barinková, CSc. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Právnická fakulta, Slovenská republika prof. JUDr. Michael Bogdan, PhD. Univerzita v Lunde, Právnická fakulta, Švédske kráľovstvo prof. JUDr. Alexander Bröstl, CSc. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Právnická fakulta, Slovenská republika prof. JUDr. Aleš Gerloch, CSc. Univerzita Karlova v Prahe, Právnická fakulta, Česká republika prof. JUDr. Zdeňka Gregorová, CSc. Masarykova univerzita v Brne, Právnická fakulta, Česká republika prof. JUDr. Marie Karfíková, CSc. Univerzita Karlova v Prahe, Právnická fakulta, Česká republika prof. JUDr. Ján Kľučka, CSc. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Právnická fakulta, Slovenská republika prof. Dr. Marijan Pavčnik Univerzita v Ľubľane, Právnická fakulta, Slovinská republika prof. dr. hab. Stanislaw Sagan Univerzita v Rzeszówe, Fakulta práva a verejnej správy, Poľská republika prof. JUDr. Peter Vojčík, CSc. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Právnická fakulta, Slovenská republika Vydavateľ: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Právnická fakulta, Šrobárova 2, Košice, Slovenská republika, IČO: Adresa redakcie: Redakcia SIC, Kováčska 26, P. O. Box A-45, Košice, Slovenská republika, Časopis vychádza periodicky dvakrát ročne. Je bezodplatne prístupný na webovej stránke Všetky príspevky sú posudzované dvoma recenzentmi na princípe obojstrannej anonymity vo vzťahu autor - recenzent. Evidenčné číslo pre periodickú tlač: EV 4821/13. Ročník , číslo 1 / Dátum vydania: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Právnická fakulta, Slovenská republika ISSN OBSAH / TABLE OF CONTENTS Obsah / Table of Contents... 2 Cezary Kosikowski Hranice zdaňovania - hlavné problémy Limits of taxation - main problems... 4 Ewa Jasiuk Prieskumné konanie vo veciach porušenia disciplíny vo verejných financiách Examination proceedings in cases for violation of public finance discipline Regína Hučková, Diana Treščáková Osoba rozhodcu vo svetle pripravovaných legislatívnych zmien The Artbitrator in the light of upcomming legislative changes Miloš Lacko Princíp rovnosti pri uplatňovaní zmluvy o sociálnom zabezpečení medzi Slovenskou republikou a Českou republikou The principle of equality in the application of the agreement on social security between the Czech republic and the Slovak republic Marcel Dolobáč Zákaz zneužívania agentúrneho zamestnávania Prohibition of abuse of agency work Adrián Jalč K problematike alternatívnych foriem konania a náležitého zistenia skutkového stavu veci v koncepte restoratívnej spravodlivosti Alternative forms of process in the concept of restorative justice Jaroslav Čollák Právny poriadok: k niektorým spojitostiam a determinantom jeho obsahu Legal order: some relations and determinations of its content Peter Čuroš Minimálny obsah prirodzeného práva alebo koľko morálky sa rozpustí v štyroch otázkach Harta? Minimum content of natural law or how much morality is melted in four questions of Hart? Martin Skaloš Zmeny v organizácii a činnosti československej prokuratúry v rokoch Changes in organization and activity of czechoslovak public prosecutor`s office between Erik Štenpien RECENZIA: Mezey, B.: Počiatky modernej uhorskej väzenskej správy (prvé vydanie). Prešov: Vydávateľstvo Prešovskej univerzity v Prešove, 2011, s. 221 REVIEW: Mezey, B.: Beginnig of modern Hungarian prison administration (first volume). Prešov: Vydávateľstvo Prešovskej univerzity in Prešov, 2011, p HRANICE ZDAŇOVANIA HLAVNÉ PROBLÉMY LIMITS OF TAXATION MAIN PROBLEMS Cezary Kosikowski Univerzita v Bialystoku, Právnická fakulta ABSTRAKT Znižovanie verejných výdavkov, ako aj štátneho dlhu a deficitu nie sú jedinými aspektmi konceptu udržateľnosti verejných financií. Ten vyžaduje taktiež vytvorenie a rešpektovanie hraníc zdanenia. Na makroekonomickej úrovni by malo dôjsť k aplikácii príjmového pravidla, ktoré má brániť daňovým príjmom narastať za určitú rozumnú úroveň (istú časť hrubého národného dôchodku). Na druhej strane, na mikroekonomickej úrovni by daňové zaťaženie malo zodpovedať daňovej kapacite daňovníka, t.j. schopnosti daňovníka platiť dane bez toho, aby ohrozil svoje zdroje príjmov alebo majetok. Tieto pravidlá by mali byť zahrnuté do ústavy štátu. V opačnom prípade nemožno očakávať, že sa budú dodržiavať pri normotvorbe, výklade a uplatňovaní daňových právnych predpisov. ABSTRACT The constraints in public spending as well as the national debt and deficit reductions are not the only aspects of the concept of sustainable public finances. It also requires setting up and respecting the boundaries of taxation. At the macroeconomic level, the revenue rule which prevents tax revenues from growing beyond a certain reasonable level (a proportion of gross national income) should be applied. On the other hand, at the microeconomic level, the tax burden should correspond to taxable capacity of a taxpayer, i.e. the taxpayer's ability to pay taxes without jeopardising their sources of revenue or their property. These rules should be included in a national constitution. Otherwise, one cannot expect them to be respected in the process of law-making, interpretation and application of tax legislation. I. ÚVOD Je nepochybné, že dane sa zavádzajú a vyberajú hlavne pre to, aby sa sústreďovali prostriedky na financovanie verejných výdavkov. Verejné výdavky neustále vzrastajú, pretože teória trvalého rastu verejných výdavkov sformulovaná na konci XIX. storočia Adolfom Wagnerom, sa, bohužiaľ, overuje aj v súčasnosti. Menia sa politické zriadenia a s nimi spojené spoločenské a hospodárske systémy, avšak verejné výdavky sa neznižujú. Verejná moc (orgány verejnej moci) nemá odvahu obmedziť verejné výdavky, pretože to hrozí stratou spoločenskej akceptácie zo strany voličov i politickou prehrou danej vládnucej skupiny. Naproti tomu, verejná moc sľubuje a z času na čas dokonca aj spĺňa časť voličských sľubov, čo vedie k nárastu veľkosti verejných výdavkov. Toto zasa automaticky spôsobuje zväčšovanie požiadaviek na verejné výdavky. V čase, keď si svet už nedokázal poradiť z úhradou verejných výdavkov verejnými príjmami, zrodili sa dve trendy. Jeden spočíval v zavedení nových druhov verejných príjmov alebo vo zväčšení zaťaženia dovtedajšími verejnými bremenami. Avšak už v tom čase bolo zrejmé, že tento proces musí mať isté hranice, ktoré nemožno prekročiť. Súčasne sa začalo 4 hovoriť o sociálnych hraniciach zdaňovania (napr. teória Clarka) 1. Stalo sa totiž zrejmým, že výšku zdanenia treba prispôsobiť nielen platobnej schopnosti daňovníka, ale je nutné brať do úvahy aj ekonomické, sociálne, politické i finančné dôsledky prekročenia racionálnych hraníc zdaňovania. V ústavách niektorých štátov sa následne objavili normy zaväzujúce zohľadniť aspekt daňovej spôsobilosti pri zavádzaní daní. Neboli to však riešenia všeobecne akceptované. Neznamenali ani priamo zakotvenie ústavného princípu určenia a dodržiavania racionálnych hraníc zdaňovania. Práce nad hranicami zdaňovania sa neskôr nerozvinuli vzhľadom na to, že na prelome dvadsiatych a tridsiatych rokov minulého storočia Keynes navrhol ústup od klasickej zásady rozpočtovej rovnováhy a prechod na rovnováhu dosahovanú v rámci celého konjunkturálneho cyklu, teda nie iba v jednom rozpočtovom roku. Takto sa začal schvaľovať štátny rozpočet s rozpočtovým deficitom. Problémom sa stalo jedine to, z akých zdrojov treba financovať tento deficit. Existovala totiž možnosť siahnuť na prostriedky dosahované z vyššej emisie národnej meny, alebo tiež začať využívať širšiu škálu zahraničných a domácich pôžičiek a úverov. Všetko sa to začalo diať v tom druhom smere. Po rokoch sa ukázalo, že treba zaviesť ohraničenia (limity) týkajúce sa stabilizácie úrovne rozpočtového deficitu, ako aj verejného dlhu. Súčasný svet už roky žije týmto problémom. Mierou finančných kríz sa stali práve tieto veľkosti (objemy), nie však samotné verejné výdavky a príjmy. V tom spočíva paradox i nedorozumenie. Minister financií neohraničuje výdavky, naproti tomu navrhuje zväčšovanie verejných príjmov. Pre neho neexistujú žiadne hranice zdaňovania. Vychádza z toho, že dane sú predsa kvôli tomu, aby pokrývali verejné výdavky, ako aj deficit a verejný dlh. Nevyhnutný je preto návrat k racionalizácii verejných výdavkov a k otázkam hraníc zdanenia. Toto zasa vyžaduje potrebu reformy verejných financií. V podmienkach svetovej globalizácie i európskej integrácie vnútroštátne verejné financie nemusia vychádzať zo zásad platných v XIX. storočí. V prácach týkajúcich sa ohraničenia a racionalizácie verejných výdavkov sa urobilo už veľmi veľa. Z Európskej únie bolo prenesené na pôdu členských štátov výdavkové pravidlo. Teraz prišiel čas na ustanovenie príjmového pravidla. Toto zasa vyžaduje návrat k otázke problému hraníc zdanenia. V ekonomickom slova zmysle hranice zdaňovania sú spojené s vlastnosťami samotného hospodárskeho systému 2. Znamená to, že tieto hranice nie sú stále a nemenné. Záležia totiž od konkrétnych hospodárskych podmienok, ktorým musia byť prispôsobované. Hranice zdaňovania môžu mať charakter absolútny alebo relatívny 3. Toto rozlišovanie ma veľký praktický význam. Absolútnu hranicu zdaňovania určuje totiž akosi automaticky úroveň národného dôchodku, nad ktorého výšku nemožno zväčšiť daňové príjmy. V zásade sa navyše uznáva, že iba to, čo zväčšuje národný dôchodok, sa môže stať predmetom zdanenia a zdrojom rastu schopnosti platiť dane. Naproti tomu relatívnu hranicu zdaňovania treba ustanoviť normatívnym spôsobom, aby sa zaplatenie dane stalo možným a nespôsobovalo dôsledky, ktoré sú hospodársky i sociálne nežiaduce. V tomto článku sa zaoberám relatívnymi hranicami zdaňovania. V ďalšom texte poukazujem na dôvody, na základe ktorých je nevyhnutné ustanoviť hranice zdaňovania, ako aj vymedzujem dôsledky ich nedodržiavania (bod II). Zaoberám sa aj problémom vedeckých a právnych základov hraníc zdaňovania (bod III) Pozri viac: J. LIBICKI, Granice opodatkowania, Kraków 1936; S. Zalewski, Interwencjonizm podatkowy, Warszawa A. GOMUŁOWICZ, J. MAŁECKI, Podatki i prawo podatkowe, wyd. 6 Lexis Nexis Warszawa 2011, s.260. c. d., s. 260 a n. 5 II. POTREBA USTANOVENIA A REŠPEKTOVANIA HRANÍC ZDAŇOVANIA, AKO AJ DÔSLEDKY ICH NEDODRŽIAVANIA Potreba ustanovenia hraníc zdaňovania a starostlivosti o ich dodržiavanie v podmienkach, pre ktoré boli určené vyplýva z rôznych aspektov, zahrňujúc do toho aj dôvody organizačnej a medzinárodnej povahy, sociálneho a hospodárskeho, ako aj finančného charakteru. V socialistickom zriadení problém hraníc zdaňovania formálne neexistoval, pretože sa tvrdilo, že v socializme dane sa vyskytujú nanajvýš dočasne. Boli však vyberané počas celého trvania tohto zriadenia, hoci z času na čas pod zmenenými názvami (platby, odpisy, zúročenia atď.). Pokiaľ sa štát snažil pomocou daní zlikvidovať súkromný hospodársky a poľnohospodársky sektor, neprichádzalo do úvahy hovoriť o horných hraniciach zdanenia. Pre obyvateľstvo dosahujúce mzdu za prácu boli naproti tomu určené horné limity poberaných príjmov, po prekročení ktorých sa využívalo obmedzujúce zdanenie (napr. v Poľsku vyrovnávacia daň). V kapitalistickom zriadení sa oficiálne obnovuje fiskálna (akumulačná) funkcia daní. Zabezpečenie systému založeného na zásade demokratického právneho štátu ale vyžaduje, aby sa dane vyberali na základe zákonov a v súlade s nimi. Na nič viac to nezaväzuje. Existuje navyše možnosť daná ústavou na to, aby sa ustanovovali ľubovoľné dane a verejné dávky (poplatky). K tomu stačí, že sa tak stane cestou daňového zákona 4 a splnia sa požiadavky kladené na takúto reguláciu obsiahnuté v ústave (napr. vymedzené v čl.217 Ústavy PR z roku 1997). Ďalšie ohraničenia spojené s úrovňou zdaňovania ústava demokratického právneho štátu nepredvída. V najlepšom prípade prichádzajú do úvahy iné aspekty. Do úvahy môžu prichádzať medzinárodné hľadiská. Sú dvojakého druhu. Po prvé, existuje medzinárodná daňová konkurencia 5. Vo vzťahu k niektorým štátnym daniam sa musí totiž počítať s tým, že neprilákajú zahraničných investorov alebo potrebných pracovníkov, osobitne expertov, kedy zdanenie ich činnosti na území daného štátu bude menej atraktívne ako podmienky zdaňovania ponúkané inými štátmi. Po druhé, do úvahy prichádza hľadisko harmonizácie daňových systémov 6. Má osobitný význam pre štáty Európskej únie, hoci stupeň harmonizácie nie je úplne uspokojujúci. Jednak je nesporným ten fakt, že súčasné štáty musia počítať s medzinárodnou daňovou konkurenciou a v istom rozsahu vnútroštátne daňové systémy podriaďovať tejto harmonizácii. Uvedená skutočnosť podporuje ustanovenie horných hraníc zdanenia. Sociálne hľadiská boli vždy prítomné v daňovej politike. V demokratickom právnom štáte sa však nemožno riadiť tradičnými daňovými zásadami, vrátane všeobecnosti, spravodlivosti a rovnosti zdaňovania. Akýkoľvek pokus 7 vidieť v týchto zásadách moderný zmysel nepriniesli uspokojujúce výsledky..nie je totiž možné súčasne zabezpečiť, aby dane platili všetci, najlepšie v rovnakej výške alebo iným (bližšie neznámym) spôsobom spravodlivo. Naproti tomu zásada hraníc zdaňovania takúto šancu poskytuje 8. Musíme konečne pochopiť, že jedine pri nepriamom zdaňovaní je veľkosť daňového základu v istom smere neutrálna voči daňovému bremenu. Nemožno veľmi rozlišovať medzi veľkosťou zdanenia v závislosti od predmetu tovaru alebo služby. Ak je to už potrebné, bolo by skôr vhodné rozlišovať medzi výškou ceny za niektoré tovary, tak ako sa to robí v Poľsku vo vzťahu k cene tzv. poľnohospodárskej pohonnej hmoty Pozri viac: C. KOSIKOWSKI, Ustawa podatkowa, Lexis Nexis, Warszawa 2006, s.53 a n. Pozri: L. ORĘZIAK, Konkurencja i harmonizacja podatków w ramach Unii Europejskiej, Warszawa Pozri: B. BRZEZIŃSKI, J. GŁUCHOWSKI, C. KOSIKOWSKI, Harmonizacja prawa podatkowego Unii Europejskiej i Polski, Warszawa Por. N. GAJL, Teorie podatkowe w świcie, Warszawa 1992; M. Bouvier, Prowadzenie do prawa podatkowego i teorii podatku, Warszawa 2000, s. 48 a n.; A. Gomułowicz, Zasady podatkowe wczoraj i dziś, Kraków 2001 Pozri C. KOSIKOWSKI, Podatki. Problem władzy publicznej i podatników, Warszawa 2007, s. 24 a n. 6 Naproti tomu vo vzťahu k zdaňovaniu príjmov musíme brať do úvahy to, že sú dosahované z rôznych zdrojov, s vyššími alebo nižšími nákladmi, ako aj nutnosťou kvalifikácie (vzdelávací kapitál) i so zohľadnením možnosti dosiahnutia stálych a periodických príjmov alebo iba sporadických dokonca aj príležitostných príjmov. Poľský minister financií nie je schopný pochopiť, že autor nevytvára svoje diela a nepredáva ich každý deň, ani to, že vedci dosahujú svoje príjmy vďaka svojmu mnohoročnému investovaniu do vedy, a že malý podnikateľ je spravidla nešťastník, ktorý nenašiel zamestnanie a nevycestoval umývať riad do Nemecka, ale pustil sa do samostatnej zárobkovej činnosti a predáva zeleninu a ovocie, pretože sa tým zahraniční investori v Poľsku nechcú zaoberať. Tí všetci, podobne ako i mocní tohto sveta (veľkí podnikatelia, banky, poisťovne, dôchodkové fondy), ako aj chudáci, a navyše zdravotné sestry vykonávajúce jednoduché služby a študenti poskytujúci audit veľmi rozmanitým spôsobom dosahujú svoje príjmy, a na tomto základe ich nemožno zdaňovať na rovnakých zásadách, vrátane toho, aby sa pre ne ustanovovali totožné hranice zdanenia. Nespochybniteľné sú aj ekonomické dôvody ustanovovania a rešpektovania hraníc zdaňovania. Pri tvorbe daní a ustanovovaní ich právnej konštrukcie sa neberie do úvahy najmä to, že už roky sa nevyberá iba jeden druh dane, ale súčasne niekoľko daní. Tieto musia tvoriť z ekonomického hľadiska prepojený a logicky systém. V opačnom prípade vyberanie daní môže znamenať vážnu hrozbu pre fungovanie hospodárstva v makroekonomickom význame. Vysoké výnosy z daní znamenajú veľké rozpočtové príjmy, ale súčasne vedú k tomu, že daňovníkom ponechávame len malú časť príjmov, z ktorých musia kryť náklady činnosti, aby vo všeobecnosti dosiahli zdaniteľný príjem. Pokiaľ sa zdaniteľný príjem nedá dosiahnuť je zrejmé, že daňovník ukončí svoju činnosť, a ak zdanenie príjmu je príliš vysoké, vtedy daňovník obmedzí svoju výrobu a zníži zamestnanosť, pretože jedine týmto spôsobom zníži svoje výdavky. Daňovník nemôže počítať s úspechom dosiahnutým prostredníctvom zvýšenia ceny tovarov alebo služieb. Je tiež uzrozumený s tým, že nízke príjmy a zisky spôsobujú zmenšenie nákupu spotrebných i investičných tovarov, a kvôli tomu taktiež ohraničuje ich výrobu i zamestnanosť. Daňovník nebude zainteresovaný ani na nadobúdaní a vlastníctve majetku, pretože sa môže stať, že na to nebude mať prostriedky. Ak štátna pokladňa sa ulakomí aj na zdanenie dedičstva a darov, zostaneme iba pri civilistických pravidlách dedenia, pretože toto nebude v praxi aktuálne (rovnako ako v socializme, kedy nebolo prakticky čo dediť). Toľko zla môže spôsobiť niekto, kto sa nevyzná v daniach a nepočul o hraniciach zdaňovania, a v koho kompetencii je tvorba daňového práva i uskutočňovanie daňovej politiky (minister financií). Nemá význam ani presviedčať, že treba počítať s finančnými aspektmi hraníc zdaňovania. Vysoké daňové bremená vedú nepochybne k daňovým únikom a prechodu do šedej oblasti daní. Osoby, ktoré to nechcú riskovať, musia zastaviť činnosť, ktorá podlieha zdaneniu, a navyše prestať vykonávať podnikateľskú činnosť alebo prácu alebo vlastniť majetok. V tomto prípade už nejde o príslovie o zlatej sliepke, ktorá znáša zlaté vajcia, pretože možnosť zarábať na takejto úrovni je už dávno preč. Zostali naproti tomu mäsiarske návyky štátnej pokladnice, ktorá ignorujúc hranice zdanenia odrádza potenciálnych daňovníkov, a sama zatvára možnosť dosiahnutia vyšších zdaniteľných príjmov. Na túto skutočnosť tiež poľský minister financií ešte neprišiel. Ak sa pri tvorbe daňového systému a daňového práva neustanovujú hranice zdanenia, vyvoláva to početné dôsledky bežného i dlhodobého charakteru. Nadmerný fiskálny daňový systém môže fungovať iba krátky čas. Týmto spôsobom možno dosiahnuť zvýšené rozpočtové príjmy, ale iba v jednom alebo v dvoch rokoch. Následne dôjde k zníženiu daňového zdroja alebo k daňovému úniku. Toto potom vedie k situácii, v ktorej nedostat
Related Search
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks