OBSAH ÚVOD TECHNICKÁ UNIVERZITA V KO ICIACH KATEDRA IN INIERSKEJ PEDAGOGIKY PDF

Description
OBSAH ÚVOD TECHNICKÁ UNIVERZITA V KO ICIACH KATEDRA IN INIERSKEJ PEDAGOGIKY DOPL UJÚCE PEDAGOGICKÉ TÚDIUM Základná charakteristika U ebné texty pre DP... 14

Please download to get full document.

View again

of 73
All materials on our website are shared by users. If you have any questions about copyright issues, please report us to resolve them. We are always happy to assist you.
Information
Category:

Crosswords

Publish on:

Views: 84 | Pages: 73

Extension: PDF | Download: 0

Share
Transcript
OBSAH ÚVOD TECHNICKÁ UNIVERZITA V KO ICIACH KATEDRA IN INIERSKEJ PEDAGOGIKY DOPL UJÚCE PEDAGOGICKÉ TÚDIUM Základná charakteristika U ebné texty pre DP tudijné plány DP ORGANIZÁCIA TÚDIA Kreditový systém Kontrola túdia Ukon enie túdia Závere ná práca Závere ná skú ka Otázky na závere nú skú ku z pedagogiky Otázky na závere nú skú ku z psychológie Zadania na závere nú skú ku z didaktiky odborných predmetov Preru enie túdia U EBNÉ OSNOVY VYU OVACÍCH PREDMETOV Pedagogika I,II Psychológia I,II Didaktika odborných predmetov I,II Materiálne prostriedky výu by Rétorika Biologické základy vývinu Riadenie kvality v kole Odborová didaktika Didaktika ekonomických predmetov Didaktika elektrotechnických predmetov a informatiky Didaktika hutníckych predmetov Didaktika stavebných a geodetických predmetov... 66 Didaktika strojníckych predmetov Pedagogická prax Príloha 1 Vzor vysved enia o pedagogickej spôsobilosti Príloha 2 Vzor hospita ného záznamu ÚVOD Tradi nou sú as ou ná ho kolského systému je stredné odborné kolstvo. Na prípravu u ite ov odborných predmetov pre tieto koly u v minulosti vznikali na vysokých kolách technického zamerania rôzne útvary (zvä a katedry). Ich cie om bolo umo ni získa absolventom in inierskeho túdia pedagogickú spôsobilos vyu ova odborné (technické, resp. ekonomické) predmety. Po roku 1989 sa po et takýchto katedier zvý il a rozsah ich pôsobnosti roz íril. Súviselo to jednak s po iadavkami praxe, ke sociálno-ekonomické zmeny a re trukturalizácia priemyslu priviedli mnohých in inierov do kolstva, jednak s postupnou premenou skoro v etkých vysokých kôl na Slovensku na univerzity, kde tieto katedry reálne prispievajú k univerzálnosti túdia. Katedra in inierskej pedagogiky na Technickej univerzite v Ko iciach bola zriadená v roku Jej predchodcom bol Kabinet vysoko kolskej pedagogiky a didaktickej techniky zalo ený na Vysokej kole technickej v Ko iciach v roku Dopl ujúce pedagogické túdium za al kabinet organizova v roku 1987 odvtedy ho úspe ne ukon ilo vy e dva a pol tisíc absolventov. Okrem dopl ujúceho pedagogického túdia Katedra in inierskej pedagogiky pripravuje kurzy vysoko kolskej pedagogiky pre u ite ov Technickej univerzity v Ko iciach a spolupracuje s In titútom celo ivotného vzdelávania TUKE pri príprave kurzov pedagogického minima pre lektorov. 5 Preh ad absolventov dopl ujúceho pedagogického túdia a kurzu vysoko kolskej pedagogiky Rok DP súbe né túdium DP túdium popri zamestnaní Vysoko- kolská pedagogikau itelia TU SPOLU Potreba pedagogicko-psychologickej prípravy in inierov, ktorí vyu ujú odborné technické predmety, sa poci ovala nielen u nás, ale aj v krajinách západnej Európy. V roku 1972 bola zalo ená medzinárodná organizácia venujúca sa vzdelávaniu technických in inierov u ite ov: Internationale Gesellschaft f r Ingenieurpädagogik - International Society for Engineering Education (Medzinárodná spolo nos pre in iniersku pedagogiku), v skratke IGIP ( 6 V záujme zvy ovania kvality prípravy u ite ov technických predmetov bolo v rámci IGIP vytvorené tandardné kurikulum pre in iniersku pedagogiku. Vzdelávacie organizácie, ktoré pripravujú u ite ov technických predmetov pod a tohto kurikula, mô u po iada IGIP o akreditáciu. In inieri technici, ktorí absolvujú pedagogické túdium v akreditovanej organizácii, sú oprávnení po iada o zápis do medzinárodného registra kvalifikovaných u ite ov technických predmetov a pou íva titul ING-PAED IGIP. Katedra in inierskej pedagogiky TU v Ko iciach bola v roku 1997 zaradená do Indexu IGIP. V roku 2008 dopl ujúce pedagogické túdium aj kurz vysoko kolskej pedagogiky pre u ite ov TUKE úspe ne pre li opätovnou akreditáciou IGIP a na odporú anie medzinárodného monitorovacieho výboru prezident IGIP udelili KIP TUKE titul Engineering Education Training Centre for International Engineering Educators. Z toho vyplýva, e absolventi dopl ujúceho pedagogického túdia ako aj kurzu vysoko kolskej pedagogiky sú oprávnení po iada o medzinárodný certifikát ING-PAED IGIP. Na získanie certifikátu ING-PAED IGIP sa okrem in inierskotechnického vzdelania a absolvovania dopl ujúceho pedagogického túdia, resp. kurzu vysoko kolskej pedagogiky vy aduje aspo rok in iniersko-pedagogickej praxe. Za zapísanie do Registra ING-PAED IGIP sa platí administratívny poplatok. Certifikát ING-PAED IGIP znamená kvalifikáciu vyu ova odborné technické predmety v tátoch, kde má IGIP svoje národné skupiny, o je vä ina krajín EÚ. 7 1 TECHNICKÁ UNIVERZITA V KO ICIACH Technická univerzita v Ko iciach bola zalo ená v roku 1952, no jej korene treba h ada hlb ie v minulosti. U v roku 1657 bola v Ko iciach zalo ená Universitas Cassoviensis, av ak technické vzdelanie bolo na úrove vysoko kolského pový ené a v roku Vtedy rakúsko-uhorská panovní ka Mária Terézia zalo ila Banícku akadémiu v Banskej tiavnici, ktorá poskytovala vzdelanie a vyvíjala výskumnú innos v celom komplexe vedných odborov, od rudného baníctva po výrobu a spracovanie kovových materiálov. Za iatky technického vysokého kolstva v Ko iciach siahajú do roku 1937, ke bola Zákonom. 170 eskoslovenskej republiky zriadená tátna vysoká kola technická Dr. Milana Rastislava tefánika v Ko iciach. S vyu ovaním sa malo za a v kolskom roku 1938/39. Viedenská arbitrá a následné udalosti viedli k jej pres ahovaniu najskôr do Pre ova, potom do Martina. Nakoniec zakotvila v Bratislave a dala základ dne nej Slovenskej technickej univerzite. Vládnym nariadením. 30/1952 Zb. z 8. júla 1952 bola zriadená Vysoká kola technická v Ko iciach s tromi fakultami: fakultou a kého strojárenstva, baníckou a hutníckou fakultou. Neskôr pribudli elektrotechnická a stavebná fakulta. Významnou udalos ou bolo premenovanie koly na Technickú univerzitu v Ko iciach na základe zákona SNR z 13. fabruára Dnes má TU v Ko iciach devä fakúlt, vy e 16 tisíc tudentov riadneho túdia, pracuje na nej okolo 900 profesorov, docentov a asistentov a rovnaký po et výskumných a technickohospodárskych pracovníkov. Technická univerzita v Ko iciach pokrýva iroké spektrum potrieb vzdelávania nielen pre región východného Slovenska, ale v mnohých odboroch je jediným centrom vedy, výskumu a vzdelávania na Slovensku ale aj v stredoeurópskom priestore. Úzko spolupracuje s inými 8 univerzitami a s priemyselným zázemím regiónu i celého Slovenska. Fakulty Technickej univerzity v Ko iciach: Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Hutnícka fakulta Strojnícka fakulta Fakulta elektrotechniky a informatiky Stavebná fakulta Ekonomická fakulta Fakulta výrobných technológií (so sídlom v Pre ove) Fakulta umení Letecká fakulta Vedenie Technickej univerzity v Ko iciach Rektor:tor Dr. h. c. prof. Ing. Anton I MÁR, CSc. Prorektori: prof. Ing. Stanislav KME, CSc. - prorektor pre vedu a výskum Dr. h. c. mult. prof. Ing. Juraj SINAY, DrSc. prorektor pre vonkaj ie vz ahy a marketing prof. Ing. Emil SPI ÁK, CSc. - prorektor pre rozvoj a výstavbu prof. Ing. Pavel RASCHMAN, CSc. - prorektor pre vzdelávanie Kvestor: Ing. Marcel BEHÚNvv Predseda akademického senátu: doc. RNDr. Du an OL ÁK, CSc. 9 2 KATEDRA IN INIERSKEJ PEDAGOGIKY Pod a tatútu TUKE patrí Katedra in inierskej pedagogiky ku katedrám s celo kolskou pôsobnos ou, ktoré sú za lenené do organiza nej truktúry Rektorátu TUKE. Tieto katedry riadi prorektor TUKE splnomocnený na túto innos rektorom, obvykle je ním prorektor pre vzdelávanie. Adresa: Bo eny N mcovej 32 (1. poschodie), Ko ice Telefón: alebo Vedúca katedry: PhDr. Alena ZE OVÁ, CSc. Tel: , , Sekretariát: Slávka KRUPA OVÁ Tel: , , Pedagogickí zamestnanci: RNDr. Michal BLA KO, PhD. Tel: , Mgr. Mária BENKOVÁ Tel: , Technickí zamestnanci: Franti ek KASTÉLY Tel: , Juraj POLÁK Tel: , 10 3 DOPL UJÚCE PEDAGOGICKÉ TÚDIUM 3. 1 Základná charakteristika Zákon 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v paragrafe 7 odseku 1 hovorí, e kvalifika ným predpokladom na výkon pedagogickej innosti a na výkon odbornej innosti je a) získanie profesijných kompetencií absolvovaním tudijného programu alebo vzdelávacieho programu v po adovanom tudijnom odbore poskytujúcom po adovaný stupe vzdelania. Odsek 2 7 stanovuje, e po adovaným stup om vzdelania pre u ite a strednej koly (pod a 13 písm. d) je najmenej vysoko kolské vzdelanie druhého stup a. Pod a 8 ods. 1 tohto zákona pedagogický zamestnanec, ktorý získal vzdelanie absolvovaním tudijného programu alebo vzdelávacieho programu v inom ako po adovanom tudijnom odbore na výkon pedagogickej innosti, doplní si kvalifika ný predpoklad pre príslu nú kategóriu a podkategóriu pedagogického zamestnanca získaním vzdelania v oblasti a) pedagogiky, psychológie a didaktiky vyu ovacích predmetov alebo didaktiky odborného výcviku ( alej len pedagogická spôsobilos ). V 8 ods. 2 je stanovené, e vzdelávanie na doplnenie kvalifika ných predpokladov pod a odseku 1 písm. a) v rozsahu najmenej 200 vyu ovacích hodín poskytujú pedagogickým zamestnancom vysoké koly pod a osobitného predpisu. Týmto predpisom je Vyhlá ka Ministerstva kolstva Slovenskej republiky o dopl ujúcom pedagogickom túdiu 581/2007 Z. z.. Pedagogický zamestnanec je pod a 60 odseku 2 povinný za a vzdelávanie na získanie pedagogickej spôsobilosti pod a 8 ods. 1 písm. a) najneskôr do dvoch rokov od vzniku prvého pracovného pomeru pedagogického zamestnanca v príslu nom druhu a type koly alebo kolského zariadenia a najneskôr do 11 tyroch rokov pracovného pomeru je povinný ho ukon i v súlade s 8 ods. 2. Zo znenia citovaných paragrafov vyplýva, e u itelia odborných predmetov na stredných kolách, ktorí nie sú absolventmi u ite ských tudijných odborov, nadobúdajú kvalifika ný predpoklad: - ukon ením druhého stup a vysoko kolského túdia a - absolvovaním dopl ujúceho pedagogického túdia. Spôsob organizácie, d ku trvania, formy, metódy a podmienky absolvovania dopl ujúceho pedagogického túdia stanovuje Vyhlá ka M SR o dopl ujúcom pedagogickom túdiu 581/2007 Z. z. Pod a nej dopl ujúce pedagogické túdium mo no organizova len k tým tudijným odborom, ktoré má vysoká kola akreditované v prvom alebo druhom stupni vysoko kolského túdia. Na Katedre in inierskej pedagogiky Technickej univerzity v Ko iciach ( alej KIP) mô u pedagogickú spôsobilos získa absolventi in inierskych tudijných programov z technických resp. ekonomických univerzít (vysokých kôl) absolvovaním dopl ujúceho pedagogického túdia ( alej DP ), ktoré sa organizuje v dvoch formách: 1. Denná forma pre tudentov jednotlivých fakúlt TU (s výnimkou Fakulty umení), ktorí súbe ne so túdiom tudijného programu na svojej fakulte tudujú aj na KIP. Na DP sú prijímaní tudenti za ínajúci prvý (výnimo ne aj druhý) ro ník druhého (in inierskeho) stup a túdia a prípadne aj tudenti za ínajúci tretí ro ník prvého (bakalárskeho) stup a túdia, ktorí plánujú pokra ova na druhom stupni túdia. Vysved enie o pedagogickej spôsobilosti mô u absolventi DP získa a po úspe nom ukon ení in inierskeho tudijného programu. 2. Externá forma pre absolventov túdia pod a in inierskeho tudijného programu v technických a ekonomických tudijných odboroch. 12 tudentmi DP sa stávajú uchádza i po zápise. Po úspe nom ukon ení DP získavajú absolventi Vysved enie o pedagogickej spôsobilosti (vi Príloha 1). Toto vysved enie ich opráv uje vyu ova na stredných kolách odborné predmety, ktorých obsah nadväzuje na obsah tudijných programov alebo tudijných odborov, ktoré vy tudovali a na vykonané tátne skú ky. Podmienkou získania Vysved enia o pedagogickej spôsobilosti na KIP TUKE je: - ukon ený druhý stupe vysoko kolského vzdelania in iniersky tudijný program na technických, resp. ekonomických vysokých kolách, - DP ukon ené úspe ným vykonaním závere nej skú ky. DP je tvorsemestrálne túdium, v tvrtom semestri sa odovzdáva závere ná práca a konajú sa závere né skú ky. Rozsah DP na KIP (300 hodín) a tudijné predmety sú rovnaké pre obe formy túdia dennú (súbe né túdium) aj externú ( túdium popri zamestnaní). Súbe né túdium prebieha prezen nou metódou (priamy kontakt vyu ujúcich so tudentmi) na predná kach a cvi eniach z jednotlivých tudijných predmetov. túdium popri zamestnaní sa uskuto uje kombinovanou metódou prezen ne s prvkami di tan ného vzdelávania. Vo vä ine predmetov nie sú predná ky, prezen ná výu ba má charakter cvi ení a predpokladá samo túdium posluchá ov. Základnú tudijnú literatúru tudenti dostanú pri zápise, al iu literatúru si majú mo nos zakúpi. Dopl ujúce materiály sú zverej ované aj na web stránke KIP. 13 3. 2 U ebné texty pre DP ALBERT, A.: Didaktika pre dopl ujúce pedagogické túdium in inierov pedagógov. Ko ice: TU KIP ALBERT, A.: Komplexné mana érstvo kvality. Ko ice: TU KIP ALBERT, A.: Vnútorné hodnotenie koly. Ko ice: TU KIP ALBERT, A.: Nový prístup k vyu ovaniu asti strojov. Ko ice: TU KIP ALBERT,A.: Orientácia na spokojnos partnera. Ko ice: TU KIP ALBERT,A. TUREK,I.: O zbli ovaní vzdelávania v Slovenskej republike a v Európskej únii. Ko ice: TU KIP ,50.- ALBERT,A.-ZE OVÁ,A.: Mana érstvo kvality na vysokých kolách. Ko ice: TU KIP BAJTO, J.: Vybrané state z didaktiky vysokej koly. Ko ice: TU KIP BLA KO, M.: Úvod do modernej didaktiky I. Ko ice: TU KIP BLA KO, M.: Úvod do modernej didaktiky II. Ko ice: TU KIP ,50.- Dopl ujúce pedagogické túdium. Kurikulum Ko ice: TU KIP ,50.- VECOVÁ,V.: Základy pedagogiky (vybrané kapitoly). Ko ice: TU KIP TUREK,I.: Kapitoly z didaktiky vysokej koly. Ko ice: TU KIP TUREK,I.: Úvod do didaktiky vysokej koly. Ko ice: TU KIP ZE OVÁ,A.: Vybrané kapitoly z psychológie I. Ko ice: TU KIP ZE OVÁ,A.: Vybrané kapitoly z psychológie II. Ko ice: TU KIP , 3. 3 tudijný plán pre dennú aj externú formu DP tudijné predmety Forma Semester Po et Po et hodín/ukon enie (povinné) výu by hodín Pedagogika I P, Cv Z, Sk Pedagogika II P, Cv Z, Sk Psychológia I P, Cv Z, Sk Psychológia II P, Cv Didaktika odborných predmetov I Didaktika odborných predmetov II Materiálne prostriedky výu by Z, Sk P, Cv Z, Sk P, Cv Z, Sk P, Cv Z Po et kreditov 2 Rétorika P, Cv Z Biologické základy vývinu P, Cv Z 1 Riadenie kvality P, Cv v kole Z Pedagogická Cv prax KZ Odborová P, Cv didaktika (volite ný Z predmet) SPOLU Absolvovanie Pedagogiky II je podmienené absolvovaním PedagogikyI Absolvovanie Psychológie II je podmienené absolvovaním Psychológie I. Absolvovanie Didaktiky odborných predmetov I je podmienené absolvovaním predmetu Materiálne prostriedky výu by. Absolvovanie Didaktiky odborných predmetov II je podmienené absolvovaním Didaktiky odborných predmetov I Odborová didaktika - povinne volite ný predmet: tudent musí absolvova jeden z uvedených povinne volite ných tudijných predmetov. Vyberá si pod a obsahu tudijného programu alebo tudijného odboru, ktorý tuduje (u dennej formy túdia), alebo pod a obsahu absolvovaného tudijného programu alebo tudijného odboru a vykonané tátne skú ky (u externej formy túdia). tudijný predmet Didaktika ekonomických predmetov Didaktika elektrotechnických predmetov a informatiky Didaktika hutníckych predmetov Didaktika strojníckych predmetov Didaktika stavebných a geodetických predmetov Semester Forma Po et Po et hodín/ukon enie výu by hodín P, Cv Z P, Cv Z P, Cv Z P, Cv Z P, Cv Z Po et kreditov Vysvetlivky: P predná ka Cv cvi enie Z - zápo et KZ klasifikovaný zápo et S skú ka Ak má tudent záujem, mô e absolvova aj viac ako jeden povinne volite ný predmet, pokia to organizácia výu by umo uje. 16 4 ORGANIZÁCIA TÚDIA Toto kurikulum platí pre cyklus DP za ínajúci prvým ro níkom v akademickom roku 2010/11 a kon iaci závere nými skú kami v roku Organizácia výu by je daná harmonogramom akademického roka na TUKE. V oboch formách túdia je tento konkretizovaný harmonogramom DP a rozvrhmi na príslu ný semester. Harmonogram a rozvrhy tudenti dostávajú najneskôr tý de pred za iatkom výu by v príslu nom semestri a sú zverejnené na web stránke katedry. Harmonogram túdia v akademickom roku 2010/11 na TU: Výu ba v zimnom semestri: Zimné prázdniny : Skú kové obdobie ZS : Výu ba v letnom semestri : Skú obné obdobie LS : Hlavné prázdniny : Harmonogram túdia na KIP 2010/ Súbe né túdium Prvý ro ník 21. a zápis výu ba v ZS pod a rozvrhu zimné prázdniny skú kové obdobie výu ba v LS pod a rozvrhu skú kové obdobie 2. túdium popri zamestnaní Prvý ro ník , 4. a zápis výu ba v ZS pod a rozvrhu zimné prázdniny skú kové obdobie 17 výu ba v LS pod a rozvrhu skú kové obdobie 4. 1 Kreditový systém V súlade so tudijným poriadkom Technickej univerzity v Ko iciach je organizácia DP zalo ená na kreditovom systéme. Kredity sú íselné hodnoty priradené jednotlivým tudijným predmetom tak, aby vyjadrovali mieru náro nosti a významu daného predmetu. Vychádza sa pritom z toho, ko ko hodín potrebuje tudent pracova na zvládnutie daného predmetu, vrátane hodín pripadajúcich na ú as na výu be. Priradenie po tu kreditových bodov jednotlivým tudijným predmetom v rámci DP vychádza z Európskeho systému prenosu kreditov ECTS (European Credit Transfer System), kde jeden kreditový bod zodpovedá 30 hodinám práce tudenta, z oho je 12 hodín ú asti na výu be. tudent získava kredity po úspe nom absolvovaní tudijného predmetu. Kredity získané za absolvovanie jednotlivých tudijných predmetov sa spo ítavajú. Jednou z podmienok pokra ovania v túdiu je získanie potrebného sú tu kreditov za semester, resp. akademický rok Kontrola túdia Vo v etkých tudijných predmetoch DP je podmienkou získania kreditových bodov získanie zápo tu. U tudijných predmetov, ktoré kon ia skú kou, je získanie zápo tu podmienkou ú asti na skú ke. Základnou podmienkou získania zápo tu v oboch formách túdia vo v etkých predmetoch je ú as na cvi eniach. Platí, e tudent nemô e získa zápo et, pokia za semester z akýchko vek dôvodov vyme kal 50% (a viac ako 50%) cvi ení z daného predmetu. al ie podmienky udelenia zápo tov v jednotlivých predmetoch stanovuje garant predmetu a sú uvedené v osnovách predmetov. 18 Ak tudent nezískal zápo et, mô e po iada o opakované absolvovanie predmetu v nasledujúcom akademickom roku. Predmet mô e tudent opakova najviac jedenkrát. Za ka dý predmet mo no získa celkovo 100%. U predmetov, ktoré sa kon ia zápo tom a skú kou, sa stanovuje pomer, v ktorom sa rozdelí nominálnych 100% medzi zápo et (za priebe né kontroly po as semestra, zadania, projekty, prezentácie, ú as...) a skú ku. Toto rozdelenie je v právomoci garanta príslu ného predmetu, pri om stanovený maximálny zisk za zápo et musí le a v intervale od 20% do 40%. Podmienkou pre udelenie zápo tu je získa nadpolovi ný po et z celkového po tu percent pridelených na zápo et. Skú ku z predmetu, ktorý sa kon í zápo tom a skú kou, mô e vykona len tudent, ktorému bol udelený za príslu ný predmet zápo et. Celkový výsledok hodnotenia predmetu, ktorý sa kon í zápo tom a skú kou, pozostáva zo sú tu percent získaných za zápo et a percent získaných za skú ku a hodnotí sa známkou. Ak tudent za zápo et a skú ku z daného predmetu získa spolu aspo 51%, uzavrie tento predmet a získa príslu ný po et kreditov. Hodnotenie výsledkov tudenta sa v súlade so tudijným poriadkom TUKE uskuto uje iestimi klasifika nými stup ami: A - výborne (vynikajúce výsledky: %) = 1, B - ve mi dobre (nadpriemerné výsledky: 81-90%) = 1.5, C -
Related Search
Similar documents
View more...
We Need Your Support
Thank you for visiting our website and your interest in our free products and services. We are nonprofit website to share and download documents. To the running of this website, we need your help to support us.

Thanks to everyone for your continued support.

No, Thanks