REVUE LIEČEBNEJ PEDAGOGIKY - PDF

Description
REVUE LIEČEBNEJ PEDAGOGIKY Číslo 5, ročník III., rok 2009 ISSN Revue liečebnej pedagogiky je internetový profesný časopis PRO LP Asociácie liečebných pedagógov určený liečebným pedagógom, pracovníkom

Please download to get full document.

View again

of 36
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

Book

Publish on:

Views: 187 | Pages: 36

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
REVUE LIEČEBNEJ PEDAGOGIKY Číslo 5, ročník III., rok 2009 ISSN Revue liečebnej pedagogiky je internetový profesný časopis PRO LP Asociácie liečebných pedagógov určený liečebným pedagógom, pracovníkom v pomáhajúcich profesiách a iným záujemcom. Vychádza 2x ročne. Redakčná rada: Šéfredaktor: PhDr. Elena Amtmannová, Mgr. Pavol Janoško, Odborní garanti: Doc. PhDr. Marta Horňáková, PhD., Predseda PRO LP Doc. PaedDr. Jitka Prevendárová, PhD., Liečebný pedagóg, psychoterapeut Redaktori: PaedDr. Monika Stupková, PaedDr. Magdaléna Szabová, Mgr. Barbora Vodičková, Mgr. et Mgr. Anna Sádovská, Bc. Alexandra Fialová, Mgr. Zuzana Šiserová, Obsah Úvodník Milí čitatelia.../elena Amtmannová, Pavol Janoško...s. 2 Štúdie Odborné a osobnostné kompetencie.../pavol Janoško...s. 3 Reč ako nástroj sociálneho.../kristína Holúbková, Helena Jiránková...s. 6 Možnosti predikcie špecifických.../barbora Vodičková...s. 10 Z praxe Inkluzívny prístup pri vzdelávaní.../gabriela Kvasničková, Anna Sádovská...s. 15 On-line diplom vo včasnej intervencii.../marta Horňáková...s. 18 Zo zahraničia Kanadské hodnotenie výkonu.../monika Stupková...s. 22 O podujatiach Európske fórum k uplatňovaniu.../jana Špániková...s. 25 Prirodzená starostlivosť o dieťa.../alexandra Fialová...s. 27 Ergoterapia /Zuzana Marošová...s. 28 Preklad Svet postrádajúci ľudí.../alexandra Fialová...s. 33 Recenzia Barbora Kováčová: Pozícia bábky.../barbora Vodičková...s. 34 Teusen, G., Goze Hänel, I. Prenatálni komunikace.../katarína Heráková...s. 35 Za jazykovú správnosť zodpovedajú autori jednotlivých príspevkov. Úvodník Milí čitatelia, stretávate sa so mnou na tejto webovej stránke v našom odbornom časopise od konca roku Po nesmelom nadviazaní kontaktu s vami nultým číslom sme spolu s redakčným tímom rozbehli pravidelné vydávanie Revue liečebnej pedagogiky dva krát ročne. Darí sa nám skoro vždy dodržať termíny vydania a snáď sa nám darí aj obohatiť váš odborný život zozbieranými príspevkami. Piate číslo RLP je venované téme inklúzia . Presne definovať inklúziu si netrúfam, ale domnievam sa, že prostredie/spoločnosť natoľko prijíma individuálne potreby človeka, že tento ani nevníma svoju odlišnosť ako rušivý element. To znamená jeho inklúziu. Dúfam, že príspevky tohto čísla vám viac priblížia celú šírku uplatnenia pojmu inklúzia. Okrem uvedenia témy čísla vám chcem predstaviť nového šéfredaktora, ktorý je ochotný prevziať na svoje plecia starosť o vydávanie Revue LP. Pavol Janoško sa bude úplne starať už od tohto čísla o jeho naplnenie, takže mu odovzdávam žezlo a lúčim sa s vami z pozície šéfky časopisu. Som už na dôchodku a napriek ochote pracovať pre dobro liečebnej pedagogiky cítim, že strácam kontakt s praxou, s konkrétnymi ľuďmi a nežijem tak silno problematikou LP. Ďakujem za doterajšiu trpezlivosť a prajem môjmu nasledovníkovi ochotných a múdrych prispievateľov, a tiež pozorných a akčných čitateľov. Vaša Elena Amtmannová P.S. Prosím všetkých čitateľov, aby sa viac prejavovali svojimi námetmi, pripomienkami, reakciami, aby tvorcovia časopisu mali spätnú väzbu na svoju prácu. Ďakujem. Vážení čitatelia. Ako individuálne osobnosti skôr vnímame našu vzájomnú rozdielnosť a tým jedinečnosť, a niekedy akoby sme zabúdali, že v samej podstate sme si zároveň veľmi podobní. Túžime byť zdraví, šťastní, túžime niekam patriť, milovať a byť milovaní. K tomu, aby sme sa mohli spájať s našimi túžbami potrebujeme cítiť bezpečie, byť akceptovaní a bezpodmienečne prijatí. Inkluzívna pedagogika presahuje hranice / rámec integračného prístupu osôb s postihnutím (narušením alebo ohrozením), lebo zdôrazňuje ich úplné (bezpodmienečné) prijatie a akceptáciu spoločnosťou. Zároveň plne rešpektuje ich práva na rovnaké možnosti edukácie, tak ako je tomu u žiakov bez postihnutia v bežných školách a školských zariadeniach. Rôznorodosť je prirodzená a obohacujúca. Často si ani neuvedomujeme, že sa vzájomne spájame na základe našej podobnosti a rastieme na základe odlišnosti. Kto mal možnosť byť s osobami s postihnutím vie, aký je kontakt s nimi obohacujúci. Úplná inklúzia osôb so znevýhodnením je v našich podmienkach zatiaľ vzdialenou métou. Je však pozitívne, že sa spoločnosť v prístupe k postihnutým vydala touto cestou. Na záver by som rád prejavil uznanie Vám p. doktorka Elena Amtmannová za vynaložené úsilie pri doterajšom vedení časopisu Revue LP a zároveň Vám všetkým, ktorí ste sa na jeho napĺňaní spolupodieľali. Verím, že nám ostanete verní i naďalej. Taktiež sa chcem poďakovať občianskemu združeniu PRO LP za prejavenú dôveru pri ponuke viesť tento časopis i za celkovú angažovanosť pri hľadaní možností podpory ľuďom v náročných životných situáciách. Pavol Janoško 2 Štúdie Osobnostné a profesijné kompetencie pedagóga v kontexte inkluzívnej edukácie Pavol Janoško Abstrakt: Požiadavky na osobnostné a profesijné kompetencie pedagóga v kontexte inkluzívnej edukácie vychádzajú z aktuálneho trendu inklúzie na Slovensku a v európskom kontexte, ktorý smeruje k spoločnému vzdelávaniu všetkých detí (aj s postihnutím, narušením alebo ohrozením) a predstavuje výzvu k vytváraniu optimálnych podmienok pre ich vzdelávanie. Žiakom sa poskytuje čoraz lepšia pedagogicko-psychologická intervencia. Menší dôraz sa však kladie na podporu učiteľov. Príspevok sa sústreďuje na možnosti podpory osobnostného a profesijného potenciálu učiteľov, ktorá vedie k zvyšovaniu ich pedagogickej kompetencie, a taktiež predstavuje výzvu pre náš vzdelávací systém. Len prijímajúci vzťah pôsobí integrujúco. Naopak, ak sa človek v ťažkej situácii nemôže bezpodmienečne spoľahnúť na prijatie, bráni mu to nielen aby sa učil, ale aby vôbec prijal výzvy života a riešil svoje problémy. (Horňáková, 2009) Pedagogická profesia S učiteľským povolaním sa spájajú rôzne predsudky. Niektorí ho pokladajú za nenáročné povolanie, iní za málo kreatívne, pričom výučbu vnímajú iba ako reprodukovanie toho, čo je v osnovách a učebniciach. Hovorí sa tiež, že predpoklady vyučovať, resp. pracovať v škole s deťmi, treba mať vrodené. Tieto predsudky, ako poznamenáva Helus (2007), sú spravidla založené na pocitovej rovine a na jednoduchých mechanizmoch pseudoevidencie. Oproti tomu skutočné poznanie stavu vecí je omnoho náročnejšie a vyžaduje si pohotovosť k autokorekcii a podložené argumentácie. Mnohí z tých, ktorí sa rozhodli pre túto profesiu ju vnímajú ako obohacujúce poslanie. Nájdu sa však i takí (azda v menšom počte), ktorí síce túto prácu z rôznych dôvodov vykonávajú, ale neprináša im to naplnenie a uspokojenie. Cítia sa ovplyvňovaní zlým systémom a svoju pozornosť sústreďujú skôr na negatíva výchovno-vzdelávacieho procesu, ako na jeho pozitíva. Súčasné obdobie zmien v sociokultúrnom kontexte a paradigme vzdelávania, kladie na pedagógov vysoké nároky. Učitelia sa dostávajú do zložitej situácie, v ktorej často strácajú pevnú pôdu pod nohami. Na jednej strane je to požiadavka plnenia učebných plánov a trieda plná jedinečných bytostí, na strane druhej množstvo úloh, administratívy a problémov, ktoré niekedy aj narúšajú výchovno-vzdelávací proces. V súčasnosti sa u nás, v európskom kontexte, čoraz viac presadzuje trend inkluzívnej edukácie, ktorý môže na prvý pohľad vyvolávať zdanie ďalšieho skomplikovania situácie na školách. Ide o koncept výchovy a vzdelávania všetkých detí (aj s postihnutím, narušením a ohrozením) v podmienkach bežných škôl a školských zariadení, v ktorom ako poznamenáva Horňáková (2006), sa nevníma odlišnosť jednotlivca ako rušivý faktor v procese vzdelávania, ale dáva sa mu pozitívna hodnota. Jedným z cieľov inkluzívnej pedagogiky 1 je umožniť každému z nás plne rozvinúť a uplatňovať celý svoj potenciál. Je to výzva k širokému vytváraniu optimálnych podmienok pre výchovu a vzdelávanie. To je vzhľadom k súčasnej situácii v našom školstve bezpochybne náročné. Kompetencie pedagóga v kontexte inklúzívnej edukácie Aby mohol pedagóg účinne vykonávať svoju prácu, potrebuje získať a následne rozvíjať veľa špeciálnych schopností a zručností. Tieto ho uspôsobujú na plnenie a zvládnutie mnohých 1 Inkluzívna pedagogika je odborom pedagogiky, ktorý sa zaoberá možnosťami optimálnej edukácie detí s postihnutím, narušením a ohrozením v podmienkach bežných školských zariadení (Lechta, 2009) Inkluzívna pedagogika sa vo svojej podstate snaží o pedagogické uchopenie rôznorodosti osôb, ku ktorým je smerovaná edukácia. (Vitásková, 2009) 3 špecifických situácii. Vysoké osobnostné i odborné pedagogické kompetencie sú základné piliere realizácie inkluzívnej edukácie. Pre špecifikáciu kompetencií pedagóga v kontexte inkluzívnej edukácie je nevyhnutné zohľadňovať súčasný stav i celkový vývin a vnímanie pedagogickej profesie ako takej. Tejto profesii sa v dnešnej dobe o. i. aj pod vplyvom neoliberalizmu venuje menšia pozornosť, akú si zasluhuje. Zosilňujúce kritéria zisku, kariéry, prestíže, mocenská pozícia, ale taktiež zosilňujúca ambivalencia vo vzťahu k deťom oslabujú príťažlivosť učiteľstva (Helus, 2007). Učitelia preto stoja v dnešnej dobe, vo svete bez stabilných opôr, pred náročnou úlohou znovunadobudnutia svojej pozície a rovnováhy vo svojej profesii. Inkluzívny pedagóg je profesionálom v oblasti edukácie v konkrétnych aktuálnych spoločenských podmienkach. Vyznačuje sa odbornými i osobnostnými kvalitami, ktoré ho uspôsobujú pre túto profesiu. Osobnosť pedagóga je najsilnejším nástrojom pri výchove a vzdelávaní detí. Pôsobí účinnejšie ako používané techniky a metódy práce. Zároveň sa vyvíja vo svojich dimenziách v procese vlastného osobnostného rastu. Ak by sme sa mali pokúsiť vymenovať niektoré osobnostné kompetencie inkluzívneho pedagóga, mohli by sme uviesť nasledovné: - schopnosť nadviazať kontakt, rozvíjať interakciu a komunikáciu (založenú na prijatí a dôvere) so znevýhodneným žiakom a jeho rodičmi, - schopnosť empatie (vcítenie sa do pocitov, prežívania iného človeka, ktorého spôsob komunikácie, poznávania a osobnostného rastu je veľmi jedinečný), - schopnosť akceptovať a prijať odlišnosť (rôznorodosť je vnímaná ako prirodzená), - schopnosť pohotovo a adekvátne reagovať v meniacim sa vonkajších podmienkach (súbor vlastností ako otvorenosť, autentickosť, flexibilita a kreativita), - schopnosť sebareflexie, sebavnímania a sebakontroly (autoregulácia pedagóga), - schopnosť spolupráce (s kolegami, rodičmi i širším sociálnym okolím), - vysoká sebaúcta (čím vyššiu má pedagóg sebaúctu, tým hodnotnejšie vníma iného človeka) a úcta k iným osobám. K profesijným kompetenciám inkluzívneho pedagóga o. i. môžeme zaradiť: - odborné znalosti a vedomosti v danom vyučovacom predmete a znalosť spôsobov odovzdávania informácií na rôznych úrovniach, - odborné znalosti a vedomosti v oblasti inkluzívneho vzdelávania, schopnosť využiť špecifiká ťažkostí detí v prospech všetkých zúčastnených, schopnosť mobilizovať zdroje zvládania v triede (znalosť špecifík výchovy a vzdelávania detí s určitým druhom postihnutia, narušenia alebo ohrozenia; orientácia v probléme dieťaťa), - schopnosť pracovať v systéme (škola je samostatným systémom, so vzájomným vplyvom jednotlivých častí) a nachádzať a vťahovať do procesu učenia okolnosti podporujúce efektívne učenie. Vyššie uvedené kompetencie predstavujú náčrt optimálnych vlastností inkluzívneho pedagóga. Ak učiteľ vlastní kompetencie a vie ich využiť vo svojej praxi, potom existuje vysoký predpoklad, že jeho činnosť v triede bude optimálna a on dosiahne so žiakmi požadované výsledky (Gavora, 2008). Ťažkosti nastávajú, keď kompetenčná vzdialenosť medzi optimálnymi kompetenciami pedagóga a reálnymi je príliš veľká. Tak ako osobnosť žiaka, i osobnosť pedagóga sa neustále vyvíja. Za dôležitý preto považujeme kontinuálny osobnostný a profesijný rast pedagóga (Obr. 1). Tento sa získava nadobúdaním nových poznatkov a životných i profesijných skúseností. Zastávame názor, že rastom kompetencií pedagóga sa rozvíja a zvyšuje úroveň jeho osobnostného rastu a to opätovne stimulujúco pôsobí na rozvoj kompetencií. 4 ÚROVNE OSOBNOSTNÉHO (PROFESIJNÉHO) RASTU čas UKOTVOVANIE NADOBUDNUTÝCH KOMPETENCIÍ Obr. 1 Osobnostný a profesijný rast pedagóga Záver Snahou učiteľov v kontexte súčasnej doby už nemôže byť iba odovzdávanie toho, čo majú žiaci poznať, ale taktiež práca s ich potenciálom. Žiaci potrebujú, aby ich schopnosti a možnosti boli podporované, čím budú môcť prevziať svoj rozvoj do vlastných rúk. Pedagógovia sú často zaskočení komplikovanou situáciou v triedach. Ich reakcie pôsobia potom neúčinne nielen na samotných žiakov, ale tiež komplikujú komunikáciu s rodinou dieťaťa. Trend inkluzívnej edukácie zastihol väčšinu našich pedagógov nepripravených, a to nielen z osobnostného, ale aj z vedomostného hľadiska (Leonhardt, Lechta, 2006, s. 4). Pregraduálna príprava pedagógov sa deje tradičnou formou, kým postgraduálna a kontinuálna príprava pedagógov je relatívne slabá a nepokrýva moderné požiadavky. Zatiaľ u nás chýba rozpracovanie princípov realizácie inklúzie ako na základnom, tak aj na druhom a treťom stupni škôl, zabezpečenie realizácie primeranými prístrojmi a pomôckami atď. Ide o dlhodobý proces, pričom kvalita prípravného - univerzitného i ďalšieho - celoživotného vzdelávania pedagógov je považovaná za významný problém v medzinárodnom meradle. Veríme, že postupné zvyšovanie kompetencií pedagógov a odbúravanie prekážok vo výchovnovzdelávacom procese môže viesť k zlepšeniu postaveniu a uľahčeniu práce učiteľa i v náročných podmienkach inkluzívneho vzdelávania. Literatúra GAVORA, P Učiteľovo vnímanie svojej profesijnej zdatnosti (self-efficacy). In. Pedagogika, roč. LVIII, ISSN , s HELUS, Z Učitelství rozporuplné povolání pod tlakem nových spoločenských nároku. In. Pedagogika, roč. LVII, ISSN , s HORŇÁKOVÁ, M Inklúzia nové slovo, alebo aj nový obsah? In Efeta, 2006, roč. XVI, č. 1, ISSN , s JANOŠKO, P Terapeuticko-výchovný koncept pomoci so zameraním na ADHD. Bratislava: UK, Pedagogická fakulta, Katedra liečebnej pedagogiky, 2006, 97s. LECHTA, V. a kol Východiská a perspektívy inkluzívnej pedagogiky. Martin: Osveta, s. ISBN LECHTA, V Komponenty inkluzívnej pedagogiky. In. Východiská a perspektívy inkluzívnej pedagogiky. Martin: Osveta, s. ISBN LEONHARDT, A., LECHTA, V. a kol Inkluzívna pedagogika ako odbor, princíp i politikum versus jej realizácia. In. Efeta, 2006, roč. XVII, č. 2, s ISSN MÁJOVÁ, L Učiteľ jako zprostředkovatel poznání. In. Pedagogika, roč. LVIII, ISSN , s MASARIK, P. IVANOVIČOVÁ, J. SZÍJARTÓOVÁ, K.: Edukátor a jeho komunikatívne kompetencie. Nitra : Pedagogická fakulta UKF v Nitre, s. ISBN SPILKOVÁ, V Učitelská profese v měnících se požadavcích na vzdělávání. In. Pedagogika, roč. LVII, ISSN , s VALACHOVÁ, D Profesionálne kompetencie učiteľa. In. Pedagogické rozhľady. č. 5, ISSN , s VITÁSKOVÁ, K Inkluzívní pedagogika ve střední Evropě možnosti aplikace: zkušenosti s České republiky se zaměřením na problematiku komunikační schopnosti. In. Východiská a perspektívy inkluzívnej pedagogiky. Martin: Osveta, s. ISBN Mgr. Pavol Janoško doktorand Katedra pedagogických štúdií PdF TU v Trnave Reč ako nástroj sociálneho začleňovania Úvodný text k problematike termínu mentálne postihnutie Kristína Holúbková, Helena Jiránková Často to nie je jazyk samotný, ktorý je znevažujúci, ale postoj, s ktorým je používaný. Pokiaľ sa nezmenia postoje, bude mať hľadanie nových slov len veľmi obmedzený účinok. (M. Pörtner,1996) Zámerom nášho príspevku je pripraviť úvodný text k diskusii o špeciálnopedagogickej terminológii. Tá nie je len vecou akademikov, ale ovplyvňuje aj odbornú verejnosť, učiteľov a celú spoločnosť. Vývoj terminológie v kocke Koncom 50-tych rokov sa u nás hovorilo o defektológii. Terminológia bola prijímaná z bývalého Sovietskeho zväzu. Jednotlivec, ktorého výkony nezodpovedali norme, bol nazývaný defektným. Dnes nám znie toto slovo pejoratívne a spolu s ním i mnoho ďalších, ktoré sa vďaka humanizácií oboru prestali používať (napr. jednotlivé stupne mentálnej retardácie: debilita, imbecilita, idiocia, idioimbecilita). Z nášho slovníku vymizol pojem nevzdelávateľnosť a ťažkovychovateľnosť, tiež miznú stupne socializácie klienta: utilita a inferiorita. Zo slovníku profesionálov mizne aj pojem mentálny defekt a jeho sociálny rozmer v podobe defektivity a s dôrazom na osobnosť jedinca sa odporúča používať miesto pojmu mentálne retardovaný (mentálne postihnutý) označenie osoba s mentálnym postihnutím. Počiatok tohto snaženia nachádzame v roku 1967 na prvom kongrese Medzinárodnej asociácie pre vedecké štúdium mentálnej retardácie, kde sa hovorilo o tom, že človek s mentálnou retardáciou je predovšetkým ľudská bytosť, až potom je i postihnutý. (Valenta, 2003). V porovnaní s označením jednotlivca za ťažkovychovateľného, ktoré asociuje nadradenosť určitej normalizovanej skupiny obyvateľov, sa tento postoj zdá byť omnoho humánnejší. Napriek tomu táto myšlienka stojí na chatrných základoch. Stále je v nej prítomné hľadisko nejakej normy, ktorá je vopred definovaná len niekoľkými zvolenými parametrami napr. v prípade Sovákovho členenia ide o rozumovú schopnosť a socializáciu. Tieto parametre musíme chápať vo vtedajšom slova zmysle, tzn. ako výkon podaný v štandardizovaných testoch inteligencie a ako užitočnosť pre vtedajšiu (socialistickú) spoločnosť. Takéto vymedzenie normy nám však ukazuje len úzky výrez z bohatého celku ľudskej osobnosti a nepostihuje individuálny potenciál človeka v celej šírke jeho možností. Človeka, u ktorého sme sa rozhodli pozorovať odchýlku od normy tým zaraďujeme do 6 inej kategórie, než je ľudská bytosť (napr. ľudská bytosť s defektom ). Tým vytvárame umelé bariéry medzi oboma skupinami, ktoré sa spoločne podieľajú svojou špecificky dôležitou mierou na spoluutváraní sveta, v ktorom žijeme. V súčasnosti je oficiálny termín ukotvený v desiatej revízii Medzinárodnej Klasifikácie Chorôb (MKCH 10) z roku 1992 vydanej Svetovou zdravotníckou organizáciou. Psychopedickými kategóriami manuálu sú predovšetkým kategórie signované F7 (mentálna retardácia) a ďalej pedopsychiatrické kategórie F8 (poruchy psychického vývoja) a F9 (poruchy správania a emócií). Psychopédia je nútená hľadať a vytvárať novú terminológiu. Väčšina jej starších pojmov nadobudla hanlivé zafarbenie a stala sa spoločensky neprijateľnými. Odborné termíny sa postupne stali nadávkou (napríklad: retard, dement, kretén atď.). Mechanizmus, ktorým sa stáva z odborného pojmu nadávka, má hlboký psychologický kontext. Hľadanie nových termínov, ktoré by nahradili tie dnes zaužívané,
Related Search
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks