VPLYV ÚSTAVY 9. MÁJA 1948 NA VÝKLAD NORIEM RODINNÉHO PRÁVA S DÔRAZOM NA VYŽIVNÉ MANŽELKY IVANA ŠOŠKOVÁ - PDF

Description
VPLYV ÚSTAVY 9. MÁJA 1948 NA VÝKLAD NORIEM RODINNÉHO PRÁVA S DÔRAZOM NA VYŽIVNÉ MANŽELKY IVANA ŠOŠKOVÁ Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Slovenská republika Abstract in original

Please download to get full document.

View again

of 10
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

Entertainment & Media

Publish on:

Views: 8 | Pages: 10

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
VPLYV ÚSTAVY 9. MÁJA 1948 NA VÝKLAD NORIEM RODINNÉHO PRÁVA S DÔRAZOM NA VYŽIVNÉ MANŽELKY IVANA ŠOŠKOVÁ Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Slovenská republika Abstract in original language Príspevok sa zameriava na prelomové obdobie našich právnych dejín, kedy po revolučnom prevrate v roku 1948 bola dňa 9. mája 1948 prijatá nová československá ústava, ktorá s účinnosťou od 9. júna 1948 priniesla zásadné zmeny pre československý právny poriadok. S relevanciou pre oblasť rodinného práva zakotvila rovnosť mužov a žien v rodinnom i spoločenskom živote, dôsledne odstránila doznievajúce stavovské rozdiely (prítomné najmä v majetkovom práve manželov), zrovnoprávnila manželské a nemanželské deti. Ústava garantovala ochranu rodiny, manželstva a materstva. Existujúce platné právo tak bolo potrebné vykladať zásadne, bezvýhradne a výlučne v duchu novej ústavy a zásad ľudovodemokratického zriadenia. Autorka v úvode prináša krátku sondu do interpretačných pravidiel Ústavy 9. mája, v zmysle ktorých bolo potrebné hodnotiť a vykladať každú normu platného právneho poriadku. Argumentuje, že tieto interpretačné normy mali charakter recepčných noriem s výhradou, pričom recipované normy sa navyše mali napĺňať novým obsahom. Následne ponúka analýzu vplyvu Ústavy 9. mája na konkrétny rodinnoprávny inštitút výživné manželky. Podľa platného práva totiž tzv. vydržovacia a alimentačná povinnosť zaťažovala priamo zo zákona manžela ako hlavu rodiny. Rozsah tejto povinnosti musel byť navyše primeraný jeho spoločenskému postaveniu a majetkovým pomerom bez ohľadu na to, či mala manželka sama dosť majetku, aby sa živila. Autorka sa bližšie zaoberá otázkou, či uvedené ustanovenia vzhľadom na prijatie Ústavy 9. mája ostávali i naďalej v platnosti, resp. do akej miery ich bolo možné aplikovať v dobovej praxi. Key words in original language Československá republika; Ľudová demokracia; Ústava 9. mája 1948; Interpretácia práva; Recepcia práva; Rodinné právo; Výživné; Vydržovacia a alimentačná povinnosť. Abstract The article aims on fault period in our law history, when after revolution in 1948 the new Czechoslovak constitution on 9th of May 1948 was adopted and brought major changes to Czechoslovak legal order with effect from the 9th of June With relevance to the family law this constitution enacted equality between men and women in family and social life, consistently eliminated existing class differences (still present mainly in matrimonial property law), and equalized legitimate and illegitimate children. The 9th May 235 Constitution guaranteed protection of family, marriage and motherhood. The applicable law had to be interpreted on principle with no reservation and explicitly in accordance with the spirit of the new constitution and of the People's democracy state system principles. In introduction the author gives a brief probe to the 9th May Constitution's interpretative rules, under which there was necessary to evaluate and interpret every rule of applicable law. She argues that these interpretative rules have been characterized as recipe rules with a reservation, whereby the accepted rules/law should have been filled with the new content. After that the author offers an analysis of the 9th May Constitution's impact on the particular institution wife maintenance. According to contemporary law there was a legal duty for husband as a head of family to support and maintain his wife. The scope of this duty had to be appropriate to his social and financial status, regardless of whether the wife was propertied or able to maintain herself. The author examines if those legal rules could remain in force, or more precisely how they could be applied in contemporary practice. Key words Czechoslovak Republic; People's democracy; The 9th May 1948 Constitution; Interpretation of law; Reception of law; Family law; Maintenance/Alimony; Supporting/Maintenance and alimental duty. 1. ÚVOD Obsah manželstva, ako trvalého a úplného životného spoločenstva muža a ženy, založeného sobášnym aktom, tvorí vždy okruh vzájomných manželských práv a povinností. Hoci ich vzhľadom na špecifickosť vzťahov medzi manželmi nemožno vopred presne zadefinovať, možno ich aspoň systematicky rozdeliť na vzájomné práva a povinnosti osobného a majetkového charakteru 1. Ústrednou témou predkladaného príspevku bude tzv. vydržovacia (súčasnou terminológiou vyživovacia ) a alimentačná povinnosť, ktoré možno zaradiť do sféry majetkovoprávnych pomerov manželov. Ide teda o práva vecné, ktoré sú na rozdiel od práv osobných prenosné, v zásade aj dediteľné, s možnosťou zmluvne ich upravovať. Pri určitom širšom náhľade na majetkové pomery medzi manželmi možno vyjadriť názor, že vydržovacia a alimentačná povinnosť, spolu so znášaním manželských bremien (ako sa tieto inštitúty v minulosti u nás označovali) dodnes úzko súvisia s každodenným životom, majú 1 K úprave majetkových vzťahov medzi manželmi pozri tiež: MURÁNSKA, Jana: Spoločný majetok manželov. In Vedecká konferencia o euro a ochrane a vymožiteľnosti práv: zborník z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou konanej novembra Banská Bystrica: Právnická fakulta UMB, ISBN , s najbližšie ku každodenným potrebám manželstva z hľadiska jeho finančného zabezpečenia a fungovania. Pokiaľ ide o vytýčenie pramenného základu pre skúmanú problematiku, základnú zákonnú úpravu rodinného práva, platného de facto bez výraznejších zmien až do prvej polovice 20. storočia na Slovensku, predstavoval pôvodom uhorský zák. čl. XXXI/1894 o práve manželskom (tzv. manželský zákon ďalej len MZ ). Tento bol do československého právneho poriadku prevzatý recepciou v roku 1918 a platil na území Slovenska ako základný pilier rodinného 2, resp. manželského práva i po skončení druhej svetovej vojny. Skutočne zásadnými boli pre rodinné právo až zmeny, ktoré do celého systému československého práva priniesla Ústava 9. mája Dôsledná rovnosť pred zákonom, rovnosť postavenia mužov a žien či už v rodine alebo spoločnosti, ochrana manželstva, materstva a rodiny, rovnaké postavenie manželských a nemanželských detí toto boli nové ústavné zásady, v zmysle ktorých bolo potrebné vykladať existujúce rodinnoprávne normy, aby sa nedostali do rozporu s najvyšším a základným zákonom štátu. V platnosti tak v zmysle Ústavy 9. mája ostávali len tie normy, ktoré neodporovali jej ustanoveniam a zásadám ľudovo demokratického zriadenia, resp. ktoré neupravovali veci odchylne od tejto ústavy ( 170 ods. 3 Ústavy 9. mája, a contrario). Na súdy tak bola položená neľahká úloha uplatňovať staré právo v nových podmienkach. Tento stav však bol považovaný len za nevyhnutne prechodný. V snahe o unifikáciu a kodifikáciu práva sa vyhlásením právnickej dvojročnice zahájili intenzívne práce i na príprave nového práva rodinného. Ich výsledkom bol nový československý kódex rodinného práva z.č. 265/1949 Sb. o rodinnom práve (ďalej len ZoRP ), ktorý nadobudol účinnosť dňa VYDRŽOVACIA A ALIMENTAČNÁ POVINNOSŤ PLATNÁ PRÁVNA ÚPRAVA NA SLOVENSKU Právna povinnosť k vyživovaniu vo všeobecnosti vyplývala buď priamo zo zákona 3, alebo potom zo zmluvy či z jednostranného právneho úkonu. V čase prijatia Ústavy 9. mája 1948 podľa práva 2 Rodinné a manželské právo v medzivojnovej prvej ČSR neprešlo komplexnou premenou či reformou, ktorá by kodifikovala a zároveň unifikovala nové rodinné právo v spoločnom štáte. Určité zmeny v oblasti rodinného práva nastali iba prostredníctvom parciálnych zákonov, ako boli tzv. manželská novela z.č. 320/1919 Sb. (v českých krajinách známejšia skôr ako rozlukový zákon ), ďalej z.č. 256/1921 Sb. o ochrane detí v cudzej starostlivosti a detí nemanželských; z.č. 25/1928 Sb. o osvojení a napokon tzv. alimentačný zákon č. 4/1931 Sb. 3 viď zákon č. 4/1931 Sb. z. a n. na ochranu osôb oprávnených požadovať výživu, výchovu alebo zaopatrenie (tzv. alimentačný zákon) 237 platného na území Slovenska tzv. vydržovacia a alimentačná povinnosť medzi manželmi vyplývala z ustanovení zák. čl. XXXI/1894 o manželskom práve, a čo je zaujímavé vyplývala nepriamo - najmä z jeho V. hlavy rozoberajúcej Zaniknutie manželstva. Konkrétne išlo o ust. 90 a 102 MZ, v zmysle ktorých zo samotných dôvodov rozluky manželstva alebo rozvodu od stola a lože, a najmä z tu konkretizovaných obsahových náležitostí rozsudku bolo možné vyvodiť vyživovaciu povinnosť manžela ako hlavy rodiny voči manželke. Z týchto ustanovení vyplýva, že manžel mal povinnosť vyživovať svoju manželku jednak počas manželského spolužitia (bola to povinnosť vyplývajúca akoby automaticky zo samotného účelu manželstva), a jednak po rozluke manželstva resp. rozvode od stola a lože, ak toto manželské spolužitie bolo ukončené/prerušené výlučne z viny manžela. Úprava pomerov, pokiaľ išlo o chod domácnosti, rodiny, resp. manželstva, sociologicky vychádzala z nadvlády alebo nadradeného postavenia, jemnejšie povedané z výraznejšie vyššej pozície muža živiteľa rodiny. Tento status upevňovala právna úprava, vychádzajúca z materiálnych podmienok exitujúcich v čase jej vzniku, podporujúca triedne rozdelenie spoločnosti a s tým súvisiace nerovnoprávne postavenie pohlaví, hoci pri zakotvení ich formálnej rovnosti. Vydržovacia a alimentačná povinnosť teda zaťažovala už priamo zo zákona manžela ako hlavu rodiny. Základnou premisou bolo zabezpečovať túto povinnosť primerane jeho majetkovým pomerom a spoločenskému postaveniu. Rozsah tejto povinnosti bol závislý od miery manželského spolužitia. Pokiaľ manželstvo trvalo a manželia normálne spolu žili, manžel bol povinný vydržiavať svoju manželku úplne, spravidla in natura. Platilo to dokonca i vtedy, ak mala manželka sama dosť majetku, aby sa živila. V prípade, že manželské spolužitie bolo ukončené výlučne z viny manžela, manželka sa mohla domáhať platenia výživného od manžela v peniazoch. Pri vyrieknutí viny u oboch manželov však manželka tento nárok voči manželovi strácala. 4 Vydržovacia a alimentačná povinnosť vychádzala zo zásady, že manžel je považovaný za hlavu rodiny a ako taký má znášať všetky manželské bremená, t.j. má sa starať o všetky potreby manželov a detí. 5 Bolo to teda určité pomyselné potvrdenie deľby úloh, toho, že 4 Ak bolo uznané na rozluku z viny oboch manželov, nemá rozlúčená manželka proti manželovi nároku na výživné, či už ich vina na rozluke bola rovnaká alebo nie. Úr. sb (Citované podľa FAJNOR, Vladimír ZÁTURECKÝ, Adolf: Nástin súkromného práva platného na Slovensku a Podkarpatskej Rusi. III. vydanie pôvodného diela. Šamorín: Heuréka, ISBN str. 429) 5 KRÁL, Štefan: Výživné manželky. Právník časopis pro theorii a právní praksi, č. 3-4, str muž mal vzhľadom na svoju možnosť realizácie a kariérneho postupu pokladať za prirodzené, že on bude živiť rodinu a manželku. Jej úloha sa predpokladala v reprezentovaní svojho manžela a zabezpečovaní starostlivosti o domácnosť. Fakt, že manžel bol manželku povinný vyživovať, aj keď to sama vďaka dostatku svojho majetku nepotrebovala, možno do určitej miery považovať za prejav alebo právne podopretie rozhodujúcej pozície muža v rodine ako otca rodiny a primárneho živiteľa. Obvykle vydržiavanie spočívalo v poskytovaní stravy, ošatenia, platení prípadných výdavkov v chorobe a pod. Ak však manželka opustila spoločný byt svojvoľne a bez vážneho dôvodu, jej nárok na vydržiavanie zo strany muža zanikal. Žena bola v určitej závislosti na mužovi a rozhodnutie opustiť ho naozaj nemohlo byť ľahkovážne. Ak ale opustila muža s jeho súhlasom, alebo hoci aj bez súhlasu, ale z dôležitého dôvodu úzko spojeného s manželom, bol muž povinný platiť jej toľko, aby si sama mohla nájsť zaopatrenie primerané jeho majetkovým pomerom. Žena si toto svoje právo mohla uplatňovať žalobou. Povinnosť vydržiavania a alimentovania manželky zaťažovala dokonca aj manželových rodičov, ak muž priviedol nevestu do spoločnej domácnosti s nimi s ich súhlasom, a manžel sám nebol schopný plniť si túto povinnosť zo svojho majetku či príjmov 6. Ak to zhrnieme, vydržovanie muselo zodpovedať majetkovým a zárobkovým pomerom muža - jeho stav bol určujúci pre stav manželky. Pri stanovovaní výšky výživného sa samozrejme bral zreteľ na majetok resp. príjem manželky. Avšak výživné sa malo určovať takým spôsobom, aby zaopatrenie zostalo primerané majetkovému a spoločenskému postaveniu manžela a rovnako bývalej životnej úrovni manželky v čase trvania manželského spolužitia. Otáznym zostáva, či tu bola aj opačná povinnosť zo strany manželky vydržovať a alimentovať svojho manžela. Podľa názorov dobovej právnej vedy spravidla manželka nemohla byť donucovaná, aby svojho manžela vydržiavala. 7 Podľa judikatúry však takáto alimentačná povinnosť manželky voči manželovi predsa len prichádzala do úvahy. V zásade bola žena povinná vydržiavať a poskytovať alimenty svojmu manželovi primerane podľa jej majetkového stavu a zárobku v tom prípade, že jej manžel bol nemajetný a pritom práce a zárobku nie z vlastnej viny neschopný 8. 6 ROUČEK, František SEDLÁČEK, Jaromír: Komentář k čsl. obecnímu zákoníku občanskému. I. díl. Praha: Právnické knihkupectví a nakladatelství V. Linhart, 1935, str Tamtiež, str S týmto právnym názorom sa možno stretnúť napr. aj v diele LUBY, Štefan: Základy všeobecného súkromného práva. II. vydanie. Bratislava: 239 Táto povinnosť manželky sa potom spravovala rovnakými zásadami ako povinnosti manžela. Domnievam sa, že bolo správne, ak súdy zastávali názor, že hoci táto vydržovacia a alimentačná povinnosť manželke nevyplývala zo zákona, v prípade núdze mal mať tiež manžel voči manželke nárok na slušnú výživu, ak sa mu táto z dôvodov hodných zreteľa nedostávala. 3. ÚSTAVA 9. MÁJA A VÝKLAD PRÍSLUŠNÝCH PRÁVNYCH NORIEM O VÝŽIVNOM Vyššie uvedená právna úprava vzťahujúca sa k vydržovacej a alimentačnej povinnosti, resp. k vyživovacej povinnosti medzi manželmi, sa vplyvom Ústavy 9. mája z roku dostala do úplne nového svetla. Predovšetkým tu vyvstala zásadná otázka, do akej miery a či vôbec spomenuté ustanovenia zostali aj naďalej v platnosti. Vzhľadom na ustanovenia Ústavy 9. mája, predovšetkým na jej základné články a najmä 1, 26, 143, 170, 171 a 173 bolo potrebné skúmať, či a akým spôsobom možno uvedené normy manželského práva aplikovať i naďalej v praxi (t.j. či zostali v platnosti, a ak áno, ako vykladať ich obsah). Ústava v 173 ods. 2 stanovila, že dňom, kedy nová ústava nadobudne účinnosť, strácajú platnosť všetky nielen ústavné, ale aj iné (ostatné) zákony, pokiaľ odporujú ustanoveniam tejto ústavy a zásadám ľudovo-demokratického zriadenia alebo upravujú veci odchylne od tejto ústavy. Staré normy, majúce svoj pôvod ešte za éry predchádzajúcich pomerov, preto bolo potrebné vykladať a používať tak, aby nenastal rozpor s ústavou a aby neboli porušené zásady ľudovodemokratického zriadenia. 10 Ústav všeobecného súkromného práva Právnickej fakulty Slovenskej univerzity, str Z dostupnej judikatúry však jednoznačne nevyplýva, či sa nemajetnosť a zárobková neschopnosť manžela tolerovala len v prípade, kedy k nej došlo bez jeho zavinenia porovnaj: Žena je povinná svojho nemajetného a zárobku neschopného muža vydržovať (Kúria, zásadné rozhodnutie č. 196, Fajnor-Záturecký: Zásadné rozhodnutia, str. 576); súhlasne aj Kúria č. 2181/1917 a Kúria č. P III 2930/1918 s dodatkom, že manželka povinná je túto vydržovaciu povinnosť plniť v prvom rade v spoločnej domácnosti in natura, kdežto alimenty môže manžel žiadať len vtedy, keď z viny manželky žije oddelene. (Citované podľa ROUČEK, František SEDLÁČEK, Jaromír: Komentář k čsl. obecnímu zákoníku občanskému. I. díl. Praha: Právnické knihkupectví a nakladatelství V. Linhart, 1935, str. 487.) 9 Bližšie pozri napr.: SKALOŠ, Martin: Slovenské a československé dejiny štátu a práva v rokoch Banská Bystrica: PrF UMB, ISBN str Za dnešní situace obsahuje tento právní řád prozatímně i staré normy (předmnichovské a rakouské i uherské), ale po odečtení těch norem, které podle 173, odstavec 2, je považovat za zrušené novou ústavou. Ostatní starší normy je pak nutno od chvíle účinnosti nové ústavy aplikovat v 240 Pri výklade právnych noriem bolo nutné riadiť sa interpretačnými predpismi obsiahnutými priamo v ústave v základnom článku XI, ods. 3 a v 143 ústavy. V ich zmysle sudcovia pri výkone svojho nezávislého úradu boli viazaní jedine právnym poriadkom ľudovej demokracie. Sudcovia sľubovali prísahou ( 143), že budú zachovávať zákony a nariadenia, vykladať ich v duchu ústavy i zásad ľudovo demokratického zriadenia a rozhodovať nestranne. Išlo tu o výslovné zakotvenie nutnosti vykladať existujúce zákony a nariadenia zásadne, bezvýhradne a výlučne v duchu ústavy a zásad ľudovo demokratického zriadenia. 11 V súvislosti s dodržiavaním zásad ľudovo-demokratického zriadenia boli na sudcov kladené požiadavky chápať pojem a funkciu práva z hľadiska učenia marxizmu-leninizmu. Sudca musel pri rozhodovaní presne rozlišovať zásadu socialistickej zákonnosti od zásady meštiackej zákonnosti a bezpodmienečne v praxi uplatňovať zásadu socialistickej zákonnosti ako nástroj spoločenského pokroku. 12 Za pomoci rozboru ďalších ustanovení Ústavy 9. mája 1948 sa pokúsime zistiť, či v zmysle platných právnych predpisov mala teda manželka nárok na výživné voči manželovi, za akých predpokladov či podmienok a do akej miery. Ak vezmeme do úvahy, že manžel bol podľa starého práva považovaný za hlavu rodiny a ako taký mal znášať všetky manželské bremená, od účinnosti Ústavy 9. mája táto zásada prestávala platiť. Staré právo sa malo napĺňať novým obsahom. Podľa 1 ods. 2 Ústavy muži a ženy mali rovnaké postavenie v rodine i v spoločnosti a rovnaký prístup ku vzdelaniu i ku všetkým povolaniam, úradom a hodnostiam. Kvalitatívne sa zmenilo postavenie muža z pozície správném výkladu podle 171, odst. 3 (v souladu s ústavou). Z dôvodovej správy k návrhu novej ústavy ČSR. Ústavodarné Národné zhromaždenie republiky Československej zasadnutie. Tisk č Dostupné na internete: (cit ). 11 Nová ústava má být zároveň kritickým měřítkem (sudidlem) dosavadního právního řádu. Z dôvodovej správy k návrhu novej ústavy ČSR. Ústavodarné Národné zhromaždenie republiky Československej zasadnutie. Tisk č Dostupné na internete: (cit ). Pozri tiež: KOCNA, Adolf: Vliv Ústavy 9. května na výklad právních norem. Právník časopis pro theorii a právní praksi, č. 3-4, str KRÁL, Štefan: Výživné manželky. Právník časopis pro theorii a právní praksi, č. 3-4, str.126. Tiež: V lidové demokracii se tedy přeměňuje sama role práva ve společnosti. Z prvku konservativního, retardačního, ba reakčního se stává faktorem vývoje, pokroku a budovatelského úsilí. Z dôvodovej správy k návrhu novej ú
Related Search
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks
SAVE OUR EARTH

We need your sign to support Project to invent "SMART AND CONTROLLABLE REFLECTIVE BALLOONS" to cover the Sun and Save Our Earth.

More details...

Sign Now!

We are very appreciated for your Prompt Action!

x