5.1 GEOGRAFICKÁ POLOHA A ČLENITOSŤ ÚZEMIA - PDF

Description
5 AUSTRÁLIA 5.1 GEOGRAFICKÁ POLOHA A ČLENITOSŤ ÚZEMIA Austrália je najmenším a najmenej zaľudneným kontinentom na Zemi. Nachádza sa na južnej pologuli po oboch stranách obratníka Kozorožca, ktorý ho pretína

Please download to get full document.

View again

of 7
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

BusinessLaw

Publish on:

Views: 34 | Pages: 7

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
5 AUSTRÁLIA 5.1 GEOGRAFICKÁ POLOHA A ČLENITOSŤ ÚZEMIA Austrália je najmenším a najmenej zaľudneným kontinentom na Zemi. Nachádza sa na južnej pologuli po oboch stranách obratníka Kozorožca, ktorý ho pretína približne na polovicu. Má rozlohu km². Spolu s Oceániou má rozlohu km², čo tvorí 6,0 % suchozemského povrchu. Od ostatných kontinentov je Austrália veľmi vzdialená od Afriky cca km, od Južnej Ameriky cca km, od Antarktídy cca km. Spolu s ostrovným svetom Indonézie, približne po 44º j.š, oddeľuje Indický oceán od Tichého oceánu. Najsevernejší bod kontinentu: Yorský mys (10º 41' j.š) - Austrália Najjužnejší bod kontinentu: Juhovýchodný mys (39º 07' j.š.) - Austrália Najzápadnejší bod kontinentu: Príkry mys (113º 09' v.d.) - Austrália Najvýchodnejší bod kontinentu: Byronov mys (152º 39' v.d.) - Austrália Vzdialenosť medzi najzápadnejším a najvýchodnejším bodom kontinentu je približne km a vzdialenosť medzi najsevernejším a najjužnejším bodom kontinentu je približne km. Pobrežie Austrálie je málo členité. Dĺžka pobrežnej čiary meria km. Do pevniny vniká málo veľkých zálivov. Na južnom pobreží je to Veľký austrálsky záliv a na severe Karpentársky záliv. Z menších zálivov je to na severe Záliv Jozefa Bonaparta a na juhu Spencerov záliv. Z polostrovov je najväčší Yorský polostrov a Arnhemská zem. Z ostrovov je dominantná Tasmánia ( km²) oddelená od samotnej pevniny160 až 200 km širokým Bassovým prielivom. Severovýchodné pobrežie Austrálie lemuje v dĺžke km Veľká korálová bariéra (najväčší korálový útvar na Zemi), ktorá spôsobuje určité problémy pri plavbe lodí, keďže sa pri odlive čiastočne vynára z oceánu. Najvyšším bodom Austrálie je Mt. Kosciuzsko (2 228 m) a najnižším bodom je preliačina jazera Eyre (-16 m). Stredná nadmorská výška kontinentu je 350 m. Názov Austrália pochádza z latinského slova australis, tj. južný (Terra Australis incognita Neznáma južná zem). Prvým objaviteľom bol holandský moreplavec Willem Janszoon, ktorý v roku 1606 pristál na západe Yorského polostrova. Ďalší Holanďan Abel Tasman objavil v štyridsiatych rokoch 17. storočia Tasmániu a zistil, že táto súš je samostatným kontinentom. Až plavby anglického moreplavca Jamesa Cooka koncom 18. storočia, ktorý ju oboplával spustili proces osídľovania tohto od Európy najviac vzdialeného územia. Prvýkrát sa názov Austrália objavil v Európe v roku V úradnej korešpondencii toto pomenovanie po prvý krát použil generál Macquarie v roku Pojem Austrália sa používal v bežnej reči kolonistov pravdepodobne už skôr, keďže sami seba nazývali Austrálčanmi a postupne sa odpútavali od svojej britskej a inej minulosti a vytvárali si svoju vlastnú identitu. 5.2 PRÍRODNÉ POMERY Geologickým jadrom Austrálie je Austrálsky štít, ktorý bol do triasu až jury súčasťou prapevniny Gondwany, ktorá sa v tom čase rozpadla na dnešné kontinenty a svetadiely. Austrália zostala ešte určitú dobu súčasťou Ázie. Označuje sa termínom Australoázia. 76 Kaledónske vrásnenie v prvohorách postihlo najmä Arnhemskú zem, stredoaustrálske pohoria a Tasmániu. Hercýnske vrásnenie v druhohorách vytvorilo Stredoaustrálsku panvu a Východoaustrálsku vysočinu. Alpínske vrásnenie v treťohorách Austráliu nezasiahlo, napriek tomu tu dochádzalo k tektonickým pohybom, pri ktorých sa oddelili od Austrálie Nový Zéland a Nová Kaledónia. Vo štvrtohorách boli poklesmi vytvorené dva prielivy Bassov a Torresov, ktoré tak oddelili od Austrálie Novú Guineu a Tasmániu. Územie Austrálie môžeme rozdeliť na tri veľké oblasti: 1. Západoaustrálska plošina 2. Stredoaustrálska panva (Centrálna zníženina) 3. Východoaustrálska vysočina Západoausrálska plošina je najstaršou časťou kontinentu s priemernou výškou m. Zaberá polovicu územia krajiny. Strednú časť vypĺňajú rozsiahle púšte Veľká piesočná púšť ( km²), Veľká Viktóriina púšť ( km²) a Gibsonova púšť ( km²). Na juhu, okolo Veľkého austrálskeho zálivu sa rozkladá rozsiahla vápencová Nullarborská nížina. Na celej Západoaustrálskej plošine sú silne zdenudované pásma ostrovných pohorí Stredoaustrálske ostrovné hory. Patria k nim Macdonnelove vrchy a Musgravove vrchy. Na západnom okraji územia vystupujú Hamersleyove a Stirlingove vrchy a na severom okraji Veľkej piesočnej púšte plošina Kimberley a polostrov Arnhemská zem. Na okrajoch vysočín sú početné suché riečištia (creeky), napĺňané vodou iba počas ojedinelých lejakov, ktoré končia v pieskoch, jazerách alebo v mori. Stredoaustrálska panva (Centrálna zníženina) je tvorená rovinou okolo Karpentárskeho zálivu (močiare a mangrovy na pobreží), Veľkou artézskou panvou (početné creeky) a panvou rieky Murray Darling (intenzívne poľnohospodársky využívaná). Východoaustrálska vysočina prechádza celým kontinentom od Torresovho prielivu až na Tasmániu. Celý horský systém Veľké predelové pohorie sa tiahne v dĺžke km a zaberá plochu km². Maximálnu výšku dosahuje v Austrálskych Alpách (Mt. Kosciuzsko, m). Je to jediné pohorie, ktoré má dva až tri mesiace snehovú pokrývku, preto má táto najvyššia časť názov Snežné hory. Vďaka svojej geografickej polohe po oboch stranách obratníka Kozorožca leží Austrália v oblasti tropického (2/5 územia) a subtropického (3/5 územia) podnebia. Klimatické pomery Austrálie sú okrem geografickej polohy ovplyvňované aj rozsiahlymi plochami Tichého oceánu, susedstvom obrovskej súše Ázie a orografickými špecifikami samotného kontinentu. Približne 2/3 územia má ročný teplotný priemer vyše 20º C. Najteplejším miestom Austrálie je Marble Bar na severozápadnom pobreží s priemernou ročnou teplotou 37,7 º C. Absolútne maximum teploty bolo namerané v Cloncurry (52,8º C). Väčšia časť územia Austrálie leží v oblasti juhovýchodného pasátu. Tropické oblasti sú pod vplyvom monzúnov. V období od decembra do apríla sa na západnom a východnom pobreží vyskytujú tropické cyklóny, ktoré sa v Queenslande nazývajú hurikány a v Západnej Austrálii willy willy. Najväčšie množstvo zrážok má východ Queenslandu (2 200 mm), Tasmánia (1 500 mm), sever Arnhemskej zeme (1 500 mm) a úzko ohraničené juhozápadné a juhovýchodné oblasti (Sydney mm). Ešte dôležitejšie než množstvo zrážok, je ich rozdelenie počas roka. Obdobie sucha a obdobie zrážok tak výrazne ovplyvňujú život a hospodársku činnosť v daných regiónoch. Základnou črtou hydrografie Austrálie je slabo vyvinutá riečna sieť a jej periodičnosť. Najvyvinutejšia riečna sieť je na východe kontinentu. Ďalším znakom je nerovnomernosť rozdelenia územia podľa jednotlivých úmorí. Hlavné rozvodie je situované vo východnej časti a to znamená, že až vyše 38 % územia patrí k úmoriu Indického oceánu a iba 8,2 % k úmoriu Tichého oceánu. Zvyšná časť územia patrí do vnútornej bezodtokovej oblasti. Pre ňu sú typické periodické vodné toky (creeks). Najväčším vodným tokom Austrálie je Murray ( km), ktorý spolu so svojim prítokom Darling dosahuje dĺžku až km. Ďalšími významnými prítokmi sú Murrumbidgee (2 150 km) a Lachlan (1 126 km). Rieky západného pobrežia sú len periodickými tokmi. Z významnejších riek juhozápadu je to Swan River, v ústí ktorej leží Perth. Jazerá v Austrálii sú reliktného pôvodu a sú sústredené väčšinou v bezodtokovej oblasti strednej a západnej Austrálie. Najväčším je jazero Eyre (-16 m). Jeho rozloha kolíše od do km². Mnoho jazier v Austrálii je vo väčšine roka slanými močariskami alebo vyschnutými slanými panvami. V oblasti Austrálskych Álp a v Tasmánii sú malé horské jazerá. Nedostatok vody z riek a jazier nahrádzajú Austrálčania čiastočne vodou z artézskych paniev. Najväčšou a najdôležitejšou je Veľká artézska panva v severovýchodnej časti kontinentu. Rastlinstvo a živočíšstvo Austrálie sa vyvíjalo v relatívnej izolácii od ostatných kontinentov, ale napriek tomu sa tu vytvorili vegetačné formácie podobné formáciám na iných kontinentoch. Plošne najrozsiahlejšie sú savanové formácie, ktoré prechádzajú miestami do púští a polopúští. Zaberajú stred kontinentu a na západe siahajú až k pobrežiu. Na juhu sú lemované pásmami etéziovej vegetácie a na severe pásmami tropických opadavých a poloopadavých lesov, ktoré prechádzajú v najvlhkejších oblastiach do tropických dažďových lesov. Východné horské oblasti Austrálie ležia už v pásme lesov vlhkej mezodermnej klímy. Rastlinstvo Austrálie patrí do jednej fytogeografickej oblasti, austrálskej so svojráznymi endemickými druhmi (až 75 % druhov rastlinstva). Nachádzajú sa tu eukalyptové lesy (blahovičníky), krovinaté formácie tvrdolistej vegetácie (scrub), araukárie, akácie, prasličníky, slanomilný buš, subtropické pralesy s typickými stromovitými papraďami a v najvlhkejších oblastiach tropické dažďové pralesy. Živočíšstvo Austrálie je pomerne chudobné a odlišné od ostatných kontinentov. Austrália patrí spolu s Novou Guineou a Šalamúnovými ostrovmi do jednej zoogeografickej oblasti, austrálskej. Pre túto oblasť je typický nedostatok vyšších cicavcov, najmä šeliem. Typickými predstaviteľmi sú vačkovce, ktoré sa dokonale prispôsobili prostrediu a životným podmienkam. Z najznámejších druhov je to klokan (kengura), koala medvedíkovitá, veverica vačkovitá, poletuška, vombata, diabol tasmánsky, vlkovec psohlavý a primitívne cicavce - vtákopysk a ježura. Jedinou vyššou šelmou je pes dingo. Až 95 % vtákov je endemických emu, kazuár, labuda, papagáje, jaštery scink, agama, varan, krokodíl, jedovaté hady smrtonos, pazmija, pakobra, taipan a pytón, termity, motýle, pavúky katipo, ryby (sladkovodné a morské) ai. K významným národným parkom a prírodným rezerváciám Austrálie patria Kakadu, Great Barrier Ref, Hamersley Range, Uluru, Nambung, Flinders Ranges, Blue Mountains, Kosciusko, Port Cambell, Cradle Mountain Lake Saint Clair ai. 78 Obrázok 11 Austrália a Oceánia fyzická mapa 5.3 OBYVATEĽSTVO A SÍDLA V Austrálii žije obyvateľov. Priemerná hustota zaľudnenia patrí k najnižším na svete, keďže dosahuje hodnotu 3,0 obyv. na km². Rozloženie obyvateľstva je veľmi nerovnomerné. Až 90 % populácie žije na 20 % územia a to najmä v juhovýchodnej a juhozápadnej oblasti, kde sú najpriaznivejšie životné podmienky. Zvyšok územia, označovaný termínom outback, je osídlený sporadicky v dôsledku nedostatku zrážok, alebo rozšírenia chovu dobytka, k chovu ktorého je pri súčasnej modernizácii v poľnohospodárstve potrebný iba obmedzený počet ľudí. Pôrodnosť dosahuje v Austrálii hodnotu 12,2, dojčenská úmrtnosť (do 1 roku života) 5 a prirodzený prírastok 1,1 %. Austrália patrí k vysoko urbanizovaným krajinám (89,2 %). Skoro 60 % obyvateľstva žije v piatich najväčších mestách štátu Sydney (4,4 mil. obyv.), Melbourne (3,9), Brisbane (1,9), Perth (1,6) a Adelaide (1,2). Hlavné mesto Canberra má obyvateľov. Stupeň metropolitnej centralizácie je najväčší na svete. Rozvoj hlavných miest mal nepriaznivý dopad na vývoj celej sídelnej štruktúry. Okrem najväčších miest, ktoré sú sústredené na pobrežiach juhovýchodu, východu a západu kontinentu a plnia aj funkciu prístavov, sa vyvinuli relatívne väčšie mestá (cca obyvateľov) vo vnútrozemí iba v úrodných poľnohospodárskych oblastiach alebo miestach ťažby nerastných surovín. 79 Prví ľudia začali osídľovať Austráliu pred vyše až rokmi. Podľa iných výskumov to bolo pred rokmi. Praobyvatelia (aborigenes) prišli do Austrálie v troch prisťahovaleckých vlnách cez ostrovný svet juhovýchodnej Ázie a Novú Guineu. Po skončení doby ľadovej, keď sa zvýšila hladina svetových oceánov a morí, zaniklo postupne spojenie po súši a Austrália sa zmenila na ostrov, čím sa aj do značnej miery izolovala. Pôvodní obyvatelia Austrálie sa živili hlavne lovom, rybolovom, zberom rôznych plodín a malých živočíchov. Poznali oheň a žili skôr nomádskym spôsobom života. V čase príchodu Európanov sa odhadoval počet pôvodných obyvateľov na Pod vplyvom rôznych udalostí (prenasledovanie, choroby) sa ich stavy do roku 1920 znížili na Niektoré kmene boli vytlačené do nehostinných oblastí strednej a severnej Austrálie, kde boli umiestnené do rezervácií, ale niektoré kmene úplne zmizli z mapy najmenšieho kontinentu. V priebehu 20. storočia sa postavenie domorodých kmeňov zlepšilo, ale k zrovnoprávneniu s bielymi Austrálčanmi prišlo až v roku V súčasnosti už nepraktizujú kočovný spôsob života. V krajine ich žije približne , z nich je % miešancov. Okolo ich žije pôvodným životom v rezerváciách. V Austrálii prebieha proces odškodnenia pôvodných obyvateľov vychádzajúc z rozhodnutia Austrálskeho najvyššieho súdu z roku 1992, podľa ktorého Austrália pred príchodom Európanov v roku 1788 už nie je považovaná za územie nikoho. Austrálski domorodci požadujú z tohto aspektu približne 42 % územia. Aj keď prišlo k mnohým pozitívnym krokom zo strany vlády, problematika pôvodných obyvateľov je stále predmetom diskusií a nových návrhov riešení. Z hľadiska národnostnej štruktúry je obyvateľstvo Austrálie relatívne homogénne. Koloniálna vláda uplatňovala dlhé roky politiku tzv. bielej Austrálie, počas ktorej sa nepovoľovalo prisťahovalectvo Ázijčanom a Afričanom. V období zlatej horúčky v rokoch 1851 až 1852 sa do Austrálie prisťahovalo veľa Číňanov. V roku 1858 tvorili už 10 % obyvateľov celého kontinentu. Po opatreniach, ktoré zamedzovali ďalšie prisťahovalectvo nebelošských národov bolo v roku 1921 v Austrálii iba Číňanov, Japoncov, Indov a Malajcov. Prevažná väčšina obyvateľov je anglosaského (Angličania) a keltského (Íri, Škóti, Walesania) pôvodu, keďže ešte do polovice 20. storočia prichádzala dominantná časť imigrantov z Britských ostrovov. Od 70. rokov sa imigračná politika začala meniť a Austrália sa postupne zmenila na multietnickú a multikultúrnu krajinu. Imigranti sa stali hlavnými faktormi populačného rastu. Od polovice 90. rokov do súčasnosti prichádzajú do Austrálie najvyššie počty imigrantov z Oceánie, Spojeného kráľovstva, juhovýchodnej a východnej Ázie. Stále rastie počet prisťahovalcov zo subsaharskej Afriky, ako aj severnej Afriky a juhozápadnej Ázie. Austrálska vláda sa snaží tieto počty korigovať (kvóty pre imigrantov), najmä z dôvodu zvyšujúcej sa nezamestnanosti. V Austrálii žije v súčasnosti viacero etnických skupín. Počet bielych Austrálčanov (angl. Caucasians) dosiahol vrchol v roku 2005 (92 %), ale do roku 2050 sa predpokladá ich pokles až na 89 %. V Austrálii je pravdepodobne najväčšia populácia bielych obyvateľov pochádzajúcich z Európy. Okrem vyššie menovaných skupín pochádzajúcich z Britských ostrovov sú to Holanďania, Nemci, obyvatelia južnej, strednej a východnej Európy a ich potomkovia. Druhou najväčšou a najrýchlejšie rastúcou skupinou sú Ázijčania, ktorí tvoria približne 8 % populácie. Sú to potomkovia imigrantov zo 70. rokov, ale žijú tu aj príslušníci tretej a štvrtej generácie Číňanov, ktorí sem prišli počas zlatej horúčky na konci 19. storočia. Najmenšou skupinou sú pôvodní obyvatelia (aborigenes), ktorí tvoria približne 2 % obyvateľstva. V Austrálii sa hovorí z dôvodu jej multietnického charakteru mnohými svetovými jazykmi. Prevládajúca je angličtina (77 %), za ktorou nasledujú mandarínska čínština (1,6 %), taliančina (1,4 %), arabčina (1,3 %), gréčtina (1,2 %), kantónska čínština 80 (1,2 %), vietnamčina (1,1 %) ai. Austrálske jazyky patria do jednej veľkej svetovej rodiny. Z pôvodných cca. 600 jazykov sa v súčasnosti používa cca. 150 a každým z nich hovorí približne až osôb. Z hľadiska náboženskej štruktúry prevládajú rímski katolíci (26,8 %) pred anglikánmi (21,8 %), prívržencami iných kresťanských cirkví (21,7 %), budhistami (2,5 %), muslimami (2,2 %), hinduistami (1,3 %) ai. Austrália sa podľa správneho členenia delí na šesť štátov (Nový Južný Wales, Viktória, Queensland, Južná Austrália, Západná Austrália, Tasmánia) a dve teritóriá (Severné teritórium a Teritórum hlavného mesta). Zámorskými územiami Austrálie sú: Norfolk, Ostrovy Koralového mora, Vianočný ostrov, Kokosové ostrovy, Ashmorov a Cartierov ostrov, Heardov ostrov a Macdonaldove ostrovy, Macquarieho ostrovy. 5.4 EKONOMIKA Austrália je vyspelý priemyselno poľnohospodársky štát s bohatou surovinovou základňou a významnou ťažbou nerastov. Patrí medzi desať najvyspelejších krajín sveta, čo sa odráža aj na štruktúre HDP, v ktorej prevláda terciárny sektor. HDP na jedného obyvateľa činí USD. Austrálsky ekonomický boom na konci 80. a začiatkom 90. rokov, ktorý bol spôsobený dodávkami surovín a výrobkov na prudko sa rozvíjajúce ázijské trhy sa spomalil koncom 90. rokov z obavy prílišnej závislosti na týchto trhoch, ako aj z poklesu cien nerastných surovín, vlny a potravinových produktov. Podobne ako v iných vyspelých ekonomikách, aj v austrálskej sa znižuje podiel poľnohospodárskeho sektoru (3,8 %) a priemyslu (27,4%) a rastie podiel služieb (68,7 %). Austrálska ekonomika je vo veľkej miere ovplyvňovaná svetovými cenami primárnych produktov. Rozvíjala a rozvíja sa v dvoch smeroch. Prvý sa orientuje na export nerastných surovín a poľnohospodárskych produktov a druhý je založený na ochrane priemyselných aktivít a štátnych spoločností (železnice, prístavy, aerolínie), ktoré zohrávajú významnú úlohu pri šírení výsledkov exportne orientovaných odvetví. Austrália patrí v širšom kontexte k dôležitým ekonomickým ale aj politickým uzlom v ázijsko pacifickom priestore, takže orientácia na ázijské trhy nie je náhodná. Ekonomická spolupráca s krajinami, ktoré majú rapídny nedostatok nerastných surovín (Japonsko, Kórea, Taiwan) má svoje výsledky. Exportuje sa najmä uhlie, železná ruda a polymetalické rudy. K týmto komoditám sa pridružujú aj početné poľnohospodárske produkty. Tento stav sa odrazil v ukazovateľoch japonského importu, ktorý bol z Austrálie v polovici 90. rokov väčší než spoločný z Európy a USA. Austrália presadzuje liberálnu, otvorenú ekonomiku, v ktorej dominujú zahraničné investície prúdiace cez nadnárodné spoločnosti. Už od príchodu prvej flotily v roku 1788 zohrávali priame zahraničné investície kľúčovú rolu v ekonomickom rozvoji krajiny. V súčasnom globalizovanom období je tento fakt ešte markantnejší. Vláda pertraktuje skutočnosť, že úspešnosť a odolnosť hospodárstva krajiny závisí od jeho schopnosti adaptovať sa aktuálnym globalizačným procesom. Zároveň intenzívne podporuje ekonomickú reformu, ktorej hlavnou úlohou je zabezpečiť stabilitu austrálskeho hospodárstva v súčasnom svete. Okrem vnútornej ekonomickej politiky a stratégie sa zároveň sústreďuje aj na bilaterálne a multilaterálne vzťahy so svetovými ekonomickými a politickými hráčmi. Medzi najdôležitejšie výzvy súčasnosti, postavené pred Austráliu patrí prienik austrálskych výrobcov a poskytovateľov služieb na medzinárodné trhy. Z hľadiska medzinárodnej spolupráce a in
Related Search
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks